Zlatý balvan, Barma

Opúšťame Yangon a smerujeme na východ do monského štátu smerom k hraniciam s Thajskom. Nadväzujeme totiž na našu históriu v Barme (dnešné Mjanmarsko) a opäť do programu zaraďujeme magický Zlatý balvan. Jedná sa o tretie najposvätnejšie budhistické miesto, ktoré sa rozhodne oplatí navštíviť. Aj preto sem z rôznych kútov krajiny smerujú či už pútnici, ale aj turisti. Cesta k nemu je náročnejšia, ale napriek všetkým prekážkam rozhodne stojí za to. Samotné hory, kde sa nachádza táto pamiatka, sú vzdialené približne 160 km od bývalého hlavného mesta Yangon. Práve sem sme sa dostali naším klimatizovaným a pohodlným autobusom. Prichádzame do Kimpun Base Camp, kde náš autobus opúšťame. Hore by sa totiž nedostal a preto prestupujeme do terénneho auta, no predstavte si pod týmto pojmom skôr nákladné auto, ktoré má korbu s drevenými lavicami na sedenie. Pod túto strechou krytú časť sa zmestí približne 35 ľudí. Čo predstavuje 6, podotýkam miestnych Barmčanov v rade. Alternatívou je približne 6 hodinová túra smerom hore. Keď sem prichádzame práve sa napĺňa auto a my sa do neho dostávame ako poslední. Aj preto sa nám ujdú miesta v prednej časti vedľa šoféra. Náš lokálny sprievodca Thurein mi hovorí, že sme mali šťastie, lebo ďalší autobus pôjde tak o dve hodiny. Je totiž obdobie dažďov a tak sem v tomto čase chodí menej turistov aj pútnikov, a tak si Zlatý balvan môžeme vychutnať bez nutnosti tlačenia sa v dave. Počasie nás rozhodne neodrádza a tak sa vydávame na 45 minútovú cestu smerom hore. Náš šofér je “srandista" a ukazuje nám dopredu aké zákruty nás čakajú a kedy sa máme pevne držať. Je to istým spôsobom adrenalínový zážitok. Ten je prerušovaný malými technickými zastávkami. No tak isto čakaním na to, kým budeme mať zelenú a dostaneme sa cez pár úsekov, ktoré sú jednosmerné. Po necelej hodine prichádzame do hornej stanice, od ktorej je náš hotel vzdialený necelých 10 min chôdze. Po ubytovaní sa na našom príjemnom hoteli si doprajeme trochu oddychu a potom sa stretávame, aby sme sa krátkou 15 minútovou prechádzkou dostali k nášmu cieľu. Po pár metroch sa vyzúvame, tak ako je to zvykom pri všetkých budhistických pamiatkach v Mjanmarsku. Odkladáme si naše topánky do skriniek a na zvyšok cesty sa po mramorovej dlažbe vydávame bosí. Netrvá to dlho a dostávame sa k samotnej pamiatke. Po ceste míňame časti komplexu, ktoré slúžia na modlenie a v teplých mesiacoch, keď je málo zrážok, zabezpečujú častokrát dostatočný priestor pútnikom na prespanie pod šírim nebom. Aká romantika. No ak by pútnici chceli prespať inak, stačí si dať niečo drobné na jedenie v miestnych reštauráciách. Tie zároveň na poschodí ponúkajú veľký priestor, kde sa bez problémov zmestí veľké množstvo pútnikov, ktorí tu môžu zadarmo prespať. Po pár metroch sa z hmly vynára Zlatý balvan. Jedno z najdôležitejších pútnických miest Mjanmarska. Celá skala alebo ak chcete viklan sa volá Kyaiktiyo, čo v preklade znamená zlatá skala. Je to masívny zlatý balvan pokrytý zlatými šupinkami a balansuje na hrane útesu na vrchole Mt. Kyaikto. Práve nimi ho môžu pokrývať iba muži, ktorí majú priamo ku skale prístup. Ženám neostáva nič iné len sa modliť z niekoľkometrovej diaľky. Na vrchole samotného balvanu stojí 7,3 metrov vysoká zlatá malá stúpa. Podľa legendy udržuje viklan svoju dokonalú rovnováhu vďaka absolútne presne umiestnenému Budhovmu vlasu v stúpe. Vlas pravdepodobne získal v 11. storočí kráľ Tissa od pútnika, ktorý ho ukrýval medzi vlastnými vlasmi. Pútnik požiadal kráľa, aby dal vyhľadať kameň, ktorý tvarom odpovedá jeho hlave a do stúpy na jeho vrchole umiestniť posvätný vlas. Kráľ, ktorý zdedil po svojich rodičoch - otcovi zawgyi (skvelý alchymista) a matke princeznej naga (dračí had) - nadprirodzené schopnosti, našiel skalu na dne mora. Po zázračnom presunutí na vrchol hory sa čln, ktorý viezol balvan zo dna mora, zmenil taktiež na kameň. Tento kameň je vidieť zhruba zo vzdialenosti 300 m od hlavného kameňa a hovorí sa mu Kyaukthanban (stúpa Kamenný čln). Atmosféra, ktorá panuje okolo Kyaiktyio je nabitá zbožnosťou a mágiou, hlavne ak sa žiariaci kameň topí v hmlistom svetle pri súmraku. Aj preto sme sa sem ešte vrátili a v hmle si vychutnali pohľad na osvietený zázračný Zlatý balvan. Pôsobivé miesto, čo myslíte?