Kartel vs. štát

Na našich zájazdoch naprieč Mexikom sa často stretávame s armádnymi zložkami, no nie je to nič ojedinelé, čoho by sme sa mali obávať. Prečo je to tak?

Mexiko má dlhú históriu vojenského zapojenia do svojej politiky a spoločnosti. V posledných rokoch sa mexická armáda výrazne zapája do boja krajiny proti organizovanému zločinu a obchodovaniu s drogami. Toto zapojenie sa začalo v roku 2006, keď vtedajší prezident Felipe Calderón spustil vojenský zásah proti drogovým kartelom. Odvtedy je armáda nasadená v rôznych častiach krajiny, pričom často preberá povinnosti presadzovania práva v oblastiach, kde je polícia skorumpovaná alebo neúčinná.

Drogové kartely sú v Mexiku zložitým problémom - príčiny, ktoré túto problematiku ovplyvňujú, sú hlavne chudoba, korupcia a nedostatok ekonomických príležitostí. Riešenie týchto základných príčin bude kľúčom k nájdeniu trvalého riešenia problému drogových kartelov v Mexiku. Niektoré z najznámejších drogových kartelov v Mexiku sú Sinaloa Cartel, Jalisco New Generation Cartel, Gulf Cartel a Zetas. Tieto zločinecké organizácie sa podieľajú vo výrobe, preprave a distribúcií nelegálnych drog, ako sú okrem iného kokaín, metamfetamín a heroín.

V niektorých častiach Mexika si drogové kartely založili svoje vlastné „narkoštáty“ s vlastnými zákonmi, justičnými systémami a dokonca aj školami. Odhaduje sa, že mexický obchod s drogami má hodnotu v miliardách dolárov ročne, čo z neho robí jeden z najlukratívnejších zločineckých podnikov na svete.

Zapojenie armády do presadzovania práva však bolo v minulosti kontroverzné a kritici obviňovali armádu z porušovania ľudských práv a mimosúdnych vrážd. V roku 2017 prijala mexická vláda zákon, ktorý upravuje úlohu armády a jej zapojenie je možné len za určitých okolností. Napriek kontroverziám zostáva mexická armáda dôležitou inštitúciou v krajine a zohrala významnú úlohu pri formovaní jej histórie a politiky.