Nórske fjordy

Fjord je špeciálny typ morského zálivu, pozostatok po činnosti ľadovca v ľadovej dobe. Je to dlhý (niekedy aj desiatky kilometrov) a úzky morský záliv, ktorý vzniká v hornatých oblastiach v blízkosti morí a oceánov prehĺbením údolí riek vplyvom tlaku postupujúcich ľadovcov. Fjordy majú strmé svahy, ktoré sú často erodované ľadovcami až pod hladinu mora, kde môže more dosahovať značnú hĺbku, netypickú pre pobrežné šelfové oblasti. Údolie má typicky ľadovcový tvar písmena U. Názov fjord pochádza zo staronórčiny, zo slova fjörðr, ktoré sa prepisovalo ako fjorthr. Z jeho výslovnosti neskôr vzniklo celosvetové slovo fjord.V Nórsku je typické, že dlhý fjord má jedno meno – napríklad Sognefjord, pričom všetky jeho jazyky majú následne svoje mená, tak sa napríklad poplavíme cez fjord, ktorý chráni UNESCO, Naeroyfjord, ktorý je jazykom Sognefjordu.Fjordy vznikajú, keď sa postupujúci ľadovec zosúva po svahu do nižšie položených oblastí. Ľadovec sa pohybuje po lokálnych zníženinách, ktoré ďalej prehlbuje a zaobľuje ich podložie. Vzniká tak typické ľadovcové údolie. Na konci svojej cesty sa ľadovec dostane až k moru, do ktorého sa snaží zasunúť, no vplyvom rozdielnych teplôt, viskozity a hĺbky sa jednotlivé časti ľadu odlamujú.Ľadovec sa začína pomaly roztápať. Po určitej dobe ostane v oblasti iba typické ľadovcové údolie. Vplyvom roztopenia väčšieho množstva ľadovcovej vrstvy dôjde ku zdvihnutiu hladiny mora a ku čiastočnému zaplaveniu prímorských údolí. Fjord si tak môžeme predstaviť ako ľadovcovú dolinu zaplavenú morom.Zaujímavé je, že fjord nie je najhlbší pri dotyku s morom. Ľadovec pred sebou pri zostupe údolím tlačí skaly, ktoré zanecháva v mori približne v dvoch tretinách fjordu. A práve pred nimi, je fjord najhlbší. Táto vrstva skál zároveň tvorí akúsi stenu fjordu, ktorá brzdí výmenu vody medzi fjordom a morom. Preto má akákoľvek ekologická katastrofa, potopenie lode, či únik znečistenia do fjordu, obrovský negatívny dopad na kvalitu vody a život v nej.Fjordy sa nachádzajú najmä v oblastiach, kde sa v minulosti vyskytoval kontinentálny ľadovec, nachádzajú sa v blízkosti morskej hladiny a v oblastiach, kde sú veľké výškové rozdiely. Najznámejšou oblasťou s výskytom fjordov je pobrežie Nórska. Fjordy sa nachádzajú aj v Kanade, Dánsku, Írsku, Švédsku, Čile, Škótsku, USA, Kerguelenu (Francúzsko), Španielsku, Grónsku, Islande, na Faerských ostrovoch, na ostrovoch v Arktíde, v Antarktíde a na Novom Zélande.Najdlhšie fjordy na Zemi:1.     Nordvestfjord (rameno Scoresbyho zálivu), Grónsko – 313 km – najdlhší ľadovec sveta, ktorý aj zamŕza2.     Vestfjorden, Nórsko – 255 km – predstavuje skôr morský prieliv, oddeľujúci súostrovie Lofoty na severe Nórska od pevniny3.     Sognefjorden, Nórsko – 187 km – najdlhší klasický nemrznúci fjord na svete4.     Hardangerfjorden, Nórsko – 170 km5.     Trondheimsfjorden, Nórsko – 124 kmNajhlbšie fjordy na Zemi:1.     Vanderfjord, Antarktída – 2 287 m2.     Skelton Inlet, Antarktída – 1 933 m3.     Sognefjorden, Nórsko – 1 308 m – najhlbší fjord sveta mimo Antarktídy