Občianska vojna, po ktorej Kostarika zrušila armádu

Kostarika mala demokratické tradície už pred druhou svetovou vojnou, ale jej politika nebola vždy pokojná. V 40. rokoch krajinu výrazne ovplyvnil prezident Rafael Ángel Calderón Guardia, ktorý zaviedol dôležité sociálne reformy – posilnil práva pracujúcich, sociálne zabezpečenie a položil základy moderného verejného zdravotníctva. Spoločnosť však bola politicky veľmi rozdelená.

Rozhodujúci zlom prišiel po prezidentských voľbách v roku 1948. Za víťaza bol považovaný opozičný kandidát Otilio Ulate, ale Kongres výsledok volieb anuloval. Proti vláde následne povstal José Figueres Ferrer a vypukla krátka, ale krvavá občianska vojna. Boje trvali približne šesť týždňov a zahynulo pri nich okolo 2 000 ľudí, čo z nej robí jeden z najkrvavejších konfliktov moderných dejín Kostariky.

Figueresovi povstalci zvíťazili a vytvorili dočasnú vládu. Figueres však moc natrvalo neudržal pre seba. Presadil sériu reforiem a následne odovzdal prezidentský úrad Otiliovi Ulatemu. Najznámejším rozhodnutím tohto obdobia bolo zrušenie stálej armády. Figueres ho symbolicky oznámil 1. decembra 1948 a zákaz stálej armády bol následne zakotvený v novej ústave z roku 1949.

Spojenie ikonického západného pobrežia USA s exotickou prírodou Strednej Ameriky môžete zažiť na našom BUBO zájazde Západné pobrežie USA a relax v Kostarike.

Kostarika preto dodnes nemá klasickú stálu armádu. Bezpečnosť zabezpečujú najmä policajné, pohraničné a pobrežné zložky. Nová ústava zároveň posilnila demokratické inštitúcie a ženy získali volebné právo. Zaujímavé je, že Figueres napriek konfliktu s Calderónovým politickým táborom nezrušil jeho významné sociálne reformy. Kostarika tak spojila sociálny štát so stabilnejším demokratickým systémom.

Práve obdobie po roku 1948 výrazne ovplyvnilo ďalší vývoj krajiny. Zatiaľ čo viaceré okolité štáty Strednej Ameriky neskôr prechádzali vojenskými diktatúrami a občianskymi vojnami, Kostarika si vybudovala povesť krajiny s pomerne stabilnou demokraciou a bez stálej armády.