V roku 1999 som narazil počas zájazdu v Ománe na krátky článok v Oman Times o tom že šejk z dedinky Misfat Al Abriyeen sa sťažuje, že tento rok jeho dedinu navštívilo už 267 turistov a tento nekontrolovateľný tok návštevníkov treba pribrzdiť. Omán bol v tejto dobe málo navštevovanou krajinou, ale o to ambicióznejšou. V južnom Ománe boli dva dobré hotely, v severnom dominoval palác al Bustán a vo vnútrozemí sa zdalo, že denný počet turistov 0,73 na deň je strašne veľa. Nedalo mi a túto dedinku sme vo februári 2000 aj navštívili. Prístupová cesta z mesta al Hamrá naznačovala, že ak niečo chceme tak si to musíme zaslúžiť. Kľukatá cesta, množstvo serpentín bez akéhokoľvek značenia smerovali vysoko do hôr. Na konci cesty bolo maličké parkovisko, kde sa zmestilo tak 8 menších áut a miesto sa našlo aj pre našu Corollu. Nikde nebolo ani živej duše. Hneď za parkoviskom sme sa ponorili do úzkych, prašných uličiek lemovaných kamennými múrmi a domami. Okolie boli hnedé, tmavé s minimom zelene. Vedeli sme, že miestni obyvatelia turistov majú radi, ale zároveň sa ich svojim spôsobom obávali. Tým zopár nesmelým úsmevom sme opätovali ešte väčší. Omán je konzervatívni a rovnako sme boli oblečení aj my. Muži v dlhých nohaviciach a tričku s krátkym rukávom a ženy takisto veľmi slušne, diskrétne oblečené. Azda aj vďaka tomu sme sa dostali bez akýchkoľvek problémov do Shangri La. Len tak viem nazvať skrytú časť tejto rajskej dediny. V tieni skál sa pred vami z ničoho nič vynorí záplava zelene. Palma za palmou a zurčanie vody. Zavlažovacie kanály Falaj ( faládž) privádzajú vodu z vyšších nadmorských výšok. Dedinčania obrábajú pôdu na terasovitých políčkach tak aby vodu dokázali zachytiť a maximálne využiť. Faladž sa mení na afládž ( množné číslo) a rozvetvuje sa ako konáre na strome. Všade prináša chladnú, čerstvú, čistú vodu a premieňa ináč holé skalnaté stráne na zelené oázy. Pekelná horúčava, ktorá panuje vonku, zmizne a nahradí ju príjemný chládok. Tento unikátny zavlažovací systém funguje v Ománe už niekoľko stoviek rokov až tisíc rokov a je stále aktuálny a funkčný. Nič netreba meniť a perpetuum mobile funguje. Voda a zeleň sú všade, ochutnáte sladké datle a osviežite sa studenou vodou. Všade je ticho prerušované žblnkotom vody a takto tomu bolo asi aj pred 300 rokmi, bez turistov. Do Misfatu chodíme aj dnes. Zmenilo sa tu toho veľmi málo. Aj preto patrí Misfat Al Abriyeen medzi najautentickejšie dediny sveta aj podľa UNWTO. Omán sa za tých vyše 20 rokov veľmi zmenil, zároveň ale stále ostáva autentický a jedinečný. Na juhu sú už desiatky hotelov, na severe k al Bustánu pribudli iné luxusné značky ako Six Senses či Shangri La a vo vnútrozemí je stále viac turistov. Akonáhle však vkročíte do Misfatu tak je to akoby ste stiahli oponu a zatiahli ručnú brzdu. Najautentickejšie dediny na svete
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
Tipy a zážitky - Omán
- Kráľovská opera v Maskate
- Sever a juh Ománu - porovnanie
- Kde je pochovaný Jób?
- Kadidlo – čo kúpiť v Ománe
- Mešita sultána Qabusa - najkrajšia na svete
- Slepá ryba na púšti? Al Hoota cave, Nizwa
- Potápanie a šnorchlovanie v Ománe, Ostrovy Daymaniyat
- Sultán Qaboos zomrel. Nech žije sultán!
- Muttrah Souq - suvenír z Muscatu
- Najlepší hotel v Muscate: Al Bustan Palace a Ritz Carlton hotel
- Bahla, UNESCO, Omán - Mesto mágie
- Ako sa oslavujú sultánove narodeniny?
- Luxusný hotel v Maskate, Shangri -La al Husn
- Oázy Omanu
- Voľby v Ománe
- Z Jemenu do Ománu cez Rub Al Chálí
- Sociálne výhody Ománu
- Jibrin, pevnosť UNESCO - Omán
- Rady na cestu Ománom
- Ako sa zmenil Omán?