Prečo sú domčeky v Nórsku (a vo Švédsku a Fínsku) červené?

Počas našej cesty Nórskom prechádzame krásnou prírodou, ktorej tvar neodmysliteľne dopĺňajú červené domčeky roztrúsené po celej krajine. Za červenou farbou sa skrýva príbeh siahajúci až do 16. storočia, konkrétne do švédskeho mestečka Falun.

Červená farba vznikla ako vedľajší produkt ťažby medi vo Falune. Farba sa vyrába privedením vodu do varu a pridaním pšeničnej, resp. žitnej múky, ľanového oleja a zmiešava sa s červeným farbivom získaným z Falunských medenných baní. Dodnes má ochrannú známku a na tomto mieste môže ťažiť iba jediná spoločnosť - Stora Kopparbergs Bergslags AB.

Prečo je farba červená? V medených doloch prebieha minzeralizácia. Ruda, z ktorej sa farbivo získava, obsahuje málo medi, časom zvetráva a vytvára červený mul. Táto zmes obsahuje aj limonit (vodnatý oxid železitý), oxid kremičitý a zinok. Kombinácia týchto všetkých prvkov impregnuje drevo. Limonit je pôvodne žltej farby, keď sa ale zahreje, zčervená.

Pri výrobe farby už v 17. storočí sa zistilo, že táto kombinácia prvkov a finálny výsledok - krvavo červená masa - výborne konzervuje drevo, chráni ho pred navlhnutím a pôsobí vodeodolne. Tieto vlastnosti sú v škadinávskom počasí esenciálne.

Počas 17. a 18. storočia boli červené domy symbolom bohatstva, nakoľko im boli predlohou tehlové domy v kontinentálnej Európe. Až v 19. storočí sa červená farba rozšírila na vidiek.

Aby sa v tomto období odlíšili bohatší sedliaci, začali si maľovať svoje domy na žlto. Často si namaľovali napríklad aspoň jeden z domov v usadlosti na žlto (sedliacke usadlosti mávali často viac domov, každý mal svoju funkciu) a ostatné potom na červeno.

Falunská červeň, ako sa jej dnes hovorí, sa vďaka svojim vlastnostiam rozšírila v 19. a 20. storočí aj za hranice Švédska, konkrétne do Nórska a Fínska. Červené domčeky sú preto dodnes symbolom Škandinávie a my ich počas našich ciest uvidíme naozaj na každom rohu.