Koloniálna história Guinea-Bissau Od Portugalcov po nezávislosť

Západoafrické pobrežie je v novodobej histórii spojené s otroctvom. Do 15.storočia sa otrokárstvo dialo v malej miere v rámci jednotlivých regiónov. Po príchode Portugalcov v roku 1446 sa všetko zmenilo. Otrokov do 16.storočia predávali prevažne do Európy, neskôr aj do Amerík. Jedno z prvých miest boli Kapverdy, kde založili na neobývaných ostrovoch plantáže na bavlnu a indigo. Aj napriek tomu, že sa Portugalci usadili na mieste dnešného Bissau, miestni černošskí obchodníci s otrokmi ich nepustili ďalej do vnútrozemia. Aj napriek tomu si Portugalsko nárokovalo na toto územie, ktoré bude známe ako Portugalská Guinea. Briti po skončení obchodu s otrokmi stratili záujem a hlavnými rivalmi Portugalcov ostali Francúzi. Portugalská Guinea ostala v obkľúčení francúzskych kolónií. V roku 1905 sa definitívne dohodli na hraniciach. Portugalci sa sústredili na kontrolu väčšieho územia, než je len pobrežie, rovnako ako v prípade Mozambiku a Angoly. Po rozdelení Afriky medzi svetové mocnosti im na celom kontinente ostali: Angola, Kapverdy, Mozambik, Guinea-Bissau a Svätý Tomáš a Princov ostrov. S miestnymi vládcami sa im podarilo uzavrieť v Guinea-Bissau dohody a začali kontrolovať aj toto malé vnútrozemie. Toto trvalo do 50-tych rokov. Vtedy sa formovali mohutnejšie organizácie strany za nezávislosť afrických krajín, medzi nimi aj PAIGC (Partido Africano da Independencia da Guiné ê Cabo Verde - Africká strana za nezávislosť Guiney-Bissau a Kapverd) na čele s Amílcarom Cabralom z Kapverd. Od roku 1961 začínajú partizánke akcie a snahy za oslobodenie, ako dosiahli Guinea a Senegal od Francúzov. Cabral zriadil exilovú vládu v roku 1972 v Konakry, susednej Guiney. V roku 1973 sa podarilo vyrokovať nezávislosť, ktorá je medzinárodne uznaná 10.9.1974.