Dnes ráno som bol von so psom, kráčal po snehovom poprašku a bolo mínus 6, akurát vychádzalo slnko... Predvčerom v posade Don Carlos v Ciudad Bolivar som ďakoval za ranný dážď, ktorý ochladil horúci vlhký vzduch a umožnil dospať noc pred odletom do Caracasu a domov... Docestovali sme v poriadku, skok zo strateného sveta do európskej „civilizácie“ bude určite vyžadovať veľa času na prispôsobenie sa. Roraima si okrem prírodnej krásy, podmanila svojou magickou atmosférou každého z našej skupiny, ktorí hore s väčšími či menšími problémami vystúpil. Bolo nám dopriate výborné počasie, dokonca sa nám hore podarilo nezmoknúť. V Santa Elene už ani šváby nevadia, barman mieša husté cuba libre tak ho naučíme pár slovenských fráz. Cesta člnmi pod Salto Angel po rieke kľukatiacej sa pralesom je zážitok sám o sebe, noc v hamakách veľmi príjemná, ranný výstup a kúpanie pod vodopádom sú čerešničkou na torte. Pri lagúne Canaima pohodička, po gringo party v bare niektorí pokračujeme zábavou a tanečkami v miestnej putyke skoro do rána. Cesta domov ubiehala vďaka Cacique celkom dobre, až na jednu stratenú batožinu. Vraciame sa domov a závidíme ( okrem rannej praženice ) ostatním, ktorý ešte pokračujú na safari a v Karibiku. Adíos. Martin a Zuzana