Oázy Omanu | 29.10.2007 | Zážitky BUBO

Dnes sme prejazdili vyše 500km po vynikajúcich cestách. 340 ročná pevnosť v Nizwe ktorej základy sú 70 metrov pod zemou a trh (suuk) s keramikou a striebrom. Jabrin (Jibreen) so starým hradom sme dôkladne prešli. Bahlá s "čínskym múrom" okolo celej oázy a 2000 rokov starým opevneným hradom kt je pod ochranou UNESCO. Nielenže sme v obrovskom klimatizvanom autobuse dvaja klienti, ale akoby sme mali tieto oázy prenajaté, žiadni turisti. Omán je dnes -píše sa rok 2007 – stále veľkou neznámou. Ľudia chodia do susedného Dubaja (SAE) ale sem sa boja, alebo nevedia prečo sem ísť? Fascinuje ma zjavná udržateľnosť tisícročných horských oáz tu v severnom Ománe. Stále sa vie málo o efektívnosti využívania vody v prastarých zavlažovacích systémoch, ktoré sa dostali pod patronát UNESCO. Skúma sa to v typickej oáze Balad Seet (Al Hamra), v severnom pohorí Hadžar, ktorej poľnohospodárska plocha je 8,8 ha datľovníkových paliem (sú tu háje s 2 500 datľovníkmi). Som za rozvoj, ale zasa nemám rád v zmysle pokroku (viď Mao ce Tung) odhodenie starých znalostí a princípov. Ekológia a otočenie sa po múdrosti z histórie musí ísť v blízkej budúcnosti do popredia, tak ako sa do turistickej pozornosti určite dostane aj Omán.Všetko sú to oázy kde nájdete 14 druhov datľovníkov, zelených a hustých so sladučkými plodami - "darom boha". Beduín prežije s 15 datľami denne a s miskou ťavieho mlieka. Datľovník tu zužitkujú úplne celý a vraj z neho začínajú vyrábať biopalivo takže ak dôjde ropa nemusíme sa báť =)... Suuk v Muscate je úžastný aj keď vyše 80 percent obchodníkov sú Indovia. Suk aj korniš sú romantické cez deň aj v noci. Tony zlatá, korenia, medených výrobkov, kadidla. Je 30 minút do polnoci, píšem Vám z biznis centra hotela kde je internet, zajtra je nás posledný deň. Už sa na Vás tešíme! Foto: Ľ: Fellner