Futbal a safari v JAR | Zážitky BUBO

Ako sa nam vydarilo safari? Prvy den sme sa motali okolo kempu Skukuza a nasli sme dvoch z velkej patky a zopar dalsich obyvatelov. Na toto rocne obdobie nam pocasie prialo a my sme si divocinu uzivali. Druhy den sme mali za ulohy vidiet dalsich troch „patkarov“. Zacalo to mimoriadne priaznivo, ked sme na ceste nasli drepiaceho (ak si to viete poredstavit) leoparda, vykonavajuceho leopardie veci. Opat sme si uzili slonov a to este viac ako predosly den. Zavrsili to nosorozce, ktore nam defilovali v zastupe pred a za autami a karakala (miestny rys), pre zmenu vykonavajuceho karakalie veci. Po Krugerovom parku sa nasa skupina vydala na cestu do susednej krajiny, Botswany. Pozreli sme, ako si tamojsi Tswanovia uzivaju demokracie a diamantov a presli sme sa krizom centrom ich hlavneho mesta – Gaborone. To sa nam uz blizil prvy z vrcholov tejto cesty a tou bol prvy historicky zapas slovenskeho futbaloveho muzstva na majstrovstvach sveta. Pripravovali sme sa nan v meste Mafikeng, kusok od hranice. Plni ocakavani a napatia sme dorazili pred stadion v Rustenburgu. Teplota: 13 stupnov Celzia, tlak: na maxime, rosny bod: to si musite najst na nete... Nalada pred zapasom bola neuveritelna. Vsetci, ci miestni, ci turisti sa zabavaju, usmievaju a tesia na tento festival sportu. Miestni africania su prijemni a priatelski a zabavaju sa namiesto prace. Na stadione v Rusteburgu sa zisli stovky, mozno ticice slovakov, ktori prisli podporit slovensku reprezentaciu. Aj napriek hucaniu trub bolo pocut pokriky „Slovensko do toho!“ Kiwi fanusikovia boli sice v mensine, ale svojim priaelskym vystupovanim dali o sebe vediet. Vsetci ste urcite zapas sledovali, tak spravu o priebehu podavat nemusime. Po skonceni zapasu bola nalada v nasom stane nie prilis vesela, ale my nasim chlapcom verime a tesime sa na dalsi zapas v Bloemfonteine. Po tomto sme sa vydali na put do Kapskeho mesta, kde pokracovala nasa poznavacka JAR. Dalsieho dna poobede nam Stolova hora ukazala, ako to vyzera, ked je na nej jej znamy „obrus“. Obcas sa nam vyhlad vyjasnil a vtedy sme mali mesto ako na dlani. Signal Hill je o cosi nizsi, tak pohlad na Green Point (novy futbalovy stadion v Cape town) sme mali cisty. V centre mesta bola tlacenica, ale cele to tu zije futbalom a znova futbalom. Usmevy a hlavne zvuky wuwuziel (trubiek, pre ktore nepocujete fanusikov na stadione) su vsadepritomne. Na namestie medzi radnicou a hradom sme sa ani nepokusali dostat. Su tam pripravene velke obrazovky a sprievodny program. My uz len na veceru a do postele. Dnes (stvrtok 17.6.) sme si uzivali krasneho a tepleho pocasia na Myse dobrej nalady, ako byvaly Mys burok nazval Hubert. Modra obloha, 20 stupnov a kopec fanusikov. V parku sme videli celu miestnu velku patku (zebra, byvolec, antilopa losia, pstros a pavian). Tucniaci su stale na mieste v Simons Town a prave vyvadzaju mlade, ktore este stale maju to ich smiesne paperie. Dobra vecera na Waterfronte nam prijemne ukoncila den. Zajtra nas caka presun do mestecka Wilderness a po ceste sme sa rozhodli pozriet, kde sa to vlastne zlievaju, alebo rozdeluju (je to vec pohladu) oceany Indicky a Atlanticky. Takze dovidenia, dopocutia a hlavne drzte palce nasim, lebo je cas na Ayobu!