Radnica v Oslo

Počas prehliadky hlavného mesta Oslo nesmieme vynechať skvost novodobej architektúry, ktorý sa týči nad mestom. Je ním radnica (v nórčine Oslo rådhus), ktorej autormi sú nórski architekti Arnstein Arneberg a Magnus Poulsson. Radnica sa nachádza priamo  v centre mesta. Smeruje k zátoke Pipervika a leží priamo na brehu Oslofjordu.

Radnica má dve veže, každá má však inú výšku – 63 a 66 metrov. Vo východnej veži sa nachádza až 49 zvonov. Tehly použité na stavbu radnice majú rovnakú veľkosť ako tehly používané na stavbu počas stredoveku s rozmermi 27,5x13x8,5 centimetra.

Za výstavbou radnice sa skrýva príbeh, ktorý nás berie až do roku 1624. V tomto roku zničil celé mesto masívny požiar. Vtedajší dánsko-nórsky kráľ Kristián IV. Rozhodol o výstavbe mesta severne od pevnosti Akershus, ktorá ako jediná požiar prežila. Počas výstavby vznikla aj radnica, ktorá slúžila mestu iba do roku 1733. Od tohto roku až po otvorenie novej radnice slúžila budova, ktorej sa hovorí Stará radnica (po nórsky Gamle rådhus), ktorá ale kapacitne nestíhala a aj to bol dôvod, prečo sa mesto rozhodlo pre výstavbu novej, administratívnej budovy.

Prvý nápad výstavby radnice prišiel v roku 1906, ale z finančných dôvodov z neho vzišlo. V roku 1915 prišiel s novým návrhom vtedajší starosta Osla Hieronymus Heyerdah. Mesto preto usporiadalo súťaž, do ktorej sa prihlásilo až 44 návrhov a víťazný projekt bol vybraný v roku 1918. Projekt radnice inšpirovali už existujúca radnica v Štokholme a v Kodani. Obaja architekti týchto radníc boli súčasťou poroty, ktorá oslovskú radnicu vybrala.

V roku 1931 sa uskutočnilo položenie základov radnice, ktorého sa zúčastnil kráľ Haakon VII. a korunný princ Olaf. Stavba započala až v roku 1933, pretože mesto nemalo dostatok finančných prostriedkov. Mesto napríklad zatvorilo zábavný park Tivoli, aby predalo pozemky a získalo financie na začiatok výstavby.

V rokoch 1940 až 1945 bola stavba z dôvodu okupácie Nemeckom počas druhej svetovej vojny pozastavená. Po skončení vojny práce pokračovali a radnica bola oficiálne otvorená 15. mája 1950 pri príležitosti 900. výročia založenia mesta.

Radnica je bohato vyzdobená, ako zvonka tak aj zvnútra. Na západnej stene nájdeme napríklad sochu kráľa Haralda III. na koni. Vchod do radnice lemujú z každej strany farebné reliéfy z dreva, ktoré predstavujú výjavy a postavy zo severskej mytológie, konkrétne zo zbierky piesní známej ako Poetická Edda.

Nad vchodom sa tiež týči socha mladej ženy. Ide o dievčinu z Osla (Oslopike). Interiér hlavnej siene, ktorá je 31 metrov široká, 39 metrov dlhá a 21 metrov vysoká, zdobia impozantné maľby Nórska a Osla v medzivojnovom období a počas nemeckej okupácie.

Radnica má dôležitú funkciu aj v globálnom kontexte. Každoročne sa tu 10. decembra, v deň výročia úmrtia Alfreda Nobela, udeľuje Nobelova cena za mier. Laureát nobelovej ceny získava zlatú medailu, ktorú navrhol nórsky sochár a umelec Gustaf Vigeland, diplom a milión eur. Na Nobelovu cenu za mier bol 17x nominovaný prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk, ocenený však nikdy nebol.