Male divy - veľké divy Biely piesok, azúrová voda a absolútna pohoda na Maldivách

Po Dubaji, kde tep mesta cítiť na každom kroku, sa na našej ceste okolo sveta presúvame do absolútne kľudnej oblasti. Krajina, ktorej tvar pripomína náhrdelník, je najplochejšou krajinou sveta. Maldives uvádzajú priemernú výšku cca 1,5m a najvyšší prirodzený kopec je 2,5m :) Male divy, ako ich familiárne voláme, sú jednoducho rajom na zemi. Prilietame na jediné medzinárodné letisko krajiny, kde presadáme ešte na lokálny spoj, ktorý nás zvezie ešte ďalej kúsok na sever. Lietadlo je takmer poloprázdne. Letíme v ňom my a.. už takmer nevidím nikoho iného. Let je tak krátky, že letuška stihne rozdať len mokré papierové vreckovky. Každá balená pekne zvlášť. To asi preto, aby sme si pretreli oči a dokonalo videli tú krásu navôkol. Azuro kam len oko dovidí a pomedzi to, naozaj ako na náhrdelníku nastoknuté ostrovčeky. Na jednom z nich pristávame aj my. Je to úžasný pohľad. Klesáme a vyzerá to, že buď pristaneme na vode alebo v palmách. Hustý, zelený koberec utkaný z korún paliem, je k nám čoraz bližšie. Žiadnu pristávaciu plochu nevidím. Zrazu si aj letuška sadne, pripúta sa, otvorí jednu tú mokrú utierku a začne si utierať pot z čela. Uff.. tak na toto bola? Palmy sa k nám nebezpečne blížia.. alebo my k ním? Vyzerajú celkom mäkko, ale nerada by som to konfrontovala s realitou. A zrazu buch.. narazili sme na asfalt. Tak predsa tam nejaký bol. Kratučká pristávacia dráha a celé letisko pôsobí krásne ospalým dojmom. Ale tu naša cesta nekončí. Raj predsa nemôže byť len tak ľahko dosiahnuteľný a tak prekladáme naše kufre do opodiaľ odstavenej lodičky. Chvíľu ešte zháňame pohľadnice. Obchod otvorený, ale predavačka nikde. Pýtam sa na letisku a odpoveď je jednoznačná: "welcome to paradise, my friend." To znamená, že si môžem zobrať, po čom túžim?  V raji by to tak mohlo fungovať. V tomto prípade sú to "len" pohľadnice a známky. Pracovníčka letiska postávajúc o pár krokov ďalej sa usmeje. Podľa mňa netuší, čo asi chcem. Na obchode naďalej svieti veľká ceduľka "open" a dvere sú otvorené. Stačí ich len trošku potlačiť. "Veď pohľadnice majú nalepenú cenu a známky nemáme." Pridáva, keď vidí moju bezradnosť. Stále nechápem. "Vyber si čo chceš a peniaze nechaj na pultíku." Naozaj potrebujem takéto jasné inštrukcie, lebo sa nestačím diviť. Žeby premenujeme Maledivy na Veľké divy? A to už na mňa trúbia z lode. Všetko pripravené na plavbu. Slnko krásne zapadá. No čo vám poviem.. Nemôže to byť gýčovejšie. Čakám, že odniekiaľ vyskočí delfín z horizontu. Fotoaparáty cvakajú, frizúra veje v povetrí, oči sa nestačia vynadívať. Asi po polhodinovej jazde vystupujeme na našom ostrove už za tmy. Hovorím na "našom ostrove", lebo okrem nášho rezortu roztrúseného po celom ostrove, tu nič iné nie je. Biely piesok, azúrová voda a absolútna pohoda. no uznajte, netrebalo by to premenovať na "Veľké divy?"