Jotunheimen - nórske hory

Keď hovoríme o horách, ktoré už vidíte po vašej ľavej strane, budeme nimi postupne prechádzať stále viac a viac, tak hovoríme o Škandinávskom pohorí, pre ktoré v Nórsku existuje kampaň na jeho premenovanie, aby sa volal o Severský chrbát.

A ide o súčasť pravdepodobne najdlhšieho európskeho pohoria, ktoré prechádza krížom celým Škandinávskym polostrovom, od najjužnejšieho výbežku Nórska, krížom cez celé Nórsko, Švédsko a Fínsko až na absolútny sever tejto krásnej krajiny.

Škandinávske pohorie vzniklo približne pred 400 miliónmi rokov, v tom čase ešte Európa a Amerika tvorili jeden kontinent a tak toto škandinávske pohorie má rovnaký pôvod, respektíve je súčasťou kedysi obrovského pohoria, ktoré prechádza cez Špicbergy, Britániu až do dnešnej Kanady, kde tvorí súčasť Apalačských hôr.

Škandinávske hory ponúkajú skutočne arktickú dovolenku, najmä vďaka vysokej zemepisnej šírke, vďaka nízkym teplotám a pomerne početným zrážkam je pocit z prechádzky v týchto horách oveľa polárnejší ako z podobných nadmorských výšok povedzme v strednej Európe.

Najvyšší vrchol škandinávskeho pohoria leží v Nórsku v tzv. Údoli bohov – Jotunheimen. Volá sa Galdhøpiggen a dosahuje výšku 2 469 metrov nad morom, približne úroveň nášho Kriváňa či Rysov. Súčasťou Škandinávskeho pohoria sú aj najvyššie hory Švédska a Fínska. Kebnekaise vo Švédsku má asi 2 100 metrov a najvyšší vrch Fínska Haltima 1 320 metrov.

Škandinávske pohorie od juhu postupne stúpa do stredného Nórska, kde práve v Údoli bohov ležia prakticky všetky nórske dvojtisícovky. Potom začne pomaly klesať, stúpa približne okolo Severného polárneho kruhu, v okolí už spomínanej Kebnekaise, až opäť klesá a na najsevernejších cípoch Nórska už predstavuje takmer rovinu.

Zaujímavý je rozdiel v podobe škandinávskych hôr zo západu na východ, Kým zo západu toto pohorie padá takmer kolmo alebo veľmi strmo do Atlantického oceána (napokon to uvidíme pri množstve fjordov), smerom na východ sa zvažuje postupne a ten nárast nadmorskej výšky z tejto strany, ako prechádzane cestou z Oslo na sever, zďaleka nie je taký dramatický.

Škandinávske pohorie malo samozrejme obrovský vplyv na nórsku spoločnosť. Aj vďaka nemu bol kontakt medzi rôznymi oblasťami Nórska veľmi sporadický. A v podstate dodnes taký je.

Vďaka tomu si každá dolina do dnešných dní zachovala svoj osobitý dialekt a v Nórsku dokážete spoznať pôvod človeka takmer až po jeho dedinu už podľa prízvuku. Veď akýkoľvek kontakt medzi dolinami bol po stáročia len cez horské sedlá alebo po vode cez nebezpečný Atlantik.