Po pristátí v hlavnom meste Nikaraguy, Manague, vyrážame počas zájazdu Banánové republiky (Nikaragua,Kostarika,Panama) samozrejme aj na prehliadku mesta. Hneď na začiatku je tu možnosť zazrieť všade prítomné vlajky FSLN alebo monumenty, ktoré odkazujú na Sandina. Obe tieto veci spája jedna významná udalosť, ktorá dodnes veľmi formuje celú Nikaraguu – Sandinistická revolúcia. Meno hnutia nesie na počesť Augusta Césara Sandina – vodcu ozbrojeného odporu proti okupácii Nikaraguy vojskami USA v 20. a začiatkom 30. rokov 20. storočia.
Odpor voči tejto diktatúre postupne zjednotila FSLN, založená začiatkom 60. rokov na odkaze Augusta Sandina. Prvé roky bola jej ozbrojená činnosť len minimálna, s malou podporou verejnosti. Situácia sa zmenila po 27. decembri 1974, keď komando FSLN prepadlo dom vysokopostaveného somozovca počas spoločenskej udalosti za účasti viacerých vládnych činiteľov – čin, ktorý odštartoval éru narastajúcej partizánskej ofenzívy. Somoza na to zareagoval brutálnou vlnou represií. V rokoch 1975 až 1977 padlo niekoľko kľúčových veliteľov FSLN vrátane jej zakladateľa Carlosa Fonsecu a najmenej 2 000 obyvateľov vidieckych oblastí bolo zavraždených. Pod týmto tlakom sa FSLN dokonca dočasne rozštiepila na tri samostatné, ideovo odlišné prúdy.
Kľúčovým zlomom bol rok 1978. V januári bol zavraždený popredný novinár a opozičný líder Pedro Joaquín Chamorro, čo vyvolalo celonárodné pobúrenie a masové demonštrácie. V auguste toho istého roku sa malej skupine sandinistov podarilo obsadiť priamo Národný palác v Manague a zajať desiatky poslancov ako rukojemníkov.
Táto odvážna akcia sa stala impulzom pre celonárodné povstanie a FSLN sa odvtedy už netýkalo len partizánskeho boja, ale koordinovaného ľudového odboja s podporou tisícok dobrovoľníkov. V marci 1979 sa napokon všetky tri odštiepené frakcie FSLN opäť zjednotili a od polovice apríla spustili rozsiahlu povstaleckú ofenzívu na viacerých frontoch naraz, pri ktorej im výraznou pomocou boli aj zbrane a podpora od Kuby.
Sandinisti postupne získali pod kontrolu celú severnú časť krajiny a napokon, 19. júla 1979, sa Národná garda vzdala priamo v Manague – Anastasio Somoza ušiel krátko predtým do exilu (najprv do USA, neskôr do Paraguaja) a viac ako štyridsaťročná rodinná diktatúra sa tak definitívne skončila.
Sandinisti následne vytvorili tzv. Chuntu národnej rekonštrukcie a krajine vládli až do roku 1990, keď ich v slobodných voľbách porazila opozičná kandidátka Violeta Chamorro. Zaujímavosťou a zároveň dôležitým faktom je, že samotní sandinisti, na čele s Danielom Ortegom (jedným z vodcov revolúcie z roku 1979), sa neskôr v roku 2006/2007, k moci opäť vrátili a vládnu Nikarague dodnes.
Prečítajte si tiež: Diktátori Latinskej Ameriky
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
