Kapadokia v Turecku Rozprávková krajina

Máme za sebou neuveriteľný deň v Kapadokii. Ráno 5,20 východ slnka nad údolím Göreme nad hlavou nám lietali teplovzdušné balóny švédskych manželov Kernerov, ktorým táto mesačná krajina učarovala pred mnohými rokmi. Nasledovali 2 hodinky v starokresťanských obydliach v Göreme Open air museu, ďalej fabrika na topás, tyrkys, ónyx, striebro a zlato, ďalej ochutnávka tureckého vínka, ktoré je teda dosť zlé, takže nikto nič nekúpil :). Potom nádherný prírodný tufový hrad Uchisar s krásnou vyhliadkou na celú oblasť, spoločný pikantný obed v Ortahisare, zastávky medzi tufovými zázrakmi v Urgüpe, Zelve, a hodinová zastávka v keramickej dielni v Avanose, kde sme sa o5 niečo nové naučili o výnimočnej tureckej ručne točenej a maľovanej keramike. Je 20:00 slovenského času - teda 21:00 tureckého, vonku je konečne príjemné chladno a my s Maťom a pár Bubákmi sedíme v zafajčenom internet café a mlátime do klávesníc v starom mestečku Nevşehire. Muezzín práve zvoláva na večernú modlitbu, ktorú aj tak väčšina Turkov intenzívne ignoruje. Za pol hoďku vyrážame na nočný presun do Istanbulu - našej poslednej 2 dňovej zastávky pred cestou na Slovensko. Predpokladať príchod na Slovensko je takmer nemožné, nakoľko hranice v Turecku a najmä Bulharsku sú nevyspytateľné.