Čo sa dá zažiť v Santiago de Cuba

Už prešlo toľko dní od začiatku nášho zájazdu, že som úplne stratila prehľad. Stále si hovorím, že už musím niečo napísať a stále nemám ani minútku voľného času. Ale tak to má byť. Žijeme tento zájazd naplno a každý deň mi príde, že má najmenej 25 hodín. Havana vyzerá, že bola najmenej pred rokom, Trinidad pred pol a Camaguey pred mesiacom..a to sme len včera dorazili do Santiaga..Druhe najväčšie mesto ostrova žije karibským festivalom. Tohtoročný špeciálny hosť Bahamy!! Bahamska vlajka sa ako jediná hrdo vypína v záhradke pri recepcii, spolu s tou kubánskou. Všetky ostatné dali preč. Naš hotel je plný tejto VIP delegácie. Sú to obrovski ľudia. Tak čierni, že na svetle dňa vyzerajú až "do modra". Majú "rozčapene" dvere na svojich izbách a tam sa im povaľuju obrovské kostýmy plné neskutocnych farieb. Všetci vyzerajú ako gýčove lízatko z kolotočov. Len sa zahryznúť :) sú hlučni, veseli, spontánni a zhovorčivi. Pôsobia ako školsky výlet na lyžiarskom zájazde. Majú kopec výstroje. Už len čakám, odkiaľ vytiahnu lyžiarky. Ich bubny sú také obrovské, že neverím, že ich zdvihne jeden človek. Prisaham!! Idem okolo ich kubánskeho šoféra, ktorý ich práve naklada do busu a podelim sa o svoje pochybnosti: "toto snáď vyrobili tu.." "Nie, nie..to doletelo s nimi" Neveriacky krútim hlavou: "ale veď to ani keby celá delegácia mala zaplatenu biznisku, tak to nezmestia do vahostneho limitu.." predstavte si bubon, ktorý je veľký ako riadny sud na víno. Má okolo seba taký obrovský opasok, že mne by bol ako minisukňa. A ten opasok si niekto obopne poza plece a celý ten bubon nesie..no nejde mi to do hlavy. Z hlboka sa nadýchnem a skúšam ten bubon nadvihnúť. Nič. Obzriem sa navôkol, či ten trapas niekto videl. Našťastie, mám pocit, že každý je zahĺbený do svojho. Bahamčania do posledných úprav svojich kostýmov, kubánsky šofér naklada niečo do busu a.. ja si všimnem, že pod bubnom trči kus topánky. S vynaloženim všetkých síl ju odtiaľ dostanem. Je krásne farebna priam až gýčova..ale to ma vôbec nezarazi. Neviem sa vynadívať na jej veľkosť. Prisaham, že tak veľkú topánku som v živote nevidela a zrazu sa mi zdá, že sa na chvíľku slnko schovalo za mraky a cítim vytúžený tieň. Padne mi to vhod, lebo leto v Santiagu, to znamená nepredstaviteľné horúčavy. A zrazu pocítim veľké teplo na polke chrbta. Dotýka sa ma obrovská dlaň. Prisaham, že sa cítim ako lilipután. Bahamčan o rozmeroch 2 krát 2 metre mi úplne nežnucko berie tú topánku z ruky a usmieva sa na mňa ako na svoje dvojročne dieťa. Pozerám, ako si ich obúva na tie mega nohy a nedokážem vydať zo seba ani hlásku. Nevadi, jemu tiež evidentne tento spôsob komunikácie vyhovuje. A objavia sa ďalší. Všetci vyzerajú "akoby ich jedna mater mala".. cítim sa medzi nimi ako škôlkar, ktorý sa omylom ocitol na gymnáziu.. budúci rok sa povráva, že VIP hosťom bude Costa Rica..to aspoň lepšie zapadnem :)