Poďakovanie za Ríša Mayov

Už druhú noc sme z Guatemaly doma a spím vo vlastnej posteli, no myšlienky kolujú v iných kútoch našej civilizácie. Prelína sa mi pred očami život vyspelej civilizácie v ríši Mayov a dobytie tejto pevniny Európanmi. Dobytie Mayskej ríše v onom historickom čase bolo o hmotnom bohatnutí a stále a stále sa pozastavujem nad tým, ako dobývanie v minulosti menilo svet. Táto skutočnosť dobývania sa ponímala ako pocta svojmu národu, no mne je bližší výraz vojna. Aj ja som cestoval ako Európan do Strednej Ameriky za investíciou, tak ako to bolo v druhej polovici minulého tisícročia, no forma investície je totálne rozdielna. Ja som bohatší niekde vo vnútri, vo svojich pocitoch a vo svojej pamäti. Týmito pár riadkami vyjadrujem iba pocit, s ktorým som sa vrátil domov a ktorý je dôsledkom sprevádzania úžasnej sprievodkyne Katky Liškovej. Touto formou by som chcel poďakovať za jej bravúrny výkon, na celej ceste Ríšou Mayov, ktorú som absolvoval so svojou rodinou. Celý poznávací zájazd sa nedá napísať a naplánovať a už vôbec sa nedá naplánovať demonštrácia indiánov pred colným prechodom do Hondurasu. Žiadna únia, žiadna bezcolná zóna... . Nedá sa naplánovať ani plné námestie veriacich v deň svätorečenia Jána Pavla II. v Guatemale. Toto sú malé fakty o tom, čo všetko nádherné sme zažili a čo sa nedá popísať, to sa jednoducho musí zažiť. Chcem sa poďakovať, no výstižne napísať poďakovanie je ťažké. Zhrniem to takto: Ak sa povolanie spojí s koníčkom, či dokonca s vášňou k povolaniu, je úžasné robiť takúto profesiu. A Katka toto nielen spojila, ale ja si myslím, že Katka je tak dokonalou sprievodkyňou, že sa sprievodkyňou musela narodiť. Ďakujem!