Lillehammer - olympiáda 1994

Písal sa rok 1994 a veľká udalosť v slovenských dejinách. Prvýkrát sme mali náš samostatný olympijsky tím na zimných olympijských hrách. 12. až 27. februára hostilo mestečko Lillehammer najväčšiu športovú udalosť zimných športov. 42 slovenských športovcov s trénerom Júliusom Šuplerom a hokejovým kapitánom Petrom Šťastným síce nezískalo žiadnu medailu, no najmä vďaka hokejovej reprezentácii sa naša výprava stala nezabudnuteľnou.

Tento park slúži zimným športom dodnes. Je našou BUBO zástavkou na ceste po najkrajších miestach Nórska. Historickou, lebo patrí do našej národnej histórie. Uznajte, kto by sa nechcel pochváliť zážitkom stáť na miestach, kde sa konali Olympijské hry. Už len ten pocit je luxus.

Po ceste z Oslo sa pomaly blížime do Lillehammeru, do dejiska olympiády z roku 1994, pri ktorej sa všetci Nóri zhodnú, že bola najlepšou a najkrajšou zimnou olympiádou v histórii. Pre Nórov platí, že sú neuveriteľne hrdí na svoju krajinu a presvedčení o tom, že keby celý svet fungoval tak ako Nórsko, bolo by ľudstvu oveľa lepšie. Napokon, možno majú pravdu, ale občas to je až také úsmevné.

A rovnako to platí aj pre olympiádu, pretože olympiáda v Lillehammeri pre mnohých ľudí, ktorí ju zažili, bola naozaj tou najlepšou a poslednou skutočnou oslavou športu zo zimných olympiád v histórii. Lillehammer si dodnes uchoval primát ako najsevernejšie mesto na svete, v ktorom sa konali zimné olympijské hry. Boli to druhé olympijské hry, ktoré sa konali v Nórsku po zimnej olympiáde v Oslo v roku 1952. A z pohľadu sveta zaujme aj fakt, že to bola prvá zimná olympiáda, ktorá sa konala v inom roku ako letná, keďže olympiáda v Lillehammeri sa konala iba dva roky po olympiáde vo francúzskom Albertville.

Práve Lillehammerom sa začal cyklus, keď každé dva roky je zimná alebo letná olympiáda. Do roku 1992 sa konali letná a zimná olympiáda v jeden rok.
Hier v Lillehammeri sa zúčastnilo 1 700 športovcov. Pre porovnanie, v súčasnosti sa zimnej olympiády zúčastňuje asi tritisíc športovcov, teda asi dvojnásobok a až štrnásť krajín malo na zimnej olympiáde v Lillehammeri svoju premiéru, vrátane množstva bývalých sovietskych republík a - ako sme spomínali - vrátane aj Slovenska, ktoré malo svoju premiéru v roku 1994 práve v Lillehammeri.

A mnohí Slováci si dodnes pamätajú práve skvostné ťaženie Slovenska hokejového tímu, ktorý prekvapil celý svet a ktorý sa dostal až do štvrťfinále, kde nešťastne vypadol. Po prvýkrát na medzinárodnej scéne žiaril Miroslav Šatan, vtedy mladý 18-ročný chalan, ktorý po boku Petra Šťastného po prvýkrát očaril svet.

Dnes sme si už zvykli, že hrávame so Švédmi či Kanaďanmi, ale v tom čase Slovensko len postupovalo zo skupiny C, kde súperilo s Holandskom či Čínou. No a prišlo na olympiádu a v prvom zápase šokovalo svet, keď remizovalo so Švedskom 4:4. Potom prišla remíza s USA 3:3, výhra nad Talianskom a v absolútne pamätnom zápase aj nad Kanadou 3:1.Slováci postúpili zo skupiny ako šokujúci víťaz. Akurát potom prišlo štvrťfinále, kde sme narazili na Rusov a prehrali sme s nimi v predĺžení 3:2 a následne v boji o 5. miesto s Čechmi 1:7. 

Keď hovoríme o tom, že zimná olympiáda v Lillehammeri bola jednou z najlepších v histórii, a možno najlepšou v histórii tak aj preto, že Nóri pristúpili k olympiáde veľmi citlivo a celú olympiádu pripravili tak, aby po nej zostali stáť len tie stavby a športoviska, ktoré budú využívané neskôr.

Na rozdiel od Atén, Soči či Pekingu mnohé zo športovísk boli po olympiáde rozobrané, takisto olympijská dedina bola rozobraná a z domov postavené domy v iných častiach Nórska, ktoré slúžia ako študentské domovy alebo starobince, jednoducho slúžia ľuďom. 

Samotný Lillehammer, ako o malú chvíľu uvidíme, sa vrátil späť do pokojného života, akurát s množstvom vybudovaných športovísk. Už otvárací ceremoniál bol vo veľmi milom nórskom štýle, kde sa striedali zábery zo zimných športov, rozprávkovej prírody s trollmi a postavami z nórskej a severskej mytológie. A celá olympiáda sa následne niesla presne v takom duchu, kde ňou Nóri žili.

Centrom zimnej olympiády bol samozrejme Lillehammer, kde sa konala väčšina súťaží, ale pre Nórov veľmi atraktívne rýchlokorčuľovanie a korčuliarske súťaže sa konali v Hamare, ktorým sme prechádzali po ceste z Oslo. A mnohé z hokejových zápasov, ktoré sledovalo vtedy celé Slovensko, sa konali v Gjoviku na druhom brehu jazera Mjosa, južne od Lillehammeru. Z pohľadu Nórov bolo, samozrejme, najzaujímavejšie bežecké lyžovanie, ale očaril aj výkon Espena Bredesena. Nad Lillehammerom sa týčia lyžiarske mostíky, kde až tri zo šiestich individuálnych zlatých medailí získali Nóri. A práve Espen Bredesen patril medzi nich. Pričom dva roky predtým na zimnej olympiáde v Albertville skončil posledný.

Veď hovoríme o Lillehammeri, alebo o olympiáde v Lillehammeri, tak samozrejme pre Nórov, ktorí milujú zimné športy a v prvom rade bežeckej lyžovanie, to bol absolútne národný sviatok. A o tom, aký vzťah mali Nóri k tejto zimnej olympiáde, že ju vnímali ako možnosť prejaviť svoje dokonalé ja, svedčí výrok nórskej premiérky Gro Harlem Brundtlandovej na záverečnom ceremoniáli: Je typicky nórske byť dobrý. Veľa to hovorí o nórskej mentalite. Ale zasa je pravda, že Nóri sú dosť dobrí.