Prenocovať v kláštore Noc v kláštore

Hneď po našom príchode do horskej dediny sa zbehli zvedavé deti a ujali sa nás mníšky. Ponúkli nám čaj a začali pre nás pripravovať obed. Miestnosť, v ktorej sme sa zložili, slúžila ako kuchynka, jedáleň, spoločenský priestor, sušiareň a spálňa súčasne. All-in-one. Mníšky boli veľmi srdečné. Komunikácia s nimi bola veľmi priateľská a živá. Keďže turistika tu nie je masovo rozšírená, boli sme veľkou atrakciou pre miestnych, podobne ako oni pre nás. Okolo pobehovali deti, ktoré sa na nás nevedeli vynadívať. Keď som im ukázal na displeji kamery ako sú tam nafilmované, pozerali na to v nemom úžase. Mníšok bolo v kláštore 11, všetky mali vyholené hlavy, jednotný ružovočervený šat a ich angličtina bola veľmi slabá. Iba 2 z nich vedeli pár základných slov, ale aj to nám stačilo na to, aby sme rozprúdili spontánnu konverzáciu. Dozvedeli sme sa, že okrem 11 mníšok tu žije 17 mníchov, ale takto poobede sa venujú meditáciám. Vraveli nám že oni sa nevydávajú a tak ani tie detičky okolo nich nepatria k nim ale prišli za nami z dediny. Jedna z mojich konverzantiek mala 25 a druhá 27 rokov, hoci dohola ostrihané vyzerali ešte mladšie. Tu, ďaleko od civilizácie, kde nevedú žiadne cesty, sme boli odrezaní od akejkoľvek možnosti komunikovať s domovom, ale napriek tomu sme sa tu cítili príjemne, uprostred dobrosrdečných a úprimných ľudí. Na obed nám pripravili zeleninový vývar a dusenú ryžu. Jednoduché ale pochutili sme si. Počas obeda vonku lialo a tak sme si neboli istí, čo bude s poobednou etapou výletu. Mali sme ešte navštíviť tretiu dedinku a na večer sa vrátiť naspäť sem do kláštora. Tri dámy sa rozhodli vrátiť ešte v ten deň naspäť do hotela v Kalaw s jedným horským vodcom. Zvyšok našej skupiny čakal, kým sa dážď utíši. Krátili sme si čas robením kultúrneho programu pre deti a mníšky. Na oplátku nám jedna mníška čítala z budhistickej svätej knihy úryvok v barmčine. Medzitým sa dozvedáme, že spať budeme oddelene muži od žien. Pre mňa s Johnym to nebol problém, ale boli medzi nami páry, pre ktoré to bola výrazná zmena. Ženy mali určenú na spanie spoločenskú všemiestnosť pri kláštore, v ktorej sme boli celý čas. Muži mali ísť spať priamo do kláštora. Okolo tretej poobede prestáva pršať a tak pokračujeme ďalšou časťou nášho treku. @ Vladimír Dudlák