Fórum

62 príspevkov

11

08:49

máj

2020

Masajovia Viac o krajine

Masajovia

Masajovia Afrika je úžasný kontinent; už mi chýba v týchto časoch. Preto chcem spomenúť práve jeden z najzaujímavejších kmeňov na čiernom kontinente. Prvý dojem vie byť pre niekoho dosť šokujúci. Pri návšteve masajskej dediny na našom safari vo Východnej Afrike uvidíme skutočnosť. Navštívil som mnoho miest na svete, kde zastal čas. Niekedy si myslím, že ani nežijeme v 21. storočí. Ale zrazu masaj vytiahne z pod Shuky (masajský tradičný odev, najčastejšie v červenej farbe) smartfón a pýta si moje číslo. Veľa storočí dozadu prišli kočovní masajovia so svojimi stádami kráv na územie Maasai Mara. Ich najväčším bohatstvom sú kravy a ich deti. Veľmi húževnato si vydobyli svoje postavenie ako v krajine, tak aj medzi okolitými kmeňmi. Vždy vás privíta štrbavý úsmev od ucha k uchu. Sú spoločenskí, tolerantní, a svoj typ života milujú. No my ako turisti chodíme do ich domova na exkurzie. Pre nich sme vždy boli blondiaci. Chcú sa podobať Európanom, či Američanom. Chcú ísť do Európy alebo do Ameriky. S jedným klientom som raz bol na prechádzke s masajmi. V africkej savane sa teda vyznajú. Ukázali nám a naučili nás úžasné veci. Rozprávali sme sa práve pri čiernom čaji z ich domova o ich a našom svete. Bola to veľmi zaujímavá debata. Oni chceli ísť k nám a my k nim. Prečo? Ich svet nepozná hodinky, termíny, či dedlajny. Náš zasa nepozná stopy afrických zvierat, ktoré čítajú ako noviny. Spev vtákov na savane, podľa ktorého načasovania spieva každý vtáčik v inú dobu dňa, a tak vedia koľko je hodín. Ich svet sa točí okolo detí, kráv a putovania po savane. Lenže to je len zlomok. Ich svet vidíme našimi očami. Oni sú zážitkom pre nás a my sme zážitkom pre nich. Už sa teším na ich spevy, tance, smiech, aj na naše debaty. Vždy sú nezabudnuteľné. Či tam človek zavíta raz, alebo tam chodí často. (Foto autor: masajské ženy počas spevu, ČB)

26

16:49

feb

2020

Spomienky na Afriku Viac o krajine

Spomienky na Afriku

Spomienky na Afriku Román, ktorý nejednému čitateľovi alebo divákovi utkvel v pamäti. Aj to sa dá povedať o svetoznámom románe slávnej dánskej spisovateľky Karen Blixen, „Spomienky na Afriku“ (Out of Africa). Jej život a jej začiatky nie sú také známe, ako samotný prierez jej žitia v Afrike, v Keni. Karen Blixen je dodnes považovaná za jednu z najznámejších osobností, ktoré kedy v Keni žili. Je deň, keď sa s BUBO skupinou presúvame z Nairobi do Národného parku Amboseli, no ešte pred jeho návštevou nás čaká prehliadka "múzea", resp. domu, v ktorom spisovateľka bývala. Múzeum Karen Blixenovej sa nachádza v oblasti Karen, ktorá je pomenovaná práve na jej počesť. Dnes táto oblasť v Nairobi patrí medzi tie najluxusnejšie štvrte, kde sa ceny majetkov pohybujú v rozmedzí od 500 tisíc do 2 miliónov dolárov. Múzeum je oficiálne otvorené od 9:30 hod., ale BUBO tu už veľmi dobre poznajú, tak máme prednostný VIP vstup už o ôsmej hodine. Je úžasné, keď nás strážnici a správcovia múzea vítajú ako prvých. Celý tento areál sa nachádza na hore Ngong, ktorá je vysoká cca 2000 m.n.m. Vďaka tejto vysokej nadmorskej výške nebola pôda vhodná na pestovanie kávy a Karen Blixenovej to nevyšlo tak, ako si predstavovala. Narodila sa ako Karen Dinesen v roku 1885 v Dánsku, v oblasti Rungsted. Ako 28 ročná sa vydala za bratranca z druhého pokolenia, baróna Bror van Blixen - Finecke, v roku 1913. O rok neskôr manželský pár odišiel do Kene, kde si založil kávovú plantáž na okraji mesta Nairobi. Vtedy malo Nairobi populáciu iba niečo menej ako 15 tisíc obyvateľov. Manželia tu však nenašli radosť, ale len problémy a trápenie. Rozišli sa v roku 1921, nakoľko barón mal slabosť pre černošky a podvádzal svoju ženu. V roku 1925 sa rozviedli a Karen sa zostala starať o farmu. V roku 1918 sa stretla s anglickým lovcom zveri Denysom Finchom Hattonom, dôstojníkom anglickej armády, ktorý ju pri pobyte v Afrike navštevoval. Po jej rozvode si vytvorili blízke priateľstvo, ktoré vyústilo do dlhodobej milostnej aféry, ale ich vzťah nebol stabilný. Finch Hatton si v rokoch 1926-1931 urobil z jej farmy svoju domácu základňu. V marci 1931, na safari, zomrel pri havárii svojho dvojplošníka "Gypsy Moth" krátko po štarte, neďaleko od dnešného parku Východné Tsavo. Dom, kde spisovateľka bývala, bol postavený v roku 1912 švédskym inžinierom Ake Sjogrenom. Karen a jej manžel ho odkúpili v roku 1917 a stal sa ich farmárskym domom pre ich 4500 akrovú (1821 hektárovú - 18,2 km²) farmu, z ktorej 600 akrov (2,5 km²) vyčlenili len na produkciu kávy. Keď začali pestovať kávu, netušili, že oblasť v ktorej žijú, na jej pestovanie nie je vhodná. Káva by sa mala pestovať v nadmorskej výške od 1200 do 1800 m. Ak je to menej alebo viac, káva môže byť napádaná rôznymi plesňami, parazitmi a inými chorobami. Okrem kávy však pestovala aj rôzne druhy zeleniny, ktorým sa tu darilo. Vo svojom najznámejšom diele, ktoré publikovala v roku 1937, opisuje nielen začiatky a život na farme, ale najmä každodenné povinnosti a problémy s miestnymi kmeňmi Kikuyu a Maasai, somálskymi chlapcami, hindskými obchodníkmi, či európskymi svetobežníkmi a farmármi. Práve tí bieli farmári boli pre ňu najväčším tŕňom v oku, nakoľko závisť a túžba ublížiť jej farmárčeniu bola obrovská. Román Karen Blixenovej dodnes ostáva bestsellerom a jej farma je v Nairobi otvorená pre verejnosť. Keď jej milenec, Denys Hattom, padol s lietadlom, tak jej život už nemal v Afrike zmysel a rozhodla sa vrátiť naspäť do Dánska. Jej dom však neskôr odkúpil obchodník Remy Marin, ktorý rozdelil pozemky na 20 akrové parcely kvôli rozvoju oblasti. Tieto parcely boli začiatkom súčasnej štvrte Karen. Záznamy hovoria, že poručík Lloyd, ktorý bol dôstojníkom britskej armády, si kúpil tento dom v roku 1935 a žil tu až do svojej smrti v r. 1954. Dom zanechal svojim dvom dcéram, no tie oň nemali záujem. Dom bol neskôr sporadicky osídľovaný až do roku 1964, keď ho kúpila dánska vláda a darovala ho kenskej vláde ako dar nezávislosti, ktorú Keňa presne v tom istom roku získala. Vláda tu zriadila strednú školu výživy a múzeum bolo najskôr používané ako dom riaditeľa. V roku 1985 sa tu natáčal film podľa autobiografie samotnej autorky a Národné múzeum Nairobi prejavilo záujem o dom s cieľom vytvorenia múzea. To bolo oficiálne otvorené v r. 1986 a funguje až dodnes. Je veľmi pekné pozerať sa na dom pri predstave, že boli obdobia, kedy chátral. Tento dom nebol nikdy vyrabovaný alebo zničený, aj napriek tomu, že na tú dobu bol považovaný za extrémne prepychový. Pre Keňanov to však nemalo žiadnu hodnotu, a tak aj preto ostalo mnoho vecí v pôvodnom stave. My máme možnosť nahliadnuť do miestností, kde Karen žila, spala, jedla, písala a prežívala krásne, no aj veľmi bolestivé chvíle. Keďže je dom významnou súčasťou Národného múzea Kene, tak je zakázané fotografovať interiér. Exteriér však nie je problém odfotiť. Po zhruba 45 minútovej návšteve tohto domu sme nabažení luxusom vtedajšej doby, a s pocitom, že sme tu boli ako prví a počas prehliadky jediní, odchádzame so spomienkami na Afriku a spisovateľku Karen Blixen.

23

08:01

feb

2020

Unikát s názvom Amboseli Viac o krajine

Unikát s názvom Amboseli

Unikát s názvom Amboseli Na zájazde Keňa, Tanzánia, Zanzibar, ako aj v prípade iných kombinácií spojených s Keňou, prišlo k miernej, ale veľmi pozitívnej zmene. Po približne 10-tich rokoch sme sa v BUBO rozhodli zaradiť do nášho zájazdu „Národný park Amboseli“. Národný park Amboseli sa rozprestiera na juhu štátu Keňa v provincii Rift Valley, len pár kilometrov od hraníc s Tanzániou. Tento malý park je populárny predovšetkým výhľadom na vrch Kilimandžáro a bohatou divokou prírodou, vrátane voľne žijúcich zvierat a 600 druhov vtákov. Tu zažijete to najlepšie safari. Po dlhých rokoch sucha sa park opäť prebral k životu a my sme pripravení ho dôkladne preskúmať. Tento park je známy najmä bažinami, ktoré sú plné vtáctva, hrochov, pakoňov, byvolov, zebier, žiráf, taktiež aj levov a gepardov; ale predovšetkým slonov. Práve v tomto parku si viete spraviť jednu z najgýčovejších fotiek z Afriky, t.j. fotka slona v popredí a najvyššia hora Afriky – Kilimandžáro v pozadí. Po rannej návšteve múzea Karen Blixenovej v Nairobi, v oblasti Karen, vyrážame juhovýchodným smerom a po obchvate na juhu Nairobi sa napojíme na diaľnicu A109, známu aj ako Mombasa Road. Je to cesta, ktorá je hlavným dopravným ťahom pre kamióny do a z Mombasy. Po tejto ceste pôjdeme približne 140km až do mesta Emali, kde si spravíme prestávku; je optimálne kúpiť aj suveníry a po 20 minútach pokračujeme ďalej. Kúsok za mestom Emali je odbočka doprava na cestu C102, ktorou sa asi za pol hodiny dostaneme až k bránam parku. Táto oblasť je domovom Masajov, a práve pri bránach parku postávajú otravné masajské predavačky, ktoré neodbytne ponúkajú svoje výrobky a nechcú pochopiť, že nemáme záujem. Treba však povedať, že suveníry majú veľmi pekné a v prípade záujmu sa dá s nimi dobre o cene vyjednávať. Po krátkom čase sa dostávame do priestorov, kde sa nachádza aj naše ubytovanie. Naše obľúbené lodge v BUBO sú Ol Tukai alebo Serena lodge. Pravdou však je, že všetky ubytovacie zariadenia v parku Amboseli sú na vynikajúcej úrovni a ponúkajú nám neskutočné, dych vyrážajúce výhľady na Kilimandžáro, ak nie je, pravda, pod oblakmi. Asi o 13.30 - 14.00 hodine prichádzame na našu lodge, dáme si obed a o 16.00 hodine sme pripravení na večerné safari. Práve podvečer nám dáva šancu, že oblaky zahaľujúce Kilimandžáro sa rozplynú a táto majestátna hora odhalí svoju krásu; pri bránach parku sme Kili videli iba ako veľký hustý oblak. Tento park má veľké množstvo slonov a tie chceme vidieť aj my. Názov Amboseli pochádza z masajského slova "Empusel", čo v preklade znamená "slané a suché miesto". Slané preto, lebo je tu silne alkalické jazero Amboseli a suché preto, lebo dlhé roky tento park trpel na nedostatok vody. Dnes sme však radi, že park je opäť zdravý a plný zvierat. My s našimi skúsenými kenskými BUBO šoférmi hľadáme stáda slonov, čo sa nám aj veľmi rýchlo podarilo. Tie sa počas dňa zdržujú v bažinách a vždy na noc smerujú k úpätiu Kilimandžára, aby mohli prenocovať. Lepšie sa im spí tam, kde ich "neotravujú" komáre. A my vieme, že pred západom slnka nám budú križovať prašné cesty parku. Je to presne tak, ako sme predpokladali, a aj vďaka dobrému počasie sa nám naskytol ten najgýčovejší pohľad na africkú savanu - putujúce stáda slonov a v pozadí čerstvo odokrytá snehová pokrývka Kilimandžára. Je to tak fascinujúce, že všetky autá na chvíľu stíchnu a ich pasažieri si vychutnávajú úžasné výhľady na krásu nevídanú. My v BUBO sme radi, že opäť môžeme okrem národnej rezervácie Masai Mara ponúknuť aj druhý najobľúbenejší park v Keni, Amboseli. Práve tieto dva parky sa zaraďujú do naj safari v Afrike, nielen v Keni. Takže asante sana Kili za to, že si sa nám ukázalo.

23

07:59

feb

2020

Zasnežená strecha Afriky Viac o krajine

Zasnežená strecha Afriky

Zasnežená strecha Afriky Mnoho sme o nej počuli, no iba málo z nás vie, čo presne znamená. Kilimandžáro je ľadom pokrytý horský masív, tvorený tromi stratovulkánmi - Kibo, Mawenzi a Shira - nachádzajúcimi sa na území Tanzánie a čiastočne Kene. Kilimandžáro je najvyššou africkou horou, ktorá sa nachádza v Tanzánii na hraniciach s Keňou. Tento masív je označený za najvyššiu voľne stojacu horu na svete. Tzn., že nie je súčasťou žiadneho pohoria. Vypína sa až do výšky 4800 metrov nad okolitú planinu, čo je o asi 300 metrov viac než Rupálska stena hory Nanga Parbat, ktorá je najvyššou stenou na svete. My v BUBO máme možnosť vidieť túto horu z viacerých možných strán. Či už to je z lietadla, po odlete z mesta Arusha na Zanzibar (južná strana hory), pri prechode cez hranicu Namanga medzi Keňou a Tanzániou (západná strana hory), najlepšie pohľady na ňu sú práve z národného parku Amboseli, ktorý sa nachádza na severnej strane hory na hraniciach Keni a Tanzánie. Samotný masív sa nachádza vo východnej časti afrického kontinentu na severovýchode Tanzánie. Jeho súčasťou sú 3 vulkány - Kibo s najvyšším vrcholom Uhuru, ktorý má 5895 m.n.m. Vrchol Uhuru je pomerne ľahko dostupný, zvládnu ho osoby v dobrej zdravotnej kondícii bez väčších horolezeckých skúseností, aj keď je potrebná aklimatizácia. Samotný výstup trvá približne 4 až 5 dní a pozdĺž výstupnej trasy je aj možnosť oddychu v „reštauračných zariadeniach“. Na vrchol Kilimandžára každoročne vystúpi približne 40 % z 15 000 turistov. Druhým vulkánom je Mawenzi, ktorý má 5149 m.n.m. a tretím Shira, ktorá má približne 4000 m.n.m. Práve z parku Amboseli je tento masív najkrajší, nakoľko hora je z tejto strany najfotogenickejšia. Je to stratovulkán, ktorého kužeľ je tvorený materiálom, ktorý sa pri erupciách vylieval na povrch. Pôvodne tekutá láva vychladla a stuhla ešte skôr, než sa mohla rozliať po okolí. Aj vďaka tomu je vrchol hory taký vysoký, a krátery sú relatívne malé. O erupciách nie sú žiadne historické záznamy. Aj keď je sopka považovaná za neaktívnu, z krátera Kibo unikajú sopečné plyny, a vedci zistili, že v roku 2003 sa magma nachádzala len 400m pod kráterom. Preto existujú obavy, že môže nastať kolaps, podobný výbuchu Saint Helens v roku 1980. Na Kilimandžáre sa striedajú obdobia sucha a obdobia dažďov. Obdobie vytrvalých dažďov trvá od marca do mája a krátkodobé dažde sa tu vyskytujú od decembra do februára. Aj vďaka tomu býva samotná hora pod masívnou kopou oblakov. Práve národný park Amboseli je miesto, na ktorom každý návštevník očakáva, že si urobí tú známu gýčovú fotku - slona/slonov v popredí a odkrytú horu so snehovou pokrývkou v pozadí. Oblasť v okolí hory obývajú Čagovia, ktorí do tejto oblasti prišli niekedy pred 250 - 400 rokmi. V dvadsiatych rokoch 20. storočia tu žilo asi 700 klanov toho kmeňa, no k dnešnému dňu ich počet klesol na 5 - 6. Ich tradičný život nahradil západný spôsob života. Názov Kilimandžáro pochádza údajne z čagských slov "Kilema" (čo zn. nemožný) a "džáro" ("vták" alebo "karavána"). Meno by teda malo vyjadrovať, že na túto horu nemôžu vyletieť vtáci, ani vystúpiť karavány. Názov môže byť taktiež kombináciou svahilského výrazu "Kilima" (čo zn. hora) a čagského názvu "džáro". Úplnú pravdu však nevie nikto. Kilimandžáro je jedným z troch miest v strednej Afrike, kde sa drží snehová prikrývka. Ďalšími dvoma miestami sú Mount Kenya (5199 m.n.m.) a pohorie Ruwenzori. Zároveň to je jediné miesto v Afrike, kde je ešte dodnes ľadovec o rozlohe 1,8 až 2,2 km². Ročne na Kilimandžáre umiera asi 10 turistov a 10 - 20 nosičov na následky akútnej horskej choroby. Prvým človekom, ktorý zdolal vrchol bol nemecký profesor geológie Hans Meyer. Vrchol Uhuru zdolal v roku 1889. Vďaka svojej atraktivite a neskutočnej faune a flóre, ktorá v okolí Kilimandžára dominuje, sa tento masív zaradil v roku 1987 na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Niet sa čo diviť, keďže táto hora je symbolom nielen Tanzánie a okolitých oblastí, ale celej Afriky. V prípade, že je hora bez oblakov a je možnosť vidieť zasnežený vrchol, tak sa naskytujú jedny z najkrajších pohľadov na africkú savanu, husté lesy na úpätí a vyprahnutú lávovú oblasť od výšky 3000 m.n.m. Ak chcete aj vy zažiť niečo podobné, tak netreba váhať a treba ísť do Afriky s BUBO.

29

21:25

dec

2019

Silingigi a jej sedem potomkov Viac o krajine

Silingigi a jej sedem potomkov

Silingigi a jej sedem potomkov Pomaly sa stmievalo. Vracali sme sa do Simba lodge. V strede lúky na savane sa odrazu objavil gepard. Oprava, gepardica. Po nej jedna hlava, tretia hlava a siedma hlava malých gepardíčat. Silingigi je po masajsky nádej. Všetky zraky upreté na nevídanom obraze. Toto sa nestáva denne. Vidieť toľko mladých gepardov, a dokonca medzi územiami hyen a levov naokolo. Bolo pokročilejšie šero, ale fotil som s objektívom na ruke čo to dalo. Savana zase nesklamala, a ulovili sme jedinečný zážitok. Najnovšie informácie mi hovoria, že jedno mláďa neprežilo.. Príroda.  

18

13:47

dec

2019

Slony v lejaku Viac o krajine

Slony v lejaku

Slony v lejaku Afrika je horúca zem. Ale v rovníkovej Afrike aj dosť leje. Prirodzene, musia prísť monzúny. Vyprahnutá zem musí piť. Mali sme akurát koniec celodňového safari a v teréne sme boli od 6 rána. Vracali sme sa pomaly do kempu, a začalo liať. Pršať, ale nie ako u nás, tie rýchle a krátke búrky, čo po sebe zanechajú ľadové krúpy. Dlhý súvislý lejak. To znamená veľa blata, že sa kĺže aj našim džípom, roztratená zver sa zoskupuje do stád. Zebry, pakone, či antilopy v skupinkách postávali naokolo, keď sme okolo nich prechádzali. A veru šmýkalo sa aj nám. Potom som v diaľke uvidel stádo slonov, ako pomaly idú k miestnemu napájadlu. Lejak neustával, a začala sa tvoriť hmla. Na Maasai Mara dosť neobvyklá atmosféra. Slony sa stále približovali. Vytiahol som foťák a cvakol pár záberov. Jediný sa dal v tom svetle použiť len Nikon D7100 s Nikon objektívom 200 na 500 mm. Ale fotka aj tak nevystihne tie krásne okamihy..

13

10:41

dec

2019

Za poslednými nosorožcami na jazere Nakuru Viac o krajine

Za poslednými nosorožcami na jazere Nakuru

Za poslednými nosorožcami na jazere Nakuru 188 km² divočiny. Poviete si, „je to málo alebo veľa?“. Rezervácia Nakuru sa nachádza pred bránami mesta Nakuru v Keni. Nájdete ju priamo v legendárnej kolíske ľudstva, Veľkej Priekopovej Prepadline. Tam sú jazerá slané. Tak isto Nakuru. Jazero síce stráca svoju salinitu, a množstvo plameniakov, čo tam žijú či migrujú, sa odtiaľ sťahuje na okolité jazerá priekopovej prepadliny. Naším cieľom je ale o niečo väčšie zviera. Cicavec, a nie vták. Jedny z posledných nosorožcov. Diskutabilné je, či rozloha stačí alebo nie. Ja to poviem tak, menšia rozloha sa ľahšie stráži proti pytliakom. A že sa tu nosorožcom darí, svedčí aj fakt, že sa úspešne rozmnožujú. Z Maasai Mara máme už štyri zvieratá z veľkej päťky, tu hľadáme posledné. Nosorožca. Večerné safari v okolí jazera je skutočne nezabudnuteľným zážitkom.

11

15:00

dec

2019

Prvý lov Viac o krajine

Prvý lov

Prvý lov Maasai Mara je cieľom mnohých fotografov divoko žijúcich zvierat. Ich interakcií a dokumentovania ich života. Je to jedna z posledných rezervácií, kde naživo vidieť filmy od National Geographics. Na nich som vyrastal aj ja. Ráno sme vyrazili skoro. Pred brieždením. Vždy nájdeme dobré miesto a tam čakáme na východ slnka v Afrike. Ako scéna z filmu Leví Kráľ. Svet planín a savany sa prebúdzal. Po východe sme našli v meandroch rieky Talek a v okolitých krovinách asi 17 žiráf. Pôvodne sme ale išli pozrieť levice, ktoré sa tam predošlý večer predvádzali svojou hrou. Našli sme len jednu. Bola gravidná, v pokročilom štádiu. Šťastie. Na chvíľu sme sa vzdialili a nevenovali jej pozornosť. Keď sme sa vrátili o kúsok naspäť, neďaleko sa pásli 4 zebry a mladé žriebä. Žirafy samozrejme sledovali všetko. Zebry sa lenivo a pomaly blížili k levici, ktorá robila akože je unavená a lenivá. V momente sa ale zdvihol prach a žirafy začali bežať ako o život. Levica upaľovala za zebrou. Jeden skok.. premet.. zachytenie.. zebra sa už váľala na zemi a levica ju pomaly zdolávala. Všade ticho. Smrteľné ticho. Pomaly vyhasínal jeden život. Chodím do Afriky už tretí rok, ale vidieť lov mi Levy dovolili až teraz. Neopakovateľné.  

17

17:55

júl

2019

Safari, na ktoré sa nezabúda Viac o krajine

Safari, na ktoré sa nezabúda

Safari, na ktoré sa nezabúda Safari, na ktoré sa nezabúda. Aj tak by sme mohli opísať dobrodružnú jazdu, ktorú sme s BUBO skupinou zažili v júlovom termíne, po prírodnej rezervácii Maasai Mara. Tento park je zaradený medzi Top 5 najlepšie safari parky v Afrike a toto postavenie veľmi rád potvrdzuje pri každej možnej príležitosti. Aj vzhľadom k tomu, že rozloha tohto parku vôbec nie je veľká, koncentrácia zveri, či už kopytníkov alebo iných predátorov, tu je obrovská. Maasai Mara je už dlhoročnou stanicou pre lovcov zážitkov z BUBO a medzi naše obľúbené lodge patrí Fig Tree camp. Práve tu má človek bezprostredné spojenie s riekou Talek, pri ktorej pocíti dominanciu jedného z najnebezpečnejších zvierat Afriky, hrocha samotného. Táto 1510 km² prírodná rezervácia je síce malý, ale najobľúbenejší a taktiež najvýznamnejší park v Keni. Je to typická savana nachádzajúca sa v juhovýchodnej časti krajiny. Územie je súčasťou chránenej oblasti, ktorá smerom na juh prekračuje hranice Tanzánie a mení svoj názov na Serengeti. Práve tzv. „veľká migrácia“ je jav, za ktorým prichádzajú do rezervácie státisíce ľudí. V Maasai Mara sa na jeseň postupne strácajú trávnaté porasty a voda v napájadlách, čo má za následok, že pakone bielobradé, antilopy a zebry vytvárajú stádo, ktoré môže mať vyše 8 miliónov kopýtok, t.j. vyše 2 milióny jedincov. My začíname poobedné safari, ktoré sa začína momentom nasadnutia do našich áut, ktoré majú špeciálne upravenú otváraciu strechu na safari. Naše ubytovanie sa nachádza v samotnej savane, takže hneď "za rohom" vidíme bohatú zmes rôznych zvierat ako napr. zebry, žirafy, pakone, gazely thomsonove, byvolce Topi, hyeny a iné. Každý nový účastník safari chce vidieť predovšetkým mačky, ktoré patria medzi najvzácnejšie zvieratá z tzv. „veľkej päťky“, do ktorej patria: byvol africký, slon africký, nosorožec, lev a leopard. Neprešla ani pol hodina a šťastie prialo pripraveným. Prvá skupina lenivých levov vyvaľujúcich sa pri kríkoch bola pre nás veľkým šokom, ktorý sme však rýchlo vstrebali, pretože sme dostali cez vysielačku echo, že o pár km ďalej sú gepardy, ktoré budú možno loviť. Vieme, že ak sú levy nažraté, tak ďaleko z miesta sa nepohnú a bez problémov sa k ním môžeme vrátiť. Gepard je najrýchlejším zvieraťom na svete, ktoré vie dosiahnuť maximálnu rýchlosť až 110km/h. Na poobedné safari sme mali 2,5 hodiny, no v priebehu prvej hodiny sme už stihli vidieť toľko vzácnej zveri, ako inokedy za celodenné safari. Slnko pomaly začína zapadať a je čas ísť naspäť na lodge, ale z vysielačky dostávame ďalšie echo, o ktorom nám náš skúsený šofér a ranger Mwangi nechce ešte povedať. Aj na tretiu otázku, „čo v rádiu hovorili“, mi odpovedal iba "wait wait" (počkaj, počkaj). Ideme ku kríku, kde sa pretláčame s inými autami a súperíme o najlepší pohľad do "bushu" (ker, krík), odkiaľ spokojne vyjde leopard, ktorý patrí nepochybne medzi jednu z najvzácnejších mačkovitých šeliem. Nebolo to iba o tom, že sme ho videli, ale on sa prechádzal po savane pomedzi autá a ukazoval svoju prekrásnu majestátnosť. Boli sme v nemom úžase. Pre BUBO skupinu sa to síce zdá ako samozrejmosť, no vidieť počas 2 hodín štyri zvieratá z Big 5, je absolútny unikát. Ako sa leopard stráca v hustom poraste, tak aj my razíme cestu do našej lodge a tešíme sa na večeru, nakoľko africké jedlo nemá konkurenciu. Ďalší deň sa na nás africké slnko nad savanou usmieva hneď z rána a my, nabudení z predošlého dňa, chceme pokračovať už v tak vysoko nasadenej latke. V tento deň máme väčší okruh Maasai Marou, kde na obed dorazíme na miesto zvané "Hippo pool" (hrošie bazény), ktoré sa nachádza na rieke Mara, podľa ktorej je park pomenovaný. Maasai Mara je zloženie dvoch slov. Maasai sú ľudia žijúci v tejto oblasti a Mara je rieka, ktorá je hlavným riečnym prechodom migrujúcich pakoní bielobradých. Po piknikovom obede, kde na nás z kríkov striehli obrovské paviány, sa spolu s dvoma ozbrojenými vojakmi vydávame, popri rieke Mara, na prechádzku cez bush. Okrem vychodených riečnych žľabov od pakoňov a zebier vidíme aj obrovské krokodíly nílske a viacero hroších rodiniek. Zaujímavé bolo vidieť v korunách stromov vysušené telo, resp. už iba zvyšky tela, lebku a kožu, niektorej z antilóp, ktorú si tam s najväčšou pravdepodobnosťou odniesol leopard. Nasadáme opätovne do áut a pokračujeme v ceste. Pestrofarebné vtáctvo nás zaujíma stále viac a viac a také druhy ako napr. Krakľa vidlochvostá je dôvodom na zastavenie. Po ceste na lodge si už vychutnávame pohľady na krásnu scenériu, ktoré nám preruší zaplavená cesta. Šoféri váhajú, či prejsť alebo nie, a po krátkej diskusii sa rozhodnú brod prejsť. No bohužiaľ, neúspešne. Zapadli sme v bahne a niet cesty ani vpred, ani vzad. A čo viac, schyľovalo sa k dažďu, čo by nám veľmi nepomohlo. Šofér vyzul svoje safari topánky a bosý išiel von z auta presondovať situáciu. Druhé auto medzitým našlo lepšiu cestu a mohlo ísť pred nás, takže svitla nám nádej na vytiahnutie z bahna. Čo však čert nechcel, pri vyťahovaní vozidla s nami tak prudko trhlo, že držiak na aute, ktoré nás ťahalo, sa odtrhol. Ajeje, krízová situácia na svete. Pomaly sa zmrákalo, začalo pršať a bolo potrebné vymyslieť novú, efektívnejšiu variantu. Druhé auto nás opätovne obišlo a skúsili sme to tentokrát zozadu, čo už bolo oveľa úspešnejšie, a po asi 40-tich minútach sme sa dostali z bahna von. Uff!!! Adrenalín ako sa patrí a zároveň to bola veľká bodka za neuveriteľným safari, ktoré si každý z nás bude pamätať celý život. :) Maasai Mara je unikátnym parkom a každé safari tu je iné ako to predchádzajúce, no každé je nezabudnuteľné.  

17

17:52

júl

2019

Stretnutie s Masajmi Viac o krajine

Stretnutie s Masajmi

Stretnutie s Masajmi O Masajoch, resp. ľuďoch Maasai, určite každý niečo počul, čítal, alebo videl v televízii dokument. Masajovia patria medzi najextravagantnejšie kmene v Keni a Tanzánii, a práve spôsob ich života je to, čo k nim priťahuje stále viac a viac zvedavcov z vyspelých krajín. Masajovia prišli do Kene, pravdepodobne, zhruba pred 500 rokmi, keď migrovali južným smerom z regiónu spodného Nílu niekde zo Sudánsko - Etiópskych hraníc cez jazero Turkana až do úrodnej oblasti priekopovej prepadliny na hraniciach Tanzánie. V 19. storočí si vyslúžili reputáciu silných a krutých bojovníkov, ktorí často podnikali invazívne výpady v skupinách až hlboko do susedných teritórií, aby kradli dobytok a vyberali poplatky z pobrežných obchodných karavanov. Počas koloniálnej éry Briti presťahovali, resp. vysťahovali, Masajov z ich pastvín do menej úrodného regiónu savany na juhu. Aj napriek tomu vo veľkom meradle dodržiavali svoj tradičný nomádsky spôsob života, pásli dobytok na obrovských územiach a žili v dočasných dedinkách (Manyattas) v okrúhlych chatrčiach oplotených pichľavým akáciovým plotom, ktorý slúžil ako ochrana proti divej zveri, samozrejme, aj proti levom. My s BUBO skupinou ideme takúto dedinu masajov navštíviť. Je samozrejmé, že vyberú od nás pri vstupe do dediny vstupné. Novodobí masajovia sú veľkí obchodníci, a preto požadujú od nás finančnú protihodnotu. Samozrejme, všetci ich chceme podporiť a zároveň dozvedieť sa viac o ich tajuplnom živote. Domáci Masaj Brian sa nás ujme a privíta nás vo svojej dedine. Na privítanie nám predvedú tri tance. Oslavný tanec, v ktorom bojovníci oslavujú výhru nad nepriateľom, alebo levom. Ženský tanec, pri oslave narodenia dieťaťa, a tradičný tanec masajských bojovníkov, ich cieľom je vyskočiť čo najvyššie do vzduchu. Kto vyskočí vyššie, je považovaný za silnejšieho a atraktívnejšieho alfa samca. Masajovia radi vyzývajú do "súboja", a tak vyzvali aj mňa. Nečakali však, že s mojou výškou 191 cm ich takmer všetkých v skokoch porazím. Podali mi ruku a skonštatovali, že bol by zo mňa dobrý bojovník :) Po vstupe do dedinky sa nachádzame na otvorenom priestranstve, niečo ako ich dedinské námestie, okolo ktorého majú svoje z hliny a blata zbúchané domčeky, ktoré na prvý pohľad ledva stoja. Toto priestranstvo využívajú cez deň ako hlavné miesto diania a cez noc sem, do stredu, naženú kravičky a kozy, aby boli chránené pred nepriateľmi. Pravdaže, toto "námestie" aj tak vyzerá ako by tam kravy spali, keďže všade sú samé obrovské kravince, a je nemožné sa im všetkým vyhnúť. Miestni muži nám ukážu ako zakladajú oheň iba za pomoci drievok a prezradia, že spodná časť, ktorá pustí uhlík, musí byť z tvrdého dreva a palička, ktorou trú o spodnú časť, musí byť z mäkkého dreva. Taktiež nám Brian vysvetľuje, že ich jedálniček pozostáva najmä z mlieka a krvi, ktorú berú z ich dobytka. Denne vypijú približne liter krvi, ktorú si riedia s mliekom a potom vypijú. Masajské bohatstvo sa nemeria v peniazoch, ale počtom dobytka. Tzn., že iba málokedy zabijú svoj dobytok. Masajovia sú predovšetkým pastieri a množstvo úrodných pozemkov, kde by mohli pestovať zeleninu a ovocie, radšej vymenili alebo predali za pastviny. Mäso z divých zvierat majú masajovia zakázané jesť, okrem byvola afrického a elanda - antilopy losej. Ideme sa pozrieť do jedného z príbytkov, ktoré sú viac ako len jednoduché. Pre našinca je nepredstaviteľné tam stráviť čo i len jednu noc, a oni nám o tom rozprávajú ako o veľmi kvalitnom ubytovaní. Je krásne vidieť rozdiely, ktoré medzi ľuďmi vytvoril systém, v ktorom dnes žijeme. Popritom, ako nám Brian ukazoval svoje obydlie, rozprával, ako sú mladí masajskí chlapci zasväcovaní do úlohy bojovníkov (Moran). Ich povinnosťou je dozerať na dobytok a ochraňovať ho pred nepriateľmi. Majú striktné zákazy, medzi ktoré patrí aj zákaz sobáša a konzumácie alkoholu až pokým nedospejú a nestanú sa tzv. Eunoto, teda starší, resp. dospelí. Ženy sa zasa od mladého veku učia variť, starať sa o domácnosť a najmä, ako postaviť dom. Medzi masajmi pretrváva polygamia, čiže mnohoženstvo, no iba "bohatý" bojovník alebo náčelník si môže dovoliť 10 žien. Každá žena si však musí postaviť svoj dom, v ktorom býva separátne so svojím dieťaťom, a pravidelne ju chodí manžel navštevovať. Ďalšou, už takmer poslednou vecou, ktorú nám masajovia chceli ukázať, je ich zručnosť. Predstavili nám miestneho kováča, ktorý vyrába železné predmety, hroty, oštepy a zároveň aj rôzne suveníry; a vlastne všetko, čo je spojené so železom a kutím. Kováč sa nám pochválil, že nástroj, ktorým kuje, mu venoval jeho otec, ktorý ho dostal od svojho otca, a ten od svojho otca. Tento nástroj má životnosť viac než 150 rokov, na čo je veľmi hrdý. Po vyčerpávajúcej prednáške o masajskej kultúre nastal čas pozrieť si ich nádherné suveníry, ktoré sme si zakúpili, a tak ich finančne aj podporili. Treba však dobre cenu vyjednať, nakoľko ich prvotná cena za magnetku môže byť kľudne aj 30USD, a nakoniec ju spustia na 5USD. Sú to obchodníci a nás bielych vidia všetci ako bohatých ľudí, tak sa snažia vyťažiť z nás čo najviac. My však radi pomôžeme, hlavne kúpou ich ručne vyrobených farebných korálkových náhrdelníkov alebo náramkov. Pre Masajov majú farby rôzne významy, a aj keď sa niekedy význam farieb môže líšiť od regiónu, tak všeobecne predstavujú: čierna symbolizuje dážď, oranžová zobrazuje dúhu, svetlomodrá vodu, zlatá je symbolom spodných vôd, žltá je jednoznačne slnko, červená znamená krv alebo odvahu, tmavomodrá je vykresľovaná ako boh, biela znamená mier a zelená, jedna z najdôležitejších farieb, znamená život. Ak je voda, tak sú aj zelené pastviny a šťastné kravičky, teda šťastní Masajovia. Vidieť tento život z bezprostrednej blízkosti nenahradí ani ten najlepší dokument na svete a opäť tu platí pravidlo, radšej raz vidieť a zažiť, ako stokrát počuť. My sa osobne lúčime s obyvateľmi tejto dedinky a ďakujeme im, že nám ukázali zákulisie ich jednoduchého, no v našich očiach drsného života.  

17

17:43

júl

2019

Safari na jazere Naivasha Viac o krajine

Safari na jazere Naivasha

Safari na jazere Naivasha Zobúdzame sa v krásnom prostredí národného parku Lake Nakuru a dnes nás čaká návrat do Nairobi. Po zhruba hodine a pol cesty sa zastavujeme pri prírodnom jazere Naivasha, ktoré sa nachádza vo vnútri Veľkej priekopovej prepadliny. Prepadlina je známa obrovským množstvom jazier s vysokým obsahom soli, no iba dve z nich sú sladkovodné. Je to práve jazero Naivasha a Baringo. Zaujímavosťou je, že aj keď jazero nemá žiadny viditeľný odtok, je stále sladkovodné. Množstvo teórií sa snažilo tento fenomén vysvetliť, ale žiadna z nich nebola plne zodpovedajúca a dostatočná. Medzi tie najzreteľnejšie patrí práve tá teória, ktorá tvrdí, že niekde tam musí byť masívne podzemné presakovanie, ktoré tečie cez jazero, pričom slaná voda odteká a jazero môže zostať sladkovodné. Vďaka tomuto javu tu hniezdi množstvo vtákov, ktoré sa oplatí vidieť v ich biotope. Nasadáme na malé motorové loďky a miestni sprievodcovia nám predvedú hodinové safari po jazere. Okrem vtákov tu je najváženejším obyvateľom hroch, ktorý žije v rodinách a patrí medzi najteritoriálnejšie zvieratá sveta. My sme mali možnosť vidieť takúto hrošiu "rodinku" iba zopár metrov od nás. Toto jazero o rozlohe 139 km² je domovom mnohých vtáčích druhov, medzi najčastejšie patrí Bocian Marabu, ktorý väčšinou čaká na stromoch na potravu, ktorú vyhodia ľudia z neďalekého rybieho trhu, Pelikán, viacero druhov kormoránov ako napr. Kormorán Tmavý alebo Kormorán Bielokrký, volavky, cibíky, takatry, bahniaky, Jacany Africké a v neposlednom rade Orliak Jasnohlavý, ktorý tu je jednoznačným kráľom jazera. Práve jeho sa snažíme nájsť, aby sme ho mohli nakŕmiť. Naši lodníci tu poznajú okolie ako nikto iný. Vedia dokonca pískať ako Orliak, čím si získajú jeho pozornosť, a vtedy, keď sa pozerá na loďku, hodia do vody rybu. Samozrejme, zrak orla je neporovnateľný s človekom a okamžite vzlietne pre svoju korisť. Je úžasné vidieť, ako sa tento okrídlený predátor s ľahkosťou v krídlach približuje k našej loďke a iba drápmi sa ponorí do vody, aby si vytiahol svoju odmenu. Plavíme sa popri ostrove "Crescent Island" (polmesiacový ostrov), ktorý svoj názov získal podľa svojho tvaru. Okrem vtáctva tu žijú aj žirafy, zebry, byvoly, vodárky, atď., ale všetky tieto zvery sem boli dovezené pred rokom 1985, kedy sa scenérie tohoto ostrova použili pri nakrúcaní filmu „Spomienky na Afriku“ od dánskej autorky Karen Blixen. Po hodine plavby sa vraciame k brehu a, obohatení poznatkami z iného druhu safari, môžeme pokračovať v našej ceste do Nairobi. Najväčšiu pozornosť sústreďujeme na hniezdiace kormorány v korunách stromov. Ich hniezda ľahko spoznávame podľa toho, že stromy, na ktorých hniezdia, sú takmer kompletne biele od ich trusu, ktorý po určitom čase zabije aj stromy samotné.

08

10:55

nov

2018

V Maasai Mara padali rekordy Viac o krajine

V Maasai Mara padali rekordy

V Maasai Mara padali rekordy Jeden z mnohých vydarených dní vo Východnej Afrike sa niesol v znamení rekordov v počte, ale aj intenzite videných zvierat. Naše safari začalo približne niečo po štvrtej hodine poobede, kedy sa aktivita zvierat začína zvyšovať a tým je väčšia pravdepodobnosť vidieť aj plachejšie živočíchy. Prvotné uvítanie nám pripravilo stádo slonov so štyrmi mláďatami. Úchvatné zábery neskôr prinieslo prvé pozorovanie rysa servala tohoto roku. To sme ale nečakali na "lucky five" , alebo šťastnú päťku.. pomaly sa pripozdievalo a aj tráva sa v zhasínajúcom slnku začala viac červenať. Pod stromom zrazu pri našej ceste ležalo päť gepardov, matka a odrastenci. Naše džípy tam strávili vyše pol hodiny, pozerajúc sa na ležiace a poriadne nažrané úžasné šelmy. Veľké pobavenie vzbudili, keď spolu s tieňmi stromu začali putovať a znovu si ľahínať aj oni. Darmo, Afrika je aj večer horúcim kontinentom. Na ceste naspať do nášho Lodžu sme v západe slnka stretli ešte jednu skupinku slonov. Na safari sa vstáva skoro. Darmo, ak chceme niečo vidieť a hlavne zažiť, niečo pre to treba spraviť. Ráno sme sa zvítali so slonmi, nevídanou skupinou matiek a mláďat. Prešli sme sotva dva kilometre a narazili sme na našu večernú šťastnú päťku znova. Neskutočné. Šťastena nás neopustila ani na najbližších kilometroch, kde ležali levice a pár sto metrov od nich aj statný hrivnatý lev. Po obede s opicami sme sa prešli popri rieke Mara a videli štyri hrošie rodinky. No a pri odchode od rieky sme upaľovali na prechodové miesto, kde prebieha veľká migrácia. Môj známy, ranger nám šiel osobne ukázať jedno miesto. Prišli sme len veľmi tesne, ako zver prešla riekou. Aj tak veľký zážitok vidieť to na vlastné oči, čo vídavame v prírodopisných filmoch a snívame, že raz možno sa nám to splní. Verte tomu, že s nami v BUBO áno. Podvečer sme sa túlali savanou, ako sme uvideli samotára geparda. Pravdepodobne otca šťastnej päťky. Nebál sa. Bol blízko, blízučko. Čuduj sa svete, o pár minút neskôr zasa našich päť gepardov, ležiacich vo vysokej tráve. Neskutočné. Klinec programu boli ale leopardy. Samec a samica miznúce a sem tam sa objavujúce v kríkoch, mali medové týždne.. Večer sme pomaly už po tme prišli do kempu a vymieňali si unavení zážitky a fotky, keď tu sme zbadali kŕmiacu sa ženetku.. No nechoďte s nami na safari.. 

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu