Podnestersko - dejiny republiky Ako sa vyvíjali dejiny v Podnestersku?

Keď môže existovať Kosovo, prečo by nemohlo Podnestersko? Myslí si mnoho Rusov. Teraz tu zopár ľudí poznám, a tak sa postupne budem dozvedať viac a dám vám vedieť. Teraz iba zopár postrehov. Krajinka s malou rozlohou okolo 4000 km², vznikla 2. septembra 1990. Správne sa volá Pridnestrovská Moldavská Republika PMR (Приднестровская Молдавская Республика, ПМР ); áno, píše sa azbukou. Dnester bol kedysi dôležitou hranicou medzi Dákmi a Skýtmi. To je dosť dôležitá informácia. Chvíľku tu boli omylom Rimania, asi tak, ako v Laugaríciu. Potom prišli Slovania, potom tu bola zrejme Kyjevská Rus, potom Mongoli, a tejto odľahlej oblasti vládol dlho i Krymský chanát. Od roku 1792 až 93 oblasť spadá pod kontrolu Cárskeho Ruska, ako výsledok šiestich Rusko – Tureckých vojen. Dedinky na tomto území mali vtedy Moldavských obyvateľov, Ukrajincov a boli tu aj Tatarské dedinky. Ruský generál Alexander Suvorov v roku 1792 založil Tiraspol ako pevnosť. Teraz v centre mesta sedí na vzpínajúcom sa koni. Viky sa ma pýta, či to je Lenin. Lenin na vzpínajúcom sa koni, to by teda bolo. Lenin vytesaný v červenom kameni je kúsok vedľa. Cestovať s deťmi je zábavné. Po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii Sovieti založili novú republiku, Moldavskú ASSR. Vtedy tam nepatrilo dnešné Moldavsko – teda Besarábia. No táto republika už bola vytvorená s tým, že by tam mohla patriť. K tomuto došlo mierovou cestou v roku 1940 po podpísaní Sovietsko – Nacistickej dohody takzvaného Paktu Molotov – Ribbentrop. A je vám jasné, kde ten dnešný chaos vznikol. Samozrejme, bola a je za tým politika. Po oslobodení sa od komunizmu sa Rumunsko, táto už aj tak veľká krajina, chcela logicky rozšíriť o Besarábiu, ktorú im Stalin potrasením si ruky s Joachimom von Ribbentropom, nacistickým ministrom zahraničných vecí vzal. Veď Moldavci rozprávajú rumunským jazykom, je to to isté. No pre Rusko toto nie je výhodné a dnešná situácia je taká, že politické špičky Moldavska sa už s Rumunskom spojiť nechcú. “Putin ich pojebal,” hovorí mi 70 ročný Vladimir, ktorý býva v Donecku (v Ruskej časti) Ukrajiny a dodáva “ja chcem ísť do Európy, nie tam do tajgy, tam je všetko divné.” V roku 1992 bola o Podnestriu vojna medzi Moldavskom a Podnesterskom. V záverečnom štádiu sa do vojny vložil bývalý sovietsky 14 regiment a bolo rozhodnuté. Status quo je dané. Máme tu chaotickú pararepubliku s vlastnými pasmi, ktoré nikto neuznáva. No podľa dejín vidíte, že až taká blbosť to nie je, a Dnester bol vždy veľmi významnou hranicou. A napríklad Bender na západnom brehu sa rozhodol pridať po všeľudovom referende k PMR neskôr. Je tu viac Rusov a Ukrajincov než Moldavcov. V poslednej dobe sa medzi Moldáviou a Podnesterskom podpísali dve memorandá, Primakovove (1997) a Kozakove (2003), ktoré sa snažia riešiť situáciu. V roku 2011 pokračovali zmierovacie dohovory vo Viedni. Putin je ochotný pripojiť Podnestersko k Moldavsku (ako značne autonómnu oblasť) ak bude celé Moldavsko na Ruskej strane a odkloní sa od Rumunska. Je to jednoduché. Rusko má v Podnestersku rozmiestnené svoje zbrane a chce ich tam mať stále resp., najbližších 20 rokov; toto sa USA nepáči. No toto je Ruský región a juh Ukrajiny okolo Odesy je mačkaný na jednej strane Krymom a na druhej strane Podnesterskom. Pre Putina je to zatiaľ lepšia situácia ako vziať Podnestersko pod svoje krídla, ako súčasť Ruskej federácie. O to, mimochodom, v roku 2014 parlament Podnesterska požiadal. Sedíme na tanku, pojedáme čierny beluga kaviár z jesetera z miestnej fabriky a zapíjam to 8 ročným koňakom (áno, navštevujem Cognac a toto sa má volať brandy) XO, taktiež z miestnej fabriky Kvint. Na letisku málokedy dostanem XO pod 100 dolárov, no tu stojí fľaška super kvalitného XO brandy menej než 5 dolárov. Cítim sa ako v roku 1997 v Barme. Toľko zmenární som v živote nevidel, no kreditnou kartou sa tu platiť nedá. Berú iba miestne karty. Takže celý štát prebieha na hotovosti. Zmenáreň je otvorená všade a vždy, aj v nedeľu. 2 kilá zemiakov stoja 36 centov (7.2 podnesterských rubľov). Lístok na mestský autobus 25 centov. Odfotím Lenina a vybehnú dvaja chlapci v maskáčoch, že nech to vymažem. “Čo je to za budova?” pýtam sa, aby reč nestála a ukazujem na parlament za chrbtom Lenina. Pozrú sa na seba ako keby odhalili špióna a odpovedajú: „To je administratívna budova.” Popíjam koňak pod tankom, za ktorým stojí ortodoxný kostolík so zlatou kupolou. Všade sú policajti a vojaci. Vojsko a cirkev sú pre túto krajinku evidentne tým najdôležitejším.