Kmeň Hutu v Rwande a Burundi

Hutu a Tutsi. Rwanda. Burundi. Genocída. Toto si pamätá azda každý. Faktom ostáva, že Hutuovia a Tutsiovia sú viac než len jeden nedávny konflikt. Obaja spoločne obývajú tie isté krajiny a ich osduy su naviazené jeden na druhého. Hutuovia sam však prišli skôr. Teda, ale až po pygmejoch resp. Twa. Podme po poriadku. Slovo Hutu je názov kmeň žijúci v krajinách Rwanda a Burundi. Hutuovia majú veľa spoločného s Tutsi a Twa. Všetky tri skupiny/kmene hovoria rovnakým jazykom Bantu. Sociálne vzťahy v Rwande a Burundi boli ovplyvnené európskou vládou. Obe krajiny boli európskymi kolóniami v rokoch 1890 až 1962. Nemci vládli od roku 1890 do konca prvej svetovej vojny (1914–18). Uprednostňovali Tutsiov. Belgičania, ktorí ich nahradili tiež spočiatku favorizovali Tutsiov. V 50. rokoch však podporovali vodcov Hutuov, pretože Tutsiovia sa usilovali o nezávislosť. Rwanda a Burundi sa v roku 1962 vydali veľmi rozdielnymi cestami k nezávislosti. V Rwande vodcovia Hutu zvrhli mwamiho (kráľaTutsiov) a zmocnili sa moci násilím. V Burundi bola zmena režimu pokojnejšia. Mwami pomohol Tutsi a Hutu dosiahnuť dohodu. Mier však neskôr nevydržal. Hutuovia sa snažili získať moc silou a boli porazení. Vládi sa zmocnili Tutsiovia. V čase nezávislosti mali obe krajiny pod kontrolou opačné strany. Burundi Tutsiovia. V Rwande vládli Hutuovia až do roku 1994. Potom do krajiny vtrhli tutsijskí utečenci z Ugandy. Vláda bola zvrhnutá a tisíce Hutuov utiekli do susedných krajín. Mnohí sa od roku 1996 vrátili. Rwanda od roku 1994 tiež ovládajú Tutsiovia. Hutuovia, Tutsiovia a Twa hovoria rovnakým jazykom centrálnej bantusčiny. Volá sa Kinyarwanda v Rwande a Kirundi v Burundi. Obe verzie sa mierne líšia výslovnosťou. Niektoré slová sú tiež odlišné. Mnoho Rwanďanov a Burundiánov hovorí po francúzsky a má francúzske krstné meno. Hovorí sa aj svahilčinou, najmä pozdĺž tanzánijských hraníc a v mestách. Rwanďania a Burundiáni majú dlhé mená s jasným významom. Napríklad meno Mutarambirwa znamená „ten, kto sa nikdy neunaví“. Keď sa narodí dieťa, dieťa a matka zostanú v ich dome samy sedem dní. Siedmy deň sa koná obrad pomenovania. Zúčastňujú sa ho deti, ktoré žijú v blízkosti, a podáva sa jedlo. Manželstvá sú legálne až vtedy keď rodina muža vyplatí veno. Akceptuje sa dobytok, kozy a pivo.Áno aj peniaze. Smrť je poznačená modlitbami a rituálmi. Blízki členovia rodiny sa nezúčastňujú určitých činností. Po smrti nepracujú na poli alebo nemajú sexuálne vzťahy počas obdobia smútku. Keď rodina vyhlási, že obdobie smútku sa skončilo, usporiadajú rituálne hody.