Západná Samoa - Savaii: tretí najväčší ostrov Polynézie, tipy a triky Potulky po Savaii

Savai je po Novom Zélande a Havaji najväčším ostrovom Polynézie. Zároveň je to pre mňa nádej na tej veľkej ploche nájsť niečo vskutku pôvodne. Väčšina slovenských cestovateľov nenájde nakoniec energiu vypraviť sa sem. No ja cítim, že toto môže byť to unikátne  a je to dôvod prečo som ochotný pri cestovaní trpieť. Vstávame ešte za tmy a po opulentných raňajkách opúšťame  jediný 5 hviezdičkový rezort Samoa, kde na ostrove Upolu bývame  a mierime voňavou prírodou k trajektu. Tu sa našli 3000 rokov staré džbány kultúry Lapita. Trajekt chodí každý deň v inom čase raz veľký, raz malý pomaly. Nikto nevie čas, dokonca ani zástupcovia turistického ruchu Samoa. Davina Took má pozýva ako riaditeľa cestovky na Samou, zadarmo, všetko mi preplatia. Ja hovorím, nemusíte mi platiť, len mi dajte informácie. Kedy ide trajekt? Nevedia. V informačnom centre v Apii aj na letisku to isté. Dostal som časy no boli chybne. No pred 3 dňami som skočil do prístavu osobne a dozvedel som sa čo a ako. Samozrejme čo platí pred troma dňami nemusí platiť dnes. No trajekt odchádza na sekundu a o 8.50 ráno už vystupujeme v prístave v Salolonga. Toto ne najväčšie mesto ostrova? Hmm. Rozmiestnenie domčekov okolo trhu je komické- kadibudky so záhradkou. Na trhovisku sa hrá biliard, predávajú veľmi slušne suveníry, žiadni turisti, skrytá nádhera. Taxikár nás za 200 usd zoberie na lávové polia no ja to nechcem vidieť, to je turistická atrakcia. Naskakujeme do dreveného autobusíku s tým, že chceme ísť na  juhozápad ostrova, dlhá trasa. No autobus sa vydá presne opačne, do prdele. No po tom čo sa zastaví v depe, nabere na pumpe náhradnú naftu vyráža. Zvrtne sa v centre Salolongi vľavo a prechádza cez Maota do Palauli. Tu v kopcoch a džungli ktorá nás obostiera sa nachádza najväčšia staroveká štruktúra Polynézie- Pulemelei ( Tia Seu) a plážička Aganoa. Poprípade vodopád Afu ako prechádzka od cesty. No ja chcem viac. Chcem Savaii a jeho odľahlosť spoznať. " autobus dnes ide tým smerom, no späť ide až zajtra, dnes späť už nič nechodí" informuje má majiteľka reštaurácie na trhovisku. Hmm, nevadí risknem to, aj keď zajtra nám letí lietadlo na Fiji. A tak frčíme smerom na Polela a okolo vodopádu Mu Pagoa ďalej na západ. Nádherná krajina, upravený, čistý raj. Po vyše hodine jazdy bez prestávok vystupujeme v dedinke Taga (" Tanga") a vydané sa na príjemný treking dole svahom k pobrežiu. Neviem či som pri mori niekedy videl čosi scénický krajšie než prílivové gejzíry Alofaaga. Zelené palmy, tyrkysová obloha a cez vulkanické diery vystreľujúci biely prúd slanej energie do výšky petržalského paneláku. Sedíme a zírame na to hodinku ani sa nepohnem Teda pohnem.. Beriem dva kokosové orechy a hádžem ich dovnútra diery a čakám že to prúd vymrští no nemám správny timing. Príliv vbehne do dier a ťa sila vymrští vodu do obrovskej výšky, zmení ju na milióny mikrokvapocček ktorá na mňa padajú, som celý mokrý a šťastný. Burácanie oceánu, ach  toto je najväčší oceán sveta. Sila. Ak existuje boh tak je to tu. to som už spomínal. Buď starnem, alebo je to fakt tak dobre. Je to dobré!  Autobus som prehovoril aby to dnes otočil že zaplatíme toľko ako sem- dali sme ako cudzinci dvojnásobok. Sľúbil mi to. Keď prichádzame do Taga vidím, že sa čosi deje. Vrátim sa preto trošku späť a zavítam do otvoreného domčeka náčelníka- šéfovský domček stretnutí.  - fale talimalo. "Poďte prosím dovnútra, pozývame vás na obed" vyzúvame sa a vchádzane dnu, väčšina mladých chlapov je vonku a vo vnútri sú iba šefi - staršinovia a my. Dostávame tanier s rybou, bravčovým, loptou pečeného chlebovníka a v pohári nejakú tekutinu, myslím si že je to citronáda ale je to slané s cibuľkou ako keby na podliatie toho bravčového, vynikajúce.  Ostatní sa zdráhajú no ja sa do toho pustím a cítim že je to chutné, bez zápachu, voňavé. Na tomto čistom ostrove, čistejšom než je Island si trúfnem zjesť hocičo. Tak jeme všetci. Je pravda že je tu čistý skleník a na trajekte keď sa nehýbal z nás lialo ako z krhly, no aj tak, neurazíme  predsa. Chutí mi to jem s väčšou chuťou ako raňajky v Sheratone. Potom príde ku mne mladík, akýsi udržiavač protokolu, milo prehodí zopár slov odkiaľ sme, so smiechom nás opravuje že nemáme stáť ak staršinovia sedia, že sa máme po dojedení pekne poďakovať- teda dodržiavať tzv. samojskú cestu a potom máme ísť pod strom Úlu, aby oni mohli pokračovať v práci. Celá dedina totižto spoločne buduje dedinský dom pre návštevu, ktorá tu bude rok žiť. Kto by sa nezúčastnil zaplatí za deň pokutu 10 Tala. Musí prísť teda každý. Mladí sú väčšinou farmári a predávajú svoje produkty na trhu, tak ti najviac pracujú a aj všetko toto  platia. Napriek tomu ostávajú vonku na slnku a nemôžu ísť dovnútra medzi staršinov. Takýto obed organizuje šéf málo kedy. " máte šťastie" hovorí. Kto skúša, tvrdo maká (aj v cestovaní) ten má nakoniec aj šťastie, pomyslím si a som vskutku nadšený, som rád áno som rád ak má nos nesklame. Pri " blowholes" ani nohy!,, žiadny turista tam nebol a tu v samojske Aiga (rodine) už vôbec nikto. Toto bolo totálne prirodzené! Jeden nádherný polynézsky zážitok.  A tak vstanem poďakujem sa každému šéfovi zvlášť za pohostinnosť, úprimne, na oplátku im darujem asi 15 bananaov z Apia  čo ich teda riadne pobavilo no peniaze nechcú, Potom vstaneme a s úklonom sa presunieme do  tieňa pod strom chlebovníka (umu). Prvý raz v živote mi chlebovník chutil. A čakáme na autobus, ktorý sľúbil, že to dnes otočí. Zatiaľ mešká iba 20 minút čo je v pohode, no ešte štvrť hodinka a zmeškáme trajekt....a zajtra zmeškáme lietadlo na Fiji. No náš drevený koráb prišiel, šofér dodržal slovo a ja už sedím späť vo svojej izbe na Upolu, so svojej izby pozorujem nádhernú lagúnu v pozadí s obrovským ostrovom Savaii. Sem sa niekedy ešte vrátim! Ako vznikol kokos? Fijijsky princ Tuná sa zamiloval do Savaiskej dievčiny Sína, premenil sa na úhora a votrel sa do jej priazne. Ona si ho zobrala za domáce zvieratko, no on sa  nevedel zdržať, narástol do veľkosti muža a kúpal sa so Šinou v spoločnom bazéne a bol zrazu „doterný“ ( iná verzia hovorí o žiarlivosti snúbenca) a tak utiekla zo Savaii na Upolu a on za ňou. No miestni junáci ( neviem či vždy vyzerali ako zápasníci sumo!) ho chytili. No on prosil, predtým ako má zabijú nech Sína odreže  úhoriu hlavu a zasadí ju pred svoj dom na pláži. Urobili tak a vyrástol strom a keď aj dnes odstránite zelený obal z kokosového orecha a dostanete sa k škrupine ( v našich supermarketoch to nájdete už takéto) tak tam vidíte tvar úhora. Preto sú Samojčana presvedčení že " strom života" vznikol tu a potom sa rozšíril do celého tropického sveta. Kokos dáva tieň, tekutiny aj obživu, palmu spracujú Samojčania celú. Dobrú noc. Aspoň tu si ju prajem. Vy na Slovensku máte ráno.  Ak máte záujem o súborné a prehľadne (viď. tabuľka) informácie o všetkých krajinách Oceánie mám pre Vás TIp na blog: Tichý oceán