Harpya pralesná - tichý zabijak z pralesa

Pri spoznávaní brazílskej strany vodopádov Iguazu na zájazde Argentína Brazília máme možnosť navštíviť aj nádherný vtáčí park Parque das Aves, ktorý pomáha zachraňovať miestne ohrozené druhy aj pred nelegálnym predajom a prevozom do zahraničia. Prejsť sa vo volierach plných štebotajúcich operencov vo svojom prirodzenom prostredí je úchvatné.

Okrem plameniakov, a papagájov tu nájdeme aj zvedavé tukany či ary, no azda najzaujímavejším obyvateľom sú dve harpye pralesné, ktoré so svojho vysokánskeho hniezda pozorujú okoloidúcich. Títo obyvatelia nie sú pre Atlantický dažďový prales typickí, nachádzajú sa najmä v severnejších častiach v Amazonskom pralese, tu však máme jedinečnú šancu uzrieť tieto dravce naozaj z blízka.

Harpya pralesná je druhým najväčším dravcom Južnej Ameriky, v tesnom závese po kondorovi. Rozpätie krídel siaha do 220cm a váži do deväť kilogramov. Svoje meno dostala po bytostiach z gréckej mytológie, ktoré strážili vstup do podsvätia Tartarosu a unášali duše malých detí... To nám celkom slušne napovedá aj povahu našich okrídlencov. Až 13 centimetrov dlhé pazúry z nich robia neľútostných dravcov, ktorí nepohrdnú opicami, leňochodmi, nosáľmi ale i dikobrazmi či plazmi.

Práve pre svoje rozpätie krídel je vskutku zaujímavé, že za svoj revír si vybrali práve husté pralesy. Hniezda si stavajú vysoko v korunách stromov, kde nie sú rušené, videné ani ohrozované. Pre výrub pralesov a stratu habitatu je jedincov tohto druhu len niečo cez 50 000. Týmto číslam nepomáha ani fakt, že pár zvyčajne vychová len jedno mláďa za dva alebo tri roky.

Harpye majú skvelý zrak aj sluch, ktorému napomáha aj vejárovité usporiadanie pierok na zadnej strane hlavy – podobne vybavené sú napríklad sovy. Práve spomínaný našuchorený vzhľad je pre tieto obrovské orly typický.