Šánsky štát Cesta z Rangúnu k Inle

Ráno opúšťame Taungoo a pokračujeme ďalší deň v presune cez rozľahlú barmskú krajinu. Prekračujeme ďalšiu vnútornú hranicu a s našim autobusom vchádzame do Šánskeho štátu, ktorý je najrozsiahlejším vnútorným štátom Barmy (rozloha 154 tis. km2) Na jeho členitom území žije veľa rozmanitých národnostných menšín a horských kmeňov, ktoré aj v súčasnosti zvádzajú nekonečné boje s vládou za nezávislosť a slobodu. Práve tu sa nachádza povestný "Zlatý trojuholník", územie na hraniciach medzi Barmou, Laosom a Thajskom, ktoré je preslávené pestovaním maku, z ktorého sa spracúva ópium a heroín. Odtiaľto pochádza polovica heroínu dovezeného do USA. Toto územie ovládajú narkomafie s vlastnou armádou a samozrejme s tichým súhlasom barmskej vlády, ktorá to určite nerobí nezištne. Neslávne známy barmský narkobarón Khun Sa (v preklade to znamená Princ smrti), ktorý bol hlavným dodávateľom heroínu do USA, sa v roku 1996 po "dohode" vzdal vládnej moci SLORC (tzv. Rada obnovy poriadku). "Trestom" pre tohto zločinca bola luxusná vila v Rangúne, desať osobných sluhov, 4 autá, vojenská ochranka, osobný tchajwanský lekár, licencia na prevádzkovanie rangúnskej mestskej dopravy a raz za 2 týždne golfový turnaj s elitou barmských generálov. Rozpočet si vylepšuje ešte obchodom s dámskou obuvou. Možno bol po nežnej revolúcii u nás na školení. Naša trasa viedla cez oficiálne sprístupnené územie pre turistov. Čakalo nás 6 dní v Šánskom štáte, počas ktorých sme mali navštíviť oblasť malebného horského jazera Inle, horské stredisko Kalaw, absolvovať výlet do Šánskych vrchov a do mestečka Pindaya s Pavúčou jaskyňou.  Po prechode šánskou hranicou sa k nám pomaly približovali kontúry Šánskych vrchov. Naša dnešná trasa bola náročná prekonaním horského sedla, za ktorým sa nachádzalo jazero Inle. V dedinke pod sedlom zastavuje náš autobus za kolónou vojenských nákladných áut. Akoby bolo niečo vo vzduchu. Po chvíli pokračujeme ďalej do hôr, stúpame do ostrých zákrut, vonku je už tma. Pred nami idú autá a naše tempo je stále pomalšie a pomalšie. Nakoniec definitívne zastavujeme v kopci a pred sebou pozorujeme dlhú kolónu áut odstavených v našom smere. Nevieme čo sa deje, ale nemáme inú možnosť iba stáť a čakať. Po štvrťhodine sa objaví pred nami náklaďák v protismere a ide dolu. Po chvíli za ním ide ďalší a ďalší. Nemá to konca kraja, v našom smere pred nami je stojatá kolóna a my iba bezmocne čakáme a pozorujeme zostupujúce autá. Medzitým sa dozvedáme, že cesta cez sedlo je už druhý deň uzavretá, lebo do rokliny spadol kamión a keď ho chceli vytiahnuť, strhli aj strom, o ktorý ho ukotvili. Premávku cez sedlo spojazdnili iba teraz, aj to len jednosmerne. Po vyše hodinovom čakaní sa dáva do pohybu aj náš smer, obchádzame aj vytiahnutý kamión, z ktorého veľa neostalo. Mali sme šťastie, že sme sem nešli o deň skôr, lebo by sme tu aj tak museli nocovať. O dve hodiny prichádzame do mesta Nyuangshwe, ktoré leží v bezprostrednej blízkosti jazera Inle. Je už neskoro a tak sa cestou do hotela zastavujeme v čínskej reštaurácii a pýtame sa, či ešte majú otvorené. Práve zatvorili, ale keď videli náš záujem o večeru, kvôli nám znova otvorili a začali chystať večeru. Ideme sa zložiť do hotela a hybaj na čínsku večeru. Sme hladní, vytrasení a tešíme sa na atmosféru horského jazera. V reštaurácii ma upútali gýčovité obrazy na stene a veľké množstvo gekonov, ktoré liezli po stenách a hľadali pod obrazmi úkryt. Kvalitu večere to však neovplyvnilo a tak spokojní kráčame po večeri tmavými ulicami k hotelu. Pred hotelom v tme obchádzame stánky so suvenírami, ktoré ponúkajú svoj tovar iba pri svite sviečok. Je to zaujímavé, ale nákupy odkladáme radšej na zajtra, na hladine jazera máme navštíviť plávajúce trhy za denného svetla a tak dnes nemáme čo stratiť. @ Vladimír Dudlák