Tataouine a ksary v okolí

Juhotuniské mesto Tataouine charakterizujú dve slová. Prach a pokoj. Na prvý pohľad sa tu nič nedeje, nikto nikde nerobí, všetci trávia čas na námestiach, uliciach, kaviarňach či čajovniach, a kto nie je zrovna vonku, ten je určite doma a užíva si oddych. Poobíjané cesty smerom na juh sem-tam preruší vojenská hliadka či checkpointy, pretože sa nachádzate blízko Líbye. Okolie mesta Tataouine ozdobila nádherná architektúra v podobe tzv. púštnych ksarov alebo pevností. Je fascinujúce porovnávať život na severe krajiny a tu na juhu. Ksar Ezzahra tvorí nádvorie vydláždené pieskom a prachom, v ktorom sedí skupinka mužov v hrubých, ťažkých džalábijách a hrajú hru s kameňmi podobnú dáme. Každú chvíľku jeden z nich vezme kameň, posunie ho, iný preloží, a nevnímajú realitu okolo seba. Kedysi v takýchto jednoduchých domčekoch žili celé rodiny, mali tu ustajnené zvieratá, boli tu sýpky, sklady a všetko čo by mohli v nebezpečných časoch potrebovať. Dnes tu zostali ako pamätníky minulosti, hoci niektoré v Ezzahre sú stále obývané. Na kraji mesta sa stretlo asi tucet starších mužov. Pohľad na ne pôsobí ako keby mala rada starších svoje dôležité zasadnutie. Sedia jeden vedľa druhého, niektorí takmer ležia a zhovárajú sa. Ksarov je v okolí Tataouine viacero, a keď si pozriete Ezzahru, stačí prejsť pár kilometrov a objavíte málo známy Beni Blal. V BUBO milujeme takéto neznáme chuťovky, pretože okrem nás tu nie sú žiadni turisti a miesto získava punc autenticity. Takto sa zbierajú unikátne zážitky. Beni Blal je opustený, schátraný, ale práve v tom je jeho krása. O mnoho krajšie pôsobí rovnako neznámy Jelidat. Ani tu už nikto nežije, ale rozpráva príbehy storočí o tom, kedy takéto stavby boli na vrchole svojej éry. Južné Tunisko vie aj dnes mimoriadne prekvapiť a potešiť náročnejšieho cestovateľa.