Posvätný Kairouan a jeho medina

Kairouan je mesto posiate mešitami. Sú všade, kam sa pohnete, a domáci vám bez problémov potvrdia, že ich tu napočítate viac než sto! Byť v Tunisku a nevidieť ho na vlastné oči by bola obrovská chyba a tú by BUBO nespravilo. Veď hľadať dnes zážitky je luxusom našej doby, a tak sa vyberme za poznaním. Za vysokými hradbami sa ukrýva stará štvrť mesta, ktorú nikto nenazve inak než medinou. V tieni brány Bab Tunis postáva niekoľko obchodníkov, na zemi rozložený tovar a samozvaní sprievodcovia. Prvé kroky kairouanskou medinou predstavujú očarenie zo zabudnutého sveta starého Orientu. Spleť uličiek sa kľukatí všetkými možnými smermi a len niektoré z nich majú označenie. Biela farba domov niekde žiari novotou, inde opadla či zmenila svoj odtieň do sivej, ale stále nádherne kontrastuje s modrými okenicami či zelenými dvermi mešít. Úzke uličky sú plné života. Mám pocit akoby sa za každým rohom objavil hranatý minaret mešity. Niektoré svojou snehobielou farbou dokonca splývajú s okolím, ale amplióny, odkiaľ muezzín zvoláva veriacich, ich vždy prezradí. Musí ich tu byť viac než sto. Ak by niekto zapochyboval nad posvätnosťou Kairouanu, tento pohľad ho presvedčí. Malé námestie vedie na miesto zvané Bir Barúta. Už prvý pohľad naznačí, že patrí k najzaujímavejším miestam celého mesta. Na konci schodov sa objaví vydláždené nádvorie, obrovské drevené koleso a ťava ozdobená desiatkami farebných stúh. Stojíme na mieste posvätného prameňa, ktorý je podľa legendy prepojený s prameňom Zam Zam v saudskoarabskej Mekke. „Chcete vidieť, ako to funguje?“ pýta sa správca a skôr než vyslovíme súhlas, popoženie ťavu a tá sa začne na malom priestore točiť dookola studne. Všetci návštevníci sa musia prilepiť k stene, aby mohla ťava prejsť. Napokon sa na okraji studne objaví vedro plné vody, z ktorého sa môže pútnik napiť. Skúsite aj takýto zážitok?