Zdravíme z Macaa. Ostrovno-polostrovný štátik, oficiálne začlenený pod Činu, si stále viac menej užíva svoju nezávislosť a aj ďalších 39 rokov ešte bude. Na 36 km2 sa tu toho nachádza neuveriteľne veľa. Dva dní sme brázdili pevnosti, kasína a staré uličky medzi koloniálnymi domami. Od hotela nad dostihovou dráhou, kde som každé ráno sledoval ako sa rozjazdievaju koníky s džokejmi, sme to mali len na skok do starej Taipy. Centrum ostrovčeka kedysi slávneho obchodníkmi (Taipanmi) a pirátmi je stále ako vystrihnuté z filmu o pirátoch. V úzkych uličkách len čakáte kde sa vynorí z poza rohu Johny Depp alebo kapitán Morgan z fľaškou v ruke a notou v hrdle,... jou-hou-hou. Na druhom brehu svietia do noci kasína, každé veľké ako 3 Eurovey a nad nimi sa vypína 338m TV veža. Z nej skáču z 223 metrov "bungeee jumperi" najhlbší skok na svete. Keď sme zišli priehľadným výťahom z veže, zamierili sme už klasicky do môjho obľúbeného lokálu kde večera (krevety) utekajú z taniera. My ich musíme sami vnoriť do kúpeľa so satayskej polievky. Nuž znie to surovo, ale keby ste videli tú ružovučkú farbu a jedli, a cítili tú čerstvosť, ktorú nemajú ani v 4* reštauráciách kde im vozia zmrazené ryby lietadlom, oblizovali by ste si prsty ako my. Ešte pifko v starej pirátskej taverne, pri kapele vyhrávajúcej do teplého večera rockové skladbičky a o pár hodín spokojne padneme do perín.
