Národný park Nyungwe forest, Rwanda - dažďový prales na brehu jazera KIvu

Po krátkom oddychu v Bujumbure pri jazere Tanganyika, ktoré je druhým najväčším jazerom na svete čo sa týka objemu a hĺbke vody, vyrážame do Rwandy. Krajina sa začína vlniť a my sa s naším autobusom kľukatíme po cestách, ktoré lemujú nekonečné eukalyptové háje a malé políčka s pšenicou a čajom sú roztrúsené všade naokolo. Prichádzame na hranicu a pomalým africkým tempom získavame pečiatku do pasu, aby sme mohli opustiť Burundi. Na rwandskej hranici nás čaká ešte dôkladná kontrola batožiny – hľadajú sa igelitky, s ktorými do Rwandy vstúpiť nemôžme. Už desať rokov totiž platí prísny zákaz používania plastových tašiek v krajine, čo je výborný nápad a postupne sa rozširuje aj do okolitých krajín. Prechádzame nádhernou hornatou krajinou, opäť míňame políčka s kávovníkmi a čajovníkmi – tie tvoria hlavnú poľnohospodársku komoditu krajiny a ich kvalita je naozaj na svetovej úrovni. Po niekoľkých desiatkach kilometrov sa pred nami začína ráz krajiny meniť. Vchádzame do národného parku Nyungwe s rozlohou 1019 kilometrov štvorcových a malé políčka vystrieda nepriechodná džungľa. Hneď pri vstupe nás privíta malá antilopa a popri ceste sa promenádujú rodiny horských opíc s bielymi bradami. Vôbec nie sú plaché a pri fotení doslova pózujú. Podvečer dorazíme do našej lodge na západnom okraji parku usedenej na vrchole kopca s výhľadmi na nekonečné čajové políčka. Na druhý deň ráno vyrážame okolo políčok, kde sa práve vo veľkom zbierajú čajové lístky na potulky džungľou. Strmými chodníčkami prechádzame spolu s miestnym sprievodcom a dozvedáme sa zaujímavé informácie o zvieratách a rastlinách, ktoré sa na chránenom území nachádzajú. Je možné zazrieť až 13 druhov primátov, spolu až 85 druhov cicavcov, stovky druhov vtákov a množstvo iných zvierat, stromov, lián, kríkov či kvetov vrátane orchideí. Cieľom našej túry sú však tri visuté mosty v korunách stromov. Prvý má 45, druhý 90 a tretí 20 metrov dĺžku a v najvyššom bode sme približne 75 metrov nad zemou. Neskutočné dobrodružstvo a výhľady na džungľu. Cestou späť ešte stretávame skupinu modrých opíc a pomaly sa vraciame naspäť do hotela na obed. Poobede nás čaká stopovanie guaréz, zaujímavých opíc čiernej farby s dlhokánskymi bielymi bokombradami. Náročným terénom sa predierame džungľou spolu so sprievodcom a stopárkami, ktoré nás za pár minút privedú ku obrovskej rodine týchto roztomilých tvorov, ktorá počíta viac ako štyridsať členov. Zo začiatku nie sú až tak blízko, skáču v korunách stromov, no postupne si na nás zvyknú a začnú sa približovať na vzdialenosť jedného-dvoch metrov. Pomedzi guarézy sa sem tam zamieša aj mačiak mana, ľahko rozoznateľný podľa bieleho nosa. Po ceste naspať sa zastavíme v dedinke pod hotelom a vyčaríme široké úsmevy na tvárach miestnych obyvateľov. Najväčší záujem o nás majú deti, ktoré ihneď dobehnú k nám a s malou loptou vyrobenou z igelitu a lepiacej pásky si s nimi zahráme futbal a volejbal. Perfektná nálada a nespútaná radosť panujú na oboch stranách. Nadšení a plní ulovených zážitkov sa vraciame do lodge a začíname sa tešiť na ďalšie krásne chvíle strávené v tejto neuveriteľnej krajine v srdci Afriky.