Maloy, najkrajšia pláž Nórska

Dnes sme si mali pri balení do ruksaka prihodiť plavky. Je síce koniec leta, ale to tu v Nórsku vôbec nemusí znamenať teplo. Aj na obed nás po túre k ľadovcu Briksdalsbreen chytil dážď. S ním či bez neho, západné pobrežie je neskutočne krásne. Tu v ostrovnom mestečku Måløy sa oň z každej stany rozbíjajú vlny Atlantiku. Až na pár miest. Serpentínová cesta nás privádza do pokojnej zátoky s pieskom, aký si pamätám akurát z karibských pláží. A nikde ani nohy. Začínam tušiť, načo nám tie plavky mali byť. Za jemného mrholenia sa z mikín a vibrám prezliekame do plážového outfitu a prví odvážlivci už bežia naproti studeným vlnkám. Voda je tu plytká, a tak sa po pás ponoríte asi 30 metrov od brehu. Na aklimatizáciu akurát. A studená je tiež poriadne. Náš šofér Odd Martin ju tipol na dvanásť stupňov. Ponáram sa po krk, chvíľu trvá, kým si telo uvedomí, čo sa deje. Najprv sa mi zle dýchalo, ale už je to v pohode. Otočím sa smerom k pláži, pár zimomravých nás ostalo na brehu, no pozhadzovaných kôpok oblečenia je na bielom piesku viac. Dookola sa vypínajú hory porastené šťavnatou zelenou trávou, občas niekde zahliadneme ovcu či kozu. So slaným úsmevom si hovorím, že na toto kúpanie s BUBO len tak nezabudnem.