Horské gorily v pohorí Virunga Na návšteve u rodiny "Bojovníka"

Skoro ráno vstávame a vyrážame z komfortného hotela v Gisenyi smer Národný park Volcanoes, ktorý leží na severozápade krajiny pri hraniciach s Demokratickou republikou Kongo a Ugandou. Nachádza sa v ňom časť pohoria Virunga s jej ôsmimi vulkánmi. Pokrýva plochu 160 kilometrov štvorcových dažďových pralesov a bambusových hájov. Práve v tomto parku americká zoologička Dian Fossey bojovala za záchranu horských goríl, ktoré žijú len na tomto jedinom mieste na svete. Práve pozorovanie týchto zaujímavých primátov, našich najbližších príbuzných zo zvieracej ríše, je naším dnešných cieľom. Asi po dvoch hodinách jazdy, kedy sme ešte trošku pospávali, dorazíme do mestečka Ruhengeri a ideme sa zaregistrovať. 88 cestovateľov celkovo tu rozdelia na skupinky po osem a každému pridelia sprievodcu, ktorý si nás berie na krátky brífing. Dozvedáme sa o rodine horských goríl, ktorú sa chystáme navštíviť. Ntambara je jedna z dvadsiatich rodín, ktoré v Rwandskej časti pohoria Virunga žije. Pozostáva z dvanástich členov, dominantného samca – strieborný chrbát (silverback), mladého samca (vice-president), niekoľkých samíc, mladých samcov a jedného mláďaťa. Meno skupina získala podľa starého samca, ktorý pred niekoľkými rokmi zahynul. Bol však mimoriadne agresívny a slovo Ntambara znamená „bojovník“, čo presne vystihovalo jeho povahu. Po registrácii a zoznámení sa s našou gorilou rodinkou sadáme do auta a presúvame sa ku Národnému parku. Odtiaľto už vyrážame peši. Môžeme si najať aj nosičov, ktorí nám pomôžu s foto-technikou a niekedy aj s náročným terénom. Túto službu samozrejme využívame nie preto, že by sme výstup nezvládli sami, ale je to určitá forma podpory a zapojenia miestnych komunít do ochrany prírody a týchto nádherných, ale kriticky ohrozených zvierat. Prechádzame okolo zemiakových políčok, kde s obrovským nasadením pracujú miestni. Rwanďania sú neuveriteľne pracovití a je to na ich malebnej a čistej krajine naozaj vidieť. Po necelej hodine prichádzame ku hranici parku, kde sa ku nám pridáva stopár, ktorého partička dohľadala našu rodinu a teda vieme presne kam ísť. Stúpame hore po vychodených chodníčkoch cez divokú džungľu. Stopár volá svojim kolegom a dozvedáme sa, že ku našej rodinke to bude asi hodina cesty. Ntambara je jedna z najdostupnejších rodín tu v parku, ale aj najaktívnejších. Po necelej hodinke sa z kopca nad nami ozve výkrik. To sa dohovárajú stopári a my začíname tušiť, že sa blížime ku cieľu našej túry. Naši nosiči a sprievodca vyťahujú rukavice a mačety, aby mohli presekať prípadné prekážky na ceste a začíname sa predierať naozaj hustým porastom a strmým terénom. Nosiči nám však pomáhajú a o chvíľu dorazíme na malú čistinku. Tu si odkladáme všetky veci s výnimkou fotoaparátu a ku gorilám je to už len pár metrov. Začína sa nám rátať čas – pozorovať gorily môžeme presne hodinu. Rwanda má totiž striktné pravidlá návštevy týchto majestátnych tvorov. Hodina s turistami ich príliš nevyrušuje a zbytok dňa sa môžu venovať svojim bežným aktivitám – najmä jedeniu, odpočívaniu a hrám. V Ugande, kde vodia ku rodinám väčšie skupiny turistov niekoľko krát za deň, už niektoré odišli vyššie do nedostupných hôr. V hustom poraste sa nám začínajú objavovať prvé čierne klbká horských goríl. Väčšia časť rodiny sa však nachádza okolo stromu, kde sa klbčia mladší členovia skupiny, vrátane toho najmladšieho. Silverbacka sme zahliadli z opačnej strany stromu a pokúšame sa k nemu dostať. Spokojne si leží, prevaľuje sa z boku na bok a vyzerá, že sme mu úplne ukradnutí. Sem-tam na nás uprie pohľad a v jeho očiach je vidieť neskutočný pokoj. Po niekoľkých minútach sa stavia, poobzerá sa a prebehne priamo cez nás. Davidovi dokonca skočí na nohu. Usadí sa v kríkoch a začína sa napchávať. Okolo nás sa motajú aj ostatní členovia rodiny a my si užívame tieto jedinečné chvíle. Presne po hodine sa so Silverbackom a celou jeho skupinou lúčime a odchádzame naspäť ku autu. Myšlienky nám víria hlavou a bez slov schádzame dolu džungľou. Snažíme sa uchopiť tento jedinečný zážitok, ktorý nás bude sprevádzať po celý život. Myslíme na Dian Fossey, ktorá za ochranu týchto tvorov položila život, na ťažké časy, ktoré Rwanda zažívala počas genocídy v roku 1994 a na obrovskú snahu všetkých, vďaka ktorým sa podarilo tento maličký kúsok nášho bytia uchovať.