Nočný život v Barme Festival po celú noc

Už pred príchodom do čajovne sme registrovali veľký hluk v meste, neďaleko od nás a tak sme sa rozhodli, že zistíme, odkiaľ vychádza a čo ho spôsobuje. Odbočujeme z cesty smerom k hluku ale zasekali sme sa pri plote nejakého domu. Z domu vyšla žena a poradila nám aby sme sa vrátili naspäť na cestu, že tam prídeme. Obchádzame vo veľkom oblúku domy a prichádzame na voľné priestranstvo, kde sa konalo veľké kultúrne predstavenie, na ktorom bolo odhadom asi 2000 ľudí. Ako sme sa neskôr dozvedeli bol to festival, ktorý trvá 2 noci za sebou a je to veľký sviatok, ktorý sem priláka ľudí zo širokého okolia. Centrum diania sa odohrávalo na pódiu, kde herci, tanečníci a speváci v kostýmoch hrali dejové scény, ktoré pravdepodobne na seba nadväzovali. Pod pódiom bola z každej strany kapela, kde dominovali bicie. Kapely sa striedali alebo dopĺňali, avšak obe produkovali neuveriteľný treskot. Pred pódiom sedeli alebo ležali domáci a sledovali bizardné predstavenie. Už bolo dosť neskoro ale boli tam celé rodiny, dokonca aj s dobytkom a zapriahnutými vozmi, ktoré mali vedľa odstavené. Priestranstvo ohraničovali stánky s občerstvením a s predajom betelových listov. Pristavili sme sa v jednom stánku, čo najďalej od pódia, kde pripravovali malé ryžové lievance a vyprážanú zeleninku. Cítili sme sa už dostatočne vytrénovaní na lokálnu barmskú stravu a tak sme si objednali na koštovku zopár čerstvých kúskov, ktoré pripravili rovno pred našimi očami dve usmiate ženičky. Jedlo bolo výborné, uznanlivo sme pokyvovali hlavou, že nám chutí. Muži pri vedľajšom stole sa na nás podozrivo srdečne usmievali. Keď jeden vytiahol spod stola fľašku pálenky a kýval nám, pochopil som, že majú už nejaké tie grády. Alkohol tu nikde oficiálne nepodávali, jediným ponúkaným nápojom bol čaj. Po malom občerstvení, keď sme dostali pozvanie prísť sem aj na druhý deň, končíme naše večerné potulky a ideme spať do hotela. Je neskoro, ale zábava na pódiu stále graduje. Hluk z festivalu sa nesie do ďaleka. Ako zisťujeme, náš hotel je len pár sto metrov od kultúrneho diania a naša izba má okná orientované presne tým smerom. Takže aj v posteli môžeme ďalej pokračovať v počúvaní hlavného programu, aby nám náhodou neunikla dejová niť. Odmietol som Johnyho ponuku na štuplíky do uší. Keď sa ma okolo piatej ráno, v plnej intenzite predstavenia Johny opýtal, či predsa len nechcem tie štuplíky na spanie, odpovedal som mu, že teraz v závere by bola veľká škoda prerušiť sledovanie a prísť o pointu. Predstavenie konečne zmĺklo okolo šiestej ráno. @Vladimír Dudlák