Piatok trinásteho v znamení svätej Lucie

Dnes je v kalendári 13. decembra. Okrem toho, že je piatok, sa vo svete ovplyvnenom kresťanskou tradíciou oslavuje sviatok svätej Lucie. Paradoxne ide o dátum, ktorý sa spája s mystičnom, mágiou, tradíciami a legendami. Svätá Lucia zo Syrakúz sa ako svätá oslavuje medzi katolíkmi, pravoslávnymi a dokonca aj luteránskymi Švédmi a Nórmi. Práve v Škandinávii je tento sviatok jedným z najpopulárnejších z roka. Ako sa Lucia stala svätou? Podľa legendy bola kresťankou, ktorú nútili, aby si vzala za manžela pohana. Tomu sa na nej zo všetkého najviac páčili jej krásne oči. Lucia si ich vylúpla a poslala mu ich. Do druhého dňa sa jej však zázrakom zrak vrátil, pretože ju Panna Mária obdarila ešte krajšími očami. Aj preto je dnes patrónkou slepých. Hoci sa ako svätica uznáva už od piateho storočia, v Škandinávii sa oslavy konajú len krátko, približne od začiatku 19. storočia. Práve Lucia je výstižným zosobnením toho, ako sa na severe Európy miešalo pohanstvo s (z európskeho pohľadu) neskorým príchodom kresťanstva. V ľudovej tradícii bola Lucia najväčšou zo všetkých bosoriek. Aj preto sa s týmto dňom spája množstvo praktík, ktoré mali pomôcť v boji so zlom. 13. december tiež pripadal na najdlhšiu noc v roku, čo je pre krajiny ďaleko na severe samo o sebe dôvodom na oslavu. Od tejto noci bola každá ďalšia o niečo kratšia. Dnes sa tento sviatok oslavuje najmä v kostoloch, na školách a v škôlkach v podobe slávnostného sprievodu. V ňom sú dievčatá oblečené v dlhých bielych róbach a hlavy im zdobia vence. Jedna z nich je samotná Lucia, ktorá má na hlave veniec so sviecami. Chlapci majú na hlavách biele špicaté čapice. Kráčajú so zažatými sviecami a spievajú tradičné piesne. Posledné roky je najmä vo Švédsku témou diskusií otázka, či môžu byť Luciou aj chlapci a či môžu byť dievčatá takzvanými stjärngossar (hviezdnymi spevákmi). Liberálna časť spoločnosti tvrdí, že Lucia je najmä zosobnením pozitívnych vlastností, skôr než ženou ako takou, kým tradicionalisti tvrdo namietajú a odvolávajú sa na reálny základ príbehu. V tento deň sa okrem iného pečie aj špeciálna dobrota s názvom lussekatt. Ide o bochníčky v tvare písmena S. Neodmysliteľnou prísadou do cesta je zlatožltý šafran, ktorý má ľudí ”ožltiť”, aby prilákali slnko. Dnes už môžeme za slnkom vycestovať prakticky kedykoľvek, no aj hlboká škandinávska tma a zima majú v tomto predvianočnom období svoje jedinečné čaro. A tak vám aj my v BUBO prajeme Šťastný deň svätej Lucie. Glad Lucia!