Čo ochutnať v Západnej Samoe - tradičný nedeľný obed

Nedela je vzdy velkou udalostou, posvatnym dnom. " vtedy nepracujeme" hrdo vyhlasuju Samojcania akokeby to ine dni bolo inak. Rano sa pripravi Umu. Na kamene sa rozlozi ohen a zeny predpripravia potraviny a ide sa do kostola. Dym stupa nad stovkami samojskych domov. Vsetci sa oblecu do bieleho, ak su bohate z dobrej rodiny nasadia si nadherny biely, rucne vysivany klobuk. Kostolov je na Upolu viac nez ludi a kazdy si vkutku moze vybrat. Ludia casto chodia jeden tyzden do jedneho a druhy do druheho. My sme sa zastavili v katolickom, u svatej Anny. Naherna statna biela stavba s modrym oramovanim. Pred vchodom nas vita do polpasa odety starsina s rozstrapkanym bicikom v ruke odety iba v kvalitnom lavalava a nahrdelnikom z cervenych kvetov okolo krku. S usmevom nam podava ruky. Cakaju nas mame tu objednane lavice v prednej tretine kostola. Zrazu zacne hudba a dovnutra vkracaju ministranti a za nimi farar, vsetci nadherne spievaju, rozlieha sa to dodaleka a clovek musi byt nadseny. Je to katolicka omsa aku pozname my, no ovela viac spevu, ovela viac nadsenia rytmusu a ovela viac pôvodnych zvykov, ktore kostol prevzal a vstrebal. Zivelnost tne do podstaty clovecenstva. Ked je to o podstate, je to cool a zrejme aj preto kostol praska vo svikoch. Potom sa pokojnym ostrovom vydane kol dokola. Cesty su dnes prazdne a my prejdeme krizom cez ostrov 2 a pol krat. Policka tara, stromy chlebovnika, bananovniky, mangovniky, maniok a kokosove palmy. V prostriedku iotrova sa zastavime v chrame Bahaii s prihemnou klimou a nadhernou zahradou- niektori tvrdia, ze najkrajsou aku videli. No a potom obrovska pralesna roklina a nadherny vysokansky vodopad. Juzna strana ostrova s nadhernymi plazami je este pokojnejsia a chudobnejsia. No rovnako nadherne upravena a cista. V tomto je Samoa svetovou jednickou. Potom nas sprievidca hlada miesto obeda. Pred 3 dnami som to zacal vybavovat a az vcera mi to definitivne potvrdil. Mierime cestou necestou od mora do vnutrozemia kdesi pri Kufeleli. Okrem klasickych plodin sa objavia okolo cesty, ktora uz davno nema asfalt kakaovniky. No a potom jeden vzdusny domcek utopeny v zeleni. Sem k rodine Tufule sme pozvani na To' onai, na nedelnu hostinu. Toto mozete v Polynezii zazit iba raz do tyzdna a tu na Samoajhe to este to prave kokosove-, neturusticke. Nas sprievodca ten domcek nevedel najst,.. Jedol som uz v kamennej peci na Cookovych ostrovoch, Tahiti a na Novom Zealande, no tu je pec nad zemou a ziadna jama sa nevykopava. pani domaca je velmi mila a ked odkryje hostinu co pripravila obe deti nad tym mavaju prutenymi vejarmi a s usmevom odhanaju muchy. Palusami chuti ako spenat s tavenym syrom, no su to mlade listy tara s kokosovym kremom. Oka je polynezske "ceviče" teda surova marinovana ryba v citronovej a kokosovej stave. Je to bomba. No velkym prekvapenim pre mna bolo Faaiai podavane v skrupine od kokosoveho orecha s kuskami ryby. Bolo to lahodne a davam Michelinsku hviezdicku. Pecene ryby, pecene taro a aj bravcove co som vsak ja nejedol.. Papaja, cerstve male banany a mladucky kokosovy orech. No a kazdy mal dalsi orech- iny druh- na zapijanie. Jedli sme v ibyvacke a spalba bola oddeena zavesmi. Ziadna izba nemala zasklenne okna, vsetko bolo totalne vzdusne. Zasklenne okna tu nemaju ani autobusy. Vsetko je vzdusne. Tak ako u mna doma. Toto je najlepsia architektura- otvorena - nezvadzujuca- podporujuca predstavivost- slobodna. Vecer sme mali stretnutie a prebrali sme to co sme videli a co nas caka. Slnko tu blizko rovnika zapada rychlo, no stale je teplo a dusno. Uz nemozem dlhsie cakat a idem hrat. Som slaby golfista no hral som v Severnej Korei a ato destinacia je pre nas Slovakov obdobne vzdialena. Trosku vyssia trava- zrejme by ju v tychto podmienkach museli strihat 3xdenne, no celkom scenicke. Slnko rychlo zapadlo, všetko je sfarbene do cervena a ja nevieml najst odpalene loptičky.