Švédsky kráľ na Slovensku Karol XVI. Gustaf navštívil Slovensko

Švédsky kráľ Karol XVI. Gustaf, narodený v roku 1946, má v krajine od prijatia novej Ústavy v roku 1975 len ceremoniálne funkcie, ale možno práve vďaka tomu a vďaka svojej normálnosti má monarchia veľkú úctu. Kráľ musí podávať daňové priznanie a platiť dane rovnako ako každý iný švédsky občan. O dotáciách kráľovského dvora rozhoduje každý rok švédsky parlament. Kráľ má volebné právo, ale podľa tradície si ho neuplatňuje a ani inak nezasahuje do politického vývoja v krajine. Kráľa nesprevádzajú škandály, podobné tým vo Veľkej Británii a celkovo sa kráľovskému dvoru darí držať obraz dokonalej idyly, za čo sa mu Švédi odmeňujú rešpektovaním tohto, z nášho pohľadu zastaralého štátneho usporiadania. Švédsky kráľ Karol XVI. Gustaf patrí do dynastie Bernadottovcov, ktorú založil známy Napoleonov maršal Jean Baptiste Bernadotte. Posledný kráľ zo starej dynastie Vasovcov bol starý a bezdetný a tak si za jeho nástupcu šľachta vybrala práve Napoleonovho maršala s túžbou s Napoleonovou podporou získať naspäť krátko predtým stratené Fínsko. Bernadotte sa však rýchlo postavil proti Napoleonovi a urobil dobre, Napoleon bol porazený a Švédsko sa za podpory víťazných mocností zmocnilo Nórska, ktoré mu patrilo až do roku 1905. Karol XVI. Gustaf bol všetko iné, len nie demokratický panovník. Hoci vyšiel z ľudu, vládol krajine tvrdou rukou a stále viac sa menil na tradičného absolutistického monarchu. Až za vlády Karola XV. sa situácia mení parlamentnou reformou v roku 1866, ktorá priniesla vytvorenie nového silnejšieho dvojkomorového parlamentu a posilnenie moci Rady, akejsi vlády krajiny, ktorú parlament podporoval. Súboj o moc medzi kráľom a parlamentom pokračoval prakticky až do skončenia prvej svetovej vojny, do ktorej sa mimochodom Švédsko nezapojilo. V roku 1917 bola moc kráľa definitívne zlomená a skutočným vládcom v krajine sa stáva vláda a parlament. Gustav V, ktorý v krajine vládol prakticky celú prvú polovicu 20. storočia a tak bol súčasníkom Apponyiho zákonov, rozpadu Uhorska, Masaryka, Tisa aj Gottwalda, sa výraznou mierou zaslúžil o úctu, ktorú dnes monarchia vo Švédsku má. V druhej svetovej vojne sa stal pre Švédov symbolom boja proti fašizmu, hoci v posledných rokoch sa objavili pochybnosti o tom, do akej miery bolo Švédsko v druhej svetovej vojne skutočne neutrálne a do akej miery len oportunisticky využívalo situáciu. V svojej dobe však Gustav V. žiadnym nepríjemným otázkam čeliť nemusel. Jeho nástupcom sa stal Gustav VI. Adolf, ktorý popularitu kráľovského dvora svojim ľudským vystupovaním naďalej prehlboval. Keď Karol XVI. Gustav v roku 1973 nastúpil na švédsky trón, mal len 27 rokov. Jeho otec zahynul v roku 1947 pri leteckom nešťastí a tak sa Karol Gustav stal nástupcom švédskeho trónu ako dvojročný. Vďaka kvalitnému vzdelaniu, záujmu o šport (kráľ sa niekoľkokrát zúčastnil na 90 kilometrov dlhom Vasovom behu, známom švédskom cezpoľnom behu na lyžiach) a ľudskom vystupovaní sa kráľ rýchlo stal nesmierne populárnym. V roku 1976 sa oženil so Silviou Renate Sommerlath, dcérou západonemeckého obchodníka a jeho brazílskej manželky. Silvia žila dlho v São Paulo, neskôr študovala v Mníchove, kde v roku 1969 získala diplom tlmočníčky zo španielčiny. Na olympijských hrách v Mníchove, kde pracovala ako hosteska, sa spoznala s nástupníkom švédskeho trónu. O štyri roky sa konala svadba. Kráľ a kráľovná majú tri deti: korunnú princeznú Viktóriu, princa Karola Filipa a princeznú Madeleine. Podľa zákona o nástupníctve, ktorý prijal parlament v roku 1980, je dedičom trónu najstaršie dieťa kráľa a kráľovnej bez ohľadu na pohlavie. V súlade s týmto zákonom je dedičkou švédskeho trónu 24-ročná korunná princezná Victoria. V apríli 2002 Slovensko navštívil zatiaľ posledný Bernadotte na švédskom tróne Karol XVI. Gustaf so svojou manželkou, kráľovnou Silviou.