….hay q disfrutar la plena!..” (“Zivot je kratky bratmm,..treba si ho vychutnat naplno! Viem o com hovorim. Ja mam 50 rokov, ubehlo to ako voda… “) Hovori mi taxikar ktory ma vezie na letisko. Svalovica na celom tele mi pri kazadom pohybe jasne pripomina, ze je vsetko v poriadku a v sulade s jeho doporucenim. Vcera sme sa s mojou veselou grupou vratili z 5 dnoveho treku na Roraimu - stolovu horu Guayanskej vysociny na hranici Venezuely, Brazilie a Guayany. Zazitok, ktory sa slovami opisat neda, fotky ani video nedokazu sprostredkovat jedinecnost pobytu na tomto magickom mieste. Povodni obyvatelia povazovali stolove hory-Teupis –za sidlo bohov, miesto kam ludska noha nema vkrocit. Zivot tam hore v “mokrej pusti” je oddeleny od rozpalenej savany kolmymi stenami, z ktorych niektore dosahuju aj 900metrov. Preto sa tam uz miliony rokov ubera svojou vlastnou cestou. Labyrint ciernych skal bizarnych tvarov je skupim hostitelom len tej najodolnejsej vegetacie, z ktorej je vacsina masozrava, aby mohla prezit tu, kde je poda denne odplavovana dazdami dolu kolmou stenou. Fauna tu takmer neexistuje a par endemickych zivocichov ktore tu dokazali prezit maju svoj zivotny priestor ohraniceny len na par kilometrov stvorcovych tejto stolovej hory. Inam sa dostat nedokaze. Prechadzat sa tu bez pritomnosti inych turistov, nocovanie pod skalnym previsom, navsetva najvacsej kvarcitovej jaskyne sveta, objavovanie krystalov, prechod savanou a hmlovym pralesom je zazitok, ktory sa nicim neda porovnat. “Toto nebola cesta do Strateneho sveta, ale cesta na inu planetu” konstatovala Majka, ked sme sa z kempu pri rieke ktora tecie zo stolovej hory pozreli spat na miesto odkial sme prisli…. Dnes prichadza za nami do Venezuely dalsia skupinka spolucestovatelov a spolocne vyrazame do dzungle a budeme sa plavit na indianskych clnoch k najvyssiemu vodopadu sveta Salto Angel. Z Venezuely zdravi palenka crew a
