Hans Egede - milovaný aj kontroverzný

Hans Egede (1686 - 1758) bol evanjelický kňaz, ktorý po sebe zanechal hlbokú, no zároveň rozporuplnú stopu na Lofotách aj v Grónsku. Kým v jednom príbehu vystupuje ako hrdina obyčajných ľudí, v druhom predstavuje osobnosť spojenú s bolestivou kapitolou dejín.

Narodil sa 31. januára 1686 na severe Nórska v Harstade na ostrove Hinnøya. V roku 1704 odišiel do Dánska študovať teológiu na Kodanskej univerzite. Práve tam ho oslovila myšlienka misijnej činnosti medzi Sámami a ďalšími pôvodnými obyvateľmi. Štúdium ukončil v roku 1705 a po návrate do Nórska bol v apríli 1707 vysvätený za luteránskeho kňaza. Dňa 25. júna toho istého roku bol vymenovaný za kaplána vo Vågane na Lofotách.

Jeho pôsobenie vo Vågane poznačil spor s Jakobom Pareliom, kňazom z Lødingenu. Týkal sa ustanovení cirkevného nariadenia z roku 1589 a otázky, kto má slúžiť bohoslužby v kostole vo Vågane počas lofotskej rybárskej sezóny, keď boli príjmy za služby pri oltári vysoké. Egede bol medzi miestnymi obľúbený a muži z jeho farnosti sa postavili na jeho stranu. Vnímali ho ako človeka, ktorý sa odvážil postaviť autoritám.

Podľa tradície dostali Egede a jeho manželka do daru strieborný pohár s vyobrazením sporu medzi ním a Pareliom. Obaja sú na ňom zobrazení na svojich kazateľniciach, akoby spolu viedli búrlivú diskusiu alebo sa snažili jeden druhého prekričať. V spore s Pareliom a vdovou po kňazovi z Finnesetu sa Egede stal akýmsi Dávidom bojujúcim proti Goliášovi. Bol zažalovaný, prehral vo všetkých bodoch a súd mu uložil pokutu. Napriek tomu sa stal symbolom boja obyčajného človeka proti poručníctvu a mocenskému dohľadu.

Dnes je však Hans Egede známy predovšetkým svojím pôsobením v Grónsku a úlohou pri založení prvej dánsko-nórskej kolónie. Počas pobytu v Kabelvågu sa často stretával s príbehmi o kolonizačných cestách starých Nórov do Grónska. V roku 1711 požiadal kráľa Frederika IV. o povolenie na misijnú cestu a obnovenie čiastočných koloniálnych nárokov. Plné kolonizačné práva však nezískal pre obavy z negatívnej reakcie Nizozemska.

Do Grónska bol napokon vyslaný v roku 1721 s cieľom vykonávať misijnú činnosť a prispieť k budovaniu kolónie pre dánsko-nórsku korunu. Začiatkom júla sa tam doplavil na lodi Haabet (Nádej). Jeho misia vychádzala z dobového kolonialistického spôsobu myslenia a Egede sám seba vnímal ako záchrancu „stratených duší”. Pre mnohých Grónčanov však jeho príchod znamenal zásah do tisícročných duchovných tradícií a kultúrnych praktík. Kolonializmus tohto obdobia bol často založený na presvedčení o nadradenosti európskej kultúry a náboženstva a o potrebe „civilizovať” pôvodných obyvateľov. Už počas prvej zimy väčšina kolonistov ochorela na skorbut a vrátila sa domov. Egede s rodinou však zostali a v nasledujúcich rokoch ich podporovali zásobovacie lode s tovarom a ďalšími kolonistami, ktoré vysielal kráľ.

V roku 1728 založil misijnú stanicu v Godthåbe, dnešnom Nuuku, a začal sa učiť grónsky jazyk, aby mohol komunikovať s miestnym obyvateľstvom. Porozumenie jazyku považoval za kľúčové pre svoju misijnú činnosť. Jeho práca na vytvorení písomnej podoby grónčiny sa uznáva ako jeden z príspevkov k zachovaniu tohto jazyka. Zároveň však išlo o súčasť misijnej stratégie, ktorej cieľom bolo odcudziť pôvodných obyvateľov ich vlastnej kultúre a nahradiť ju inou. Egedeho snahy meniť hlboko zakorenené zvyky, napríklad spôsob, akým Inuiti pochovávali svojich mŕtvych, predstavujú ťažkú a bolestivú kapitolu grónskych dejín. Jeho pôsobenie tak malo dve výrazne odlišné stránky. Úsilie v oblasti jazyka prispelo k zachovaniu dôležitej časti grónskej kultúry, no zároveň bolo nástrojom misijnej činnosti, ktorá oslabovala pôvodnú kultúru a zvyky.

Zásobovaciu misiu z roku 1733 Egede obvinil z toho, že na ostrov priniesla kiahne, ktoré začali medzi Inuitmi spôsobovať množstvo úmrtí. Choroba postihla aj jedno z jeho detí, ktoré zomrelo. Neskôr sa zistilo, že zdrojom pandémie bolo práve toto dieťa. Egede sa s jeho telom vrátil do Kodane a jeho úlohy na ostrove prevzal syn Poul. V roku 1741 bol Egede v Dánsku vymenovaný za biskupa Grónska a v roku 1747 vydal katechizmus určený pre špecifické grónske podmienky. Zomrel 5. novembra 1758 v Stubbekøbingu v Dánsku. V Grónsku po ňom bolo neskôr pomenované mesto Egedesminde.

Jeho odkaz zostáva dodnes rozporuplný. Egede mal trvalý vplyv na nórsku aj grónsku identitu a jeho pôsobenie nemožno vnímať iba z jednej perspektívy. Na jednej strane sa spája s rozvojom grónskeho jazyka, na druhej s kolonizáciou a zásahmi do kultúry a tradícií pôvodného obyvateľstva. Aj preto je dôležité pozerať sa na jeho odkaz kriticky a vnímať rôzne vrstvy jeho vplyvu na ľudí a spoločnosť.

Tento rozpor je viditeľný aj v Kabelvågu, kde dnes stojí jeho socha a jeho meno nesie jedna z ulíc aj námestie. Na podstavci však nestojí pre svoje neskoršie pôsobenie v Grónsku. Pripomína obdobie jeho života vo Vågane, kde sa postavil autoritám a odmietol sa podriadiť vtedajším pravidlám a spoločenským očakávaniam. Socha pred kostolom vo Vågane bola farnosti darovaná v roku 2018. Predtým stála pri kostole v Harstade, kde sa dnes nachádza jej bronzová verzia. Ani jej umiestnenie vo Vågane sa však nezaobišlo bez diskusií. Protestovali proti nemu najmä obyvatelia s grónskym pôvodom.