Nicoya - modrá zóna v Kostarike

Na konci našej cesty po Kostarike, od Karibiku až po Pacifik, prichádzame oddychovať ku tichomorskému pobrežiu do mesta Tamarindo, ktoré sa nachádza neďaleko polostrova Nicoya. 

Nicoya sa v poslednom čase stalo známym miestom, nie ani tak z turistického hľadiska, ale preto, lebo patrí medzi jedno z piatich modrých zón. Modré zóny sú špecifické regióny, kde sa vyskytuje významné percento ľudí, ktorí sa dožívajú alebo sa nedávno dožili vyššieho veku ako je priemerná očakávaná dĺžka života na svete.  

Tento región patrí medzi najchudobnejšie modré zóny.  Môžeme tu stretnúť ľudí, ktorí majú cez 100 rokov, sú vitálni, rúbu drevo, jazdia na koni či naháňajú dobytok. Daniel Rehkopf zo Stanfordu vykonal štúdiu, v ktorej meral biologický vek ľudí z Nicoyi, a zistil, že v tejto časti Kostariky majú Nicoyčania o 10 rokov menší biologický vek ako ich chronologický vek.  

Ako je možné, že v tejto oblasti sa ľudia dožívajú mimoriadne vysokého veku? 

Američan Dan Buettner z National Geographic navštívil tieto modré zóny s cieľom hľadať kľúč k dlhovekosti. Konkrétne v tomto kúte sveta zistil, že Kostaričania majú jasný zmysel života, ktorému hovoria “plan de vida”. Vedia kam smerujú, prečo ráno vstávajú z postele. To ich poháňa cez rôzne prekážky a pomáha im nevzdať sa. 

Kostaričania robia všetko ručne, nemajú stroje či domácich pomocníkov. Musia si namlieť kukuricu, ak si chcú spraviť kukuričné placky, namiesť si cesto, porúbať drevo na oheň, aby si mohli navariť. Práčka, susička či umývačka riadu nie sú bežnými súčasťami domácnosti. Ich najlepší kamarát je mačeta, ktorá si poradí s takmer všetkým v záhrade, dokonca ňou kosia aj trávu. Takto majú počas dňa viac telesnej aktivity ako “cvičenie”. 

Kostaričania nepracujú veľmi dlho počas dňa. Pracujú tvrdo, zvyčajne od skorého rána, ale potom mávajú poobedie voľné. Svoj voľný čas si veľmi cenia. Neobetovávajú ho pre prácu ale venujú sa rodine, priateľom, tancu či iným koníčkom.  

Ďaším faktorom je zdravotná starostlivosť. Aj keď dáva Kostarika len 1/15 financií v porovnaní s USA na zdravotníctvo, má vyššiu očakávanú dĺžku života a menšiu úmrtnosť ľudí v strednom veku. 

Kostarika má za cieľ priniesť myšlienku zdravia komunitám a každému obyvateľovi umožniť prístup k zdravotnej starostlivosti, pitnej vode a potrebných nutričných látok, hlavne pre deti do dvoch rokov.  Toto býva problémom v krajinách Južnej Ameriky, prevažne pre obyvateľov, ktorí bývajú mimo miest, v odľahlých častiach krajiny.  Kostarika zriadila malé kliniky, tzv. Los puestos de salud. 

Od polovice 90-tych rokov minulého storočia má každý občan právo na to, aby ho navštívil zdravotný zástupca. Každý tím slúži asi 4000 ľuďom a behom roka obchádzajú všetky domy. Prichádzajú dovnútra, sú vítaní, rozprávajú sa s ľuďmi nad 80, 90, 100 rokov, pýtajú sa ich ako sa majú. Rozhovorom vedia práve prísť na mnoho vecí, či sa vedia o seba ešte postarať a aký je ich fyzický či mentálny stav. Pýtajú sa ich, či sa sami obliekajú, umývajú, aký je dátum…

Určite veľkým faktorom je strava. Kostarický jedálniček tvorí prevažne rastlinná strava a to hlavne tri suroviny, tzv. mezoamerická trojica - kukurica, fazuľa a tekvica. Tieto potraviny obsahujú všetky potrebné živiny na správne fungovanie tela. Kostaričania sa príliš neprejedávajú a veria, že večera má byť ľahká. 

Možno k dlhovekosti prispieva aj miestna voda. Kostarika je jedna z mála latinoamerických krajín, kde vodu môžeme piť z kohútika. Je tu bohatá na vápnik, ktorý je dobrý na kĺby a kosti, taktiež na lepšie fungovanie srdca.

Určite neukryjú ani fakt, že sa nachádzajú v tropickom podnebnom pásme a teda majú dostatok slniečka počas celého roka a zároveň prísun vitamínu D. Ten je  dôležitý na zdravé fungovanie tela, silnejšie kosti, pri prevencii osteoporózy či ochorení srdca. 

Keď sa ale pozrieme na momentálny stav v Kostarike, tak táto modrá zóna sa zmenšuje. Teraz tu možno žijú ľudia nad 100 rokov, ale v budúcnosti to tak nemusí byť. Južná Amerika taktiež podlieha fastfoodom a na každom rohu vieme nájsť malé obchodíky s rôznymi čipsami a inými pochutinami.