Fórum

77 príspevkov

24

07:49

nov

2020

Ostrov vanilky a muškátového orechu Viac o krajine

Ostrov vanilky a muškátového orechu

Ostrov vanilky a muškátového orechu Z Arusha prelietame okolo slávneho Kilimanjára na ostrov, ktorý je súčasťou Tanzánie. Tento ostrov pri pobreží Afriky obmývaný Indickým oceánom bol kolonizovaný už od 10. storočia Arabmi. Pre Európu ho objavil známy portugalský moreplavec Vasco de Gamma. V období medzi rokmi 1503-1698 sa dostal pod nadvládu Portugalcov, ktorí ho stratili v roku 1698, keď ho získal Ománsky sultán. Od 19. storočia bol ostrov neslávne známy obchodom s otrokmi, pričom každý rok bolo z tadiaľto vyexportovaných vyše 50 000 otrokov. 24.4.1964 sa po získaní nezávislosti spojil Zanbibar s Tanganikou a vznikol nový štát Tanzánia. V roku 1985 začal program hospodárskej obnovy a ostrovy Zanzibar a Pemba získali rozšírenú autonómiu s vlastnou správou, a tak je tomu až dodnes. Na tento ostrov sa vydávame po aktívnej časti zájazdu strávenej na safari v Keni a Tanzánii, aby sme si tu oddýchli, načerpali vitamín D3 a odchádzali zrelaxovaní domov. No mnoho ľudí chodí na Zanzibar iba oddychovať a uchádza im tak krása národných parkov a rezervácií na pevnine. No Zanzibar nie je iba na leňošenie. Tí aktívni sa môžu vydať spoznať hlavné mesto Stone Town, kde navštívime zaujímavé historické budovy, vrátane múzea otroctva, tržnice s ovocím, zeleninou, rybami a v neposlednom rade koreninami. Nenecháme si ujsť ani dom, kde vyrastal Freddy Mercury. Predtým však zavítame na koreninovú záhradu, kde si ukážeme, ako rastú všemožné koreniny a ovocie, ktoré bežne u nás nekúpite. Viete ako rastie vanilka, škorica, kardamon, čierne korenie alebo muškátový oriešok, na ktorom tak zbohatol Ománsky sultán? To všetko si vysvetlíme počas zaujímavej prehliadky, ktorú zakončíme tradičným swahilským obedom. Na tie chute nezabudnete. Pre aktívnejších je tu možnosť navštíviť Prison Island, ostrov na ktorom je rozmnožovacie centrum korytnačiek, ktoré sem boli darované so Seychelských ostrovov. Ďalším výletom je návšteva posledného pôvodného kusu zanzibarského pralesa - JOZANI. Okrem nádherného lesa mahagónovníkov tu nájdete aj opice - guerézy červené, zanzibarský poddruh. Tieto opice nenájdete nikde inde na svete, ani v žiadnej ZOO alebo súkromnej zbierke. Príjemná prechádzka mangovovými porastami, ktorú si spestríme návštevou záhrady plnej motýľov. No na svoje si prídu aj priaznivci šnorchlovania a potápania, alebo už máte dosť a chcete si užiť all inclusive relax v jednom zo špičkových rezortov? Záver tohto zájazdu si zamilujete.

18

20:40

nov

2020

Slávny kmeň Masajov Viac o krajine

Slávny kmeň Masajov

Slávny kmeň Masajov Tento kmeň preslávila kniha Biela Masajka, ktorá bola neskôr aj sfilmovaná, aj keď autorka tejto knihy v skutočnosti žila v kmeni Samburu, ktorí sú veľmi blízki príbuzní masajov. Masajovia sú východoafrickým kmeňom, ktorý prišiel na územie Kene približne 500 rokov dozadu. Kmeň migroval južným smerom z regiónu horného toku Modrého Nílu, niekde z oblasti Sudánsko - Etiópskych hraníc, cez jazero Turkana až do úrodnej oblasti priekopovej prepadliny. V súčasnosti ho nájdeme roztrúsený na pohraničí Kene a Tanzánie. V 19. storočí si Masajovia vyslúžili reputáciu silných a krutých bojovníkov, ktorí často realizovali invazívne výpady v skupinách do susedných teritórií. Získavali tak väčšie územie pre svoje pastviny, kradli dobytok a vyberali poplatky (clá) z pobrežných obchodných karaván. Masajovia sú známi ako nomádski pastieri, pre ktorých je práve dobytok tým najcennejším bohatstvom. Počas koloniálnej éry sa Briti rozhodli Masajov vysťahovať do oblasti s menej úrodnými pastvinami a savanami na juhu krajiny. Aj napriek tomu sa však stále venovali tradičnému nomádskemu spôsobu života a pásli svoj dobytok na obrovských územiach. Postupne sa však začali koncentrovať v dočasných dedinách, kde si stavali okrúhle chatrče z trusu a hliny, pričom si dediny ohradzovali pichľavými akáciovými plotmi, ktoré im slúžili na obranu proti divokým zvieratám. Oblasť, v ktorej sú dnes v Keni najviac koncertovaní, sa nazýva Maasailand a zaberá územie medzi slávnou prírodnou rezerváciou Maasai Mara a národným parkom Tsavo west. Masajovia majú dodnes výnimku a majú povolené pásť svoj dobytok aj v rámci území prírodných rezervácií a národných parkov. Jedálniček Masajov pozostáva najmä z mlieka a krvi, ktorú získavajú z ich dobytka. Masajské bohatstvo sa meria v počte dobytka, ktoré sa zabíja iba pri výnimočných príležitostiach a ceremóniách. Mäso, ktoré väčšinou konzumujú, pochádza z kôz a oviec. Veľké slávnosti, počas ktorých sa zabije veľa domácich zvierat a hoduje sa, sa nazýva ORPUL. Je sa mäso takmer do prasknutia. Mäso z diviny je zakázané, pričom výnimku tvoria byvoly a antilopy losie. V dnešnej dobe masajovia kupujú aj zeleninu, z ktorej si pripravujú pokrmy, no v minulosti to tak nebolo. Počas mladých rokov sú masajskí chlapci zasvätení ako noví mladí bojovníci (Moran) a ich povinnosťou je dozerať na dobytok a ochraňovať ho pred nepriateľmi. Majú zákazy, ktoré sa týkajú sobáša a alkoholu, až dokým nedospejú a nestanú sa z nich EUNOTO, čo znamená starší, resp. dospelí (cca 30 rokov života). Masajskí bojovníci zahajujú skúšku dospelosti každých 10-15 rokov. Hlavný rituál zahájenia tejto ceremónie je EMORATA - mužská obriezka. Po tomto ceremoniáli chlapci majú právo nosiť tradičné kárované rúcha zvaného SHUKA. V minulosti masajovia skladali skúšku dospelosti v lovení levov, čo sa už dnes nepraktizuje. No hovorí sa, že levy majú dodnes geneticky zafixovaný strach z Masajov, keď ich zacítia. Masajovia tradične vykonávali aj ženskú obriezku, ktorá je od roku 2011 zakázaná. Výroba náhrdelníkov a náramkov z gorálok je dôležitým aspektom masajských dekorácií tela a často reprezentuje aj sociálne postavenie. Tie sú častokrát príjemným suvenírom pre nás, turistov. Rozhodne zaujímavé je súťažné skákanie do výšky, pri ktorom Masajovia z pomedzi seba hľadajú toho najlepšieho bojovníka, ktorí má právo vybrať si ženu a nemusí za ňu platiť dobytkom. Toto skákanie si vyskúšala aj naša skupina, no žiadnu masajku sme si domov neodniesli, aj keď dámy dostali ponuky na prespanie v dedine. Z našej BUBO výpravy sa ale ani jedna nerozhodla stať novodobou “bielou masajkou”, a tak si Masajovia musia počkať na ďalšiu skupinu.

04

07:23

nov

2020

Africká Noemova archa Viac o krajine

Africká Noemova archa

Africká Noemova archa Približne 180 km od Arusha prichádzame k bráne národného parku Ngorongoro. Naši rangeri idú zaplatiť vstup a vybaviť potrebné formality. My sa zatiaľ presúvame do malého informačného strediska, kde na nás čaká veľká plastická mapa oblasti. Ngorongoro bolo v minulosti súčasťou NP Serengeti. Pričom v roku 1959 sa Ngorongoro oddelilo a bolo vyhlásené za samostatné chránené územie. Dvadsať rokov nato sa v roku 1979 stalo súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Jedná sa o miesto prastarého vyhasnutého vulkánu a jeho do seba prepadnutej kaldery. Ngorongoro sa častokrát označuje ako ôsmy div sveta alebo africká Noemova archa. Je tu totiž najväčšia koncentrácia voľne žijúcich afrických zvierat na svete. Dno krátera leží v nadmorskej výške 1800 m.n.m. a hrana krátera, na ktorej dnes budeme spať v našej africkej lodge, je vo výške 2400 m.n.m. Rozloha kaldery sopky je 260 km², s priemerom od 16 do 19 km. Táto najväčšia neporušená kaldera sopky na svete bola vytvorená masívnou explóziou približne pred 2 miliónmi rokov. Pôda je tu veľmi úrodná vďaka minerálom zo sopečných hornín. Na území chránenej oblasti je skombinovaná prísna ochrana divokej zvery s masajských obyvateľstvom žijúcim v tejto oblasti. Využívanie pôdy je prísne regulované, tak aby sa predišlo negatívnym účinkom na zvieratá, pričom kultivácia pôdy je tu zakázaná. Samotní masajovia žijú na hrane a z vonkajšej strany kaldery sopky, a stavanie si príbytkov v kráteri je v súčasnosti prísne zakázané. Žije tu približne 30 tisíc jedincov rôznych afrických zvierat. Vzácnosťou v súčasnosti je aj výskyt nosorožca dvojrohého, ktorých tu momentálne žije iba zopár kusov. V kráteri nájdeme mnoho kopytníkov, medzi nimi pakone, zebry a rôzne druhy gaziel. Je tu najhustejšie populácia levov na svete. Tie sú o približne 20% väčšie ako tie, ktoré sme videli v Masai Mara. Silní teritoriálni samci do krátera nevpustia iných levov, čo má aj za následok neobnovovanie genofondu zvierat, ktoré postupne trpia na rozličné choroby. No príroda si svoju rovnováhu isto znovu nájde. Vo vnútri krátera sa nachádza alkaické jazero a tak isto jazero so sladkou vodou, ktoré je dôležitou zásobárňou vody pre zvieratá. Žijú tu dokonca aj hrochy, ktoré sú svojím spôsobom pre Tanzániu raritou. Na okraji krátera si svoj domov našli slony, leopardy a môžete tu vidieť aj byvoly africké. Na dne krátera na svoju korisť číhajú okrem levov aj šakaly a hyeny, no posledného geparda tu videli približne pred desiatimi rokmi. Prvý Európan, ktorý sa pozrel na dno krátera bol Oscar Baumann v roku 1892. Pri svojej návšteve zastrelil troch nosorožcov, čo by dnes spôsobilo medzinárodný škandál. Ngorongoro je miestom, kde sa vyskytuje celá veľká päťka a BUBO sa už nevie dočkať, kedy sa sem opäť vráti.

04

07:14

nov

2020

Cestou ku kráteru Ngorongoro Viac o krajine

Cestou ku kráteru Ngorongoro

Cestou ku kráteru Ngorongoro Ráno nasadáme do pristavených BUBO džípov v meste Arusha. Opúšťame tak Hotel Meru a nad mestom sa nám ukazuje bývalá sopka Mt. Meru, ktorá je aklimatizačným vrchom pred zdolaním Mt. Kilimanjaro - najvyššej hory Afriky. Cestou do NP Ngorongoro prechádzame územím, na ktorom Masajovia pasú svoje stáda, no pastviny sú suché a čakajú na obdobie dažďov. Vysušenú krajinu zdobia vysoké termitiská a drobné domčeky miestnych obyvateľov. Akonáhle sa blížime k alkaickému jazeru Manyare, mení sa aj ráz krajiny. Jazero je alkaické a má pH okolo 9,5. S rozlohou 231 km² a maximálnou hĺbkou 4 metre patrí do národného parku, ktorý je veľký 330 km². Pri jazere rastú figovníky a Mahagónové stromy. Zeleň, rozvinuté poľnohospodárstvo a dokonca aj ryžové polia, ktoré tu majú dostatok vody na zavlažovanie. Pri ceste prechádzame okolo lokálnych farmárov a zastavujeme sa, aby sme ochutnali červené banány, ktoré sú známe v tejto oblasti. Aj po ošúpaní má banán jemne ružovú farbu a chutí osviežujúco a sladko. Niektorí ho dokonca prirovnávajú k mangu. Túto lokálnu špecialitu si vychutnávame pri pohľade na panorámu krajiny vedľa jedného z mnohých Baobabov. Baobaby prsnaté merajú 5 - 25 metrov. Priemer kmeňa môže dosahovať až 14 metrov. Korene Baobabov sú dlhšie ako samostatný strom, vďaka čomu si vie strom spraviť zásoby aj počas obdobia sucha. Drevo stromu je vláknité a mäkké, vďaka čomu vie zadržiavať vodu. Strom sa častokrát prezýva ako strom života. Jeho kvety kvitnú od novembra do decembra a v noci vydávajú zápach. Plody Baobabu majú valcovitý tvar, vysoký obsah vápnika, antioxidantov a 3 x viac vitamínu C ako pomaranče. Ich vnútro je špongiovité a využíva sa napríklad na prípravu osviežujúceho nápoja, čo je miestna špecialita. Zo semien sa získava jedlý olej. Niektoré kmene Baobabov miestni využívajú ako rezervoáre vody a preto v nich môžete vidieť dutiny, v ktorých sa zachytáva voda na obdobie sucha. Využitie má aj kôra, z ktorej odvar údajne zráža horúčku. Obvod kmeňa stromu dosahuje po 100 rokoch 10 metrov. Ak sa pýtate, koľko sa tieto stromy dožívajú, odpoveďou je, viac ako 600 rokov. Kvôli absencií letokruhov sa im vek ale odhaduje ťažko. Meraním uhlíkovou metódou vedci zistili, že Baobaby sa dožívajú aj 3000 rokov. Pôsobivé. Pred príchodom do NP Ngorongoro nás čaká ešte jedna zastávka. Ideme si pozrieť lokálne umelecké diela v miestnej galérii s obchodom. Okrem krásnych veľkých sôch tu obdivujeme a nakupujeme množstvo krásnych suvenírov, ktoré budú skvelou spomienkou na túto cestu.

17

16:42

dec

2019

Ngorongoro - prvé okamihy Viac o krajine

Ngorongoro - prvé okamihy

Ngorongoro - prvé okamihy Cez hmlu nie je vidieť. Džíp uháňa štrkovou cestou stále vyššie a vyššie. Červené blato s vodou steká kanálmi dolu po ceste. Hmla sa otvára a vidno viac ako na 100 m. Prichádzame na vyhliadku. Skúsime ísť k zábradliu, či náhodou bude niečo vidieť. Obloha sa otvára. Pred nami čnie obrovský kráter. Šikmé a strmé steny vstávajú aj 200 výškových metrov. Ngorongoro. Dych berúci pohľad. Ngoro patrí so svojou úcty hodnou rozlohou 8288 km² do Biokoridoru Serengeti s rozlohu vyše 30 000 km².

29

09:20

aug

2017

Unguja, asante sana Viac o krajine

Unguja, asante sana

Unguja, asante sana Ostrov, ako mnoho iných a pritom tak odlišný. Áno, hovorím o africkom Karibiku zvanom Zanzibar. Toto súostrovie sa skladá z viac ako z 36-tich ostrovov, pričom najväčšie sú práve ostrovy Unguja a Pemba, kam my s Bubo pravidelne chodievame. My sa s klientmi nachádzame na ostrove Unguja, kde okrem regenerácie tela i ducha pri krásnych tyrkysových plážach s bielo žltým pieskom objavujeme aj historické zákutia z nie príliš radostných dejín - z obdobia, kedy sa obchod s otrokmi považoval za každodennú rutinu. Taktiež máme možnosť nahliadnuť aj do posledného kúska dažďového pralesa, ktorý na ostrove pretrval, nakoľko v 17. storočí ostrov pod patronátom Ománskeho sultanátu čelil vízii koreninových plantáží. Táto vízia sa stala skutočnosťou a takmer 95% ostrova bola vylesnená a nahradená stromami rôznych korenín. Výhodou, resp. šťastím je, že klimatické podmienky ostrova umožnili novej flóre dokonalý rozkvet a ostrov teda vôbec netrpí nedostatkom vegetácie. Opak je pravdou. V súčasnosti je Zanzibar známy práve vďaka svojim koreninám, pričom najväčšiu popularitu majú klinčeky, ktoré sú zároveň tretím najväčším exportným produktom Tanzánie. My sme sa s Bubo klientmi rozhodli vybrať na celodenný výlet práve do dažďového pralesa Jozani, ktorý je zároveň jediným národným parkom na ostrove s rozlohou 50km2. Okrem toho, že predstavuje poslednú stopu obrazu dávnej minulosti Unguji, je taktiež domovom endemického druhy opičky Procolobus kirkii, resp. Guerezy červenej, zanzibarskej. Prechádzka lesom bola pre každého veľmi napínavá, keďže všetci sme sa započúvali do šuchotu a piskotu okolitej fauny a nadšene sme nasledovali nášho lesného sprievodcu Abdula a našu lokálnu partnerku Sarah, ktorá nám prezradila, že aj keď o tom lese vie všetko, čo sa faktov týka, tak správnu cestu by stratila do 10-tich minút :D. Neprešlo ani 5 minút a už nám Abdul hovorí, aby sme nachystali fotoaparáty, lebo sme našli opice, ktoré sme hľadali. Kebyže len zopár, ale celú rodinku!!! Celý strom bol plný opíc a čo viac, podľa Abdula a Sarah mali dobrú náladu, lebo len málokedy videli, že by boli také prítulne a dovolili sa s ľuďmi fotiť z tak bezprostrednej blízkosti. My s Bubo ale vieme loviť zážitky a sme v správnom čase na správnom mieste :). Ako nám Sarah prezradila, Guereza zanzibarská bola donedávna na úhyne, pretože miestni farmári ju zabíjali kvôli tomu, že im ničila na farmách a záhradách úrodu. Podľa nového ustanovenia sa vláda dohodla s farmármi a miestnymi obyvateľmi, že v prípade akejkoľvek škody spôsobenej opicami, majú tieto nafotiť, nahlásiť a vláda im pošle za to odškodné, čo je podľa mňa veľmi férové a zároveň to zachráni pokles týchto endemických jedincov, ktorých počet sa odhaduje na cca 2000 - 2500. Pravdou je, že v posledných rokoch, od zavedenia tohto postupu, sa ich počet už len zvyšuje a veríme, že to tak bude pokračovať. Klop klop. Ako náš deň pokračuje, končíme prehliadku dažďového pralesa prechádzkou cez mangrovy, kde si vysvetlíme, aký je rozdiel medzi viacerými druhmi mangrovníkov a ako sa tieto odolné stromy rozmnožujú a zbavujú nadbytočnej soli. Ešte predtým, ako pôjdeme do prístavu v Stone Town sa zastavíme na 15 minút v motýľom centre, kde máme možnosť pozrieť si ako vyzerá cyklus motýľov a ako vyzerá "zlatá" kukla. Smerujeme do prístavu, kde si dáme obed a stretávame sa s dlhoročným kamarátom Sarah, Yusufom, ktorý na nás čakal s pripravenou bárkou. Všetci sme naskákali a 20 minútová plavba na Prison Island sa mohla začať. Ani sme sa nenazdali a už sme vystupovali na malom ostrove dlhom 800 a širokom 200 metrov, ktorý je pomenovaný podľa väznice, ktorá sa tu nachádza, no našťastie tu žiadny väzeň nikdy nesedel. Bola postavená pre rebelujúcich otrokov, no pokiaľ ju dokončili, otroctvo bolo zrušené. Paradoxne tí, ktorí obchod s otrokmi najviac rozvíjali, patrili medzi tých, ktorí ho zrušili medzi prvými. Boli to Briti. Využitie väznice sa uplatnilo najmä ako karanténa pre chorých ľudí trpiacich žltou horúčkou a inými infekčným chorobami. V súčasnosti je tento ostrovček turistickou destináciou a domovom korytnačej rezervácie. Žijú tu korytnačky obrovské aldabranské, ktoré sem boli dovezené začiatkom 20. storočia ako dar od Seychelskej vlády a prešli viacerými fázami. Počas tohto obdobia ich počet rapídne narastal, no v polovici 20. storočia ich začali ľudia kradnúť s cieľom predať ich ako domáce zvieratko alebo ako jedlo. V súčasnosti na ne dohliada zanzibarská vláda za pomoci organizácie svetovej ochrany zvierat (World Animal Protection). My sme mali možnosť tieto majestátne tvory nakŕmiť a podporiť ďalšiu existenciu tejto malej rezervácie, keďže tento druh korytnačky je označený ako ohrozený a bez pomoci ľudí by bol onedlho označený ako vyhubený. Sarah, naša miestna partnerka, je osoba, ktorá je nesmierne dynamickej povahy, čo mi povedala hneď aj celá skupina bubákov, ktorí si ju nesmierne obľúbili a s radosťou si s ňou spravili fotografie kde sa len dalo. Na záver dňa si vychutnávame západ slnka priamo na loďke späť smerom do starej časti Stone Town a ukončíme deň jeho krátkou prechádzkou cez úzke uličky s povestnými zanzibarskými dverami. Vieš rozoznať tie arabské od indických alebo typických swahilských? Človek by ani neveril, čo všetko sa dá zažiť za jeden deň, ale áno, my sme lovci zážitkov a my vieme, ako ich uloviť. Tak neváhajte a poďte ich loviť spolu s nami a zažiť typický deň Bubo klienta! :) Takže Unguja, asante sana, ďakujeme veľmi pekne. 

08

08:17

jún

2017

Ako sa spí na safari? Viac o krajine

Ako sa spí na safari?

Ako sa spí na safari? Veľa ľudí si kladie otázku, ako vyzerá ubytovanie počas safari v Afrike. Verte či neverte, takýto luxus by ste neočakávali. Afrika a safari s tým spojené nie je najlacnejšou záležitosťou a aj preto ubytovanie môže mať úroveň až neočakávanú. Existujú možnosti spať v stanoch, ktoré si sami postavíte (alebo Vaši sprievodcovia) a kuchár vám varí na ohni alebo variči. Toto sú takzvané "špeciálne", alebo mobilné kempy. Väčšina návštevníkov národných parkov a rezervácii však využíva služieb vybudovaných zariadení. Lodge a permanentne luxusne kempy sú v každom parku. Môže to byť lodge, čo znamená hotel v prírode, alebo permanentný kemp. Toto je najštýlovejšie ubytovanie, kde máte pocit, aký mal Hemingway, keď chodieval do Kene a Tanzánie na poľovačky a písať knihy. Luxusný stan je väčšinou vyvesený nad úrovňou pôdy, má pevnú strechu a vymurovanú kúpeľňu. Pod strechou a pripojené ku vymurovanej časti je "stanová" celta, ktorá tvorí samotné steny stanu. Vo vnútri je luxus ako v každej hotelovej izbe, väčšinou na úrovni 4*. Je tu posteľ s vankúšmi a prikrývkou, moskytiera, nočné stolíky s lampami, konferenčný stolík, skriňa na oblečenie, stoličky a podobne. Kúpeľňa máva spravidla kompletné vybavenie. Jeden kemp v Amboseli (Keňa) ma kúpeľňu s vaňou na nožičkách veľkosti Petržalskej garsónky... Doplnky ako župan, papuče, trezor, základne hygienické potreby sú samozrejmosťou vo väčšine luxusných kempov. My práve opúšťame kemp Kirawira Serena, jeden z takýchto kempov v Západnom koridore Serengeti. Patrí do siete SLH (Small Luxury Hotels) od roku 1998. Je tu iba 10 "stanov" a máte pocit exkluzivity. Personálu je tu viac ako hostí. Zariadenie je štýlové a pripomína 50-te roky. Stolovanie je taktiež štýlové. Usadia vás do pohodlných drevených kresielok, položia vám na kolená obrúsok. Na stole je tradičný porcelán a strieborný príbor. Je to naozaj nevyhnutné? V takomto prostredí sme sa cítili v našom safari oblečení až nepatrične. Nabudúce si prinesieme aj košele a dámy šaty... Nie sú tu švédske stoly ako býva zvykom vo väčších lodgiach, ale zostavené menu. Máte na vyber z viacerých možností pri každom z 5-tich chodov. Ak ste stále hladní, prinesú Vám čokoľvek z menu. Na výber je množstvo nápojov v bare. Len si vybrať. Po večeri a relaxe v lounge nás služba odvedie do našich stanov. Kemp nie je ohradený a občas sa na chodníku alebo v blízkosti stanu ocitne byvol, alebo hyena. Keď zaspávate, počujete iba zvuky prírody. Stekajúce hyeny, levy, ktoré si vyznačujú teritórium, alebo zebry, ktoré sa v rámci stáda dohadujú medzi sebou a dávajú si výstrahu pred nočným nebezpečenstvom. Ráno Vás prebudia spievajúce vtáky (ak nie budík alebo telefonát z recepcie). Vyjdete na terasu svojho stanu, sadnete si do kresla a kocháte sa touto neskutočnou divočinou. My sme dnes ráno z terasy sledovali byvoly, impaly a stáda migrujúcich zebier. Dokonalý zážitok v neočakávanom prepychu. 

02

09:51

jún

2017

Zázrak menom Serengeti Viac o krajine

Zázrak menom Serengeti

Zázrak menom Serengeti Nasadáme do LandCruisera a Nuru, nás vodič a sprievodca po Tanzánskom Severnom okruhu, nám hovorí, že dnes ideme od našej luxusnej lodge Kirawira Serena smerom na východ a potom na juh. Dnešným cieľom, a cieľom celej cesty, je dostať sa k stádam pakoní na pláňach Serengeti. Hlavné stádo migrujúcich pakoní a zebier, by sa malo teraz nachádzať v oblasti Západného koridoru. V rámci Veľkej migrácie, ako je tento jedinečný prírodný úkaz nazvaný, migruje 1,5 milióna pakoní, približne 300.000 zebier a 450.000 gaziel. Po ceste míňame prasatá, žirafy, levy a ďalšie zvieratá. Nájsť obrovské stáda pakoní nie je také ľahké, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Serengeti s priľahlými oblasťami má rozlohu približne 40.000km štvorcových (2/3 Slovenska) a cesty v odľahlejších oblastiach nie sú tak nahusto, ako v tých turisticky častejšie navštevovaných. Druhou vecou je, že pakone dokážu za noc uraziť aj 50km, a tak od poslednej informácie o ich lokalizácii sa môže veľa zmeniť. Po približne 40km jazdy sa dostávame na malú vyvýšeninu, odkiaľ sa nám naskytne neuveriteľný pohľad na pasúce sa čierne bodky, kam oko dovidí. Prichádzame bližšie a dostávame sa medzi pakone. Nuru vypne motor a ostávame viac ako hodinu pozorovať tieto úžasné antilopy. Počúvame a nahrávame ich zvuky, ktoré im aj dali meno. Sanovia (krovaci) toto zviera volali !gnu. Zreteľne toto "slovo" od pakoní počujeme. Sledujeme samce, ako odháňajú sokov a snažia sa prilákať a udržať si samičky, tohtoročné mláďatá s malými rožkami, ako sa tvária, že už sú dospelé a oddychujúce kusy v tieni akácií. Pakôň je antilopa, ktorá nie je pre niekoho príliš atraktívna. Keď sa ale dostanete do blízkosti stáda, zamilujete si ich. Masaji hovoria, že pakoňa stvoril ich boh Enkai z "náhradných dielov", ktoré mu ostali po stvorení ostatných zvierat. Rohy má z byvola, hlavu lúčneho koníka, bradu z levej hrivy, chvost koňa, nohy byvolca, telo hyeny a pruhy zebry. Aj napriek tomuto zovňajšku je to zviera dokonale prispôsobené svôjmu prostrediu. Skoro celý deň trávime pozorovaním pakoní. Len tak, akoby nič, sa medzi nimi objaví hyena a o pár metrov vedľa gepard. S rannými levmi máme aj geniálny zážitok z pozorovania šeliem. Neskôr poobede opúšťame toto neuveriteľné, prírodné divadlo a cestou do lodge sa ešte pristavíme pri rieke Grumeti, kde už čakajú obrovské krokodíly na svoju príležitosť, keď bude stádo prekračovať tieto vody. V stromoch vidíme aj guerezy plastikové a mačiaky zelené. Neďaleko ešte stretávame rodinku levov, aby naše dnešné safari bolo dokonalé. Serengeti ale nie je naším jediným parkom na tomto zájazde na kľuč po Tanzánskych parkoch. Navštívili sme už Tarangire s úžasnou krajinou s baobabmi a množstvom slonov a žiráf, Manyaru na brehu rovnomenného jazera s byvolmi, plameniakmi a pelikánmi a kráter Ngorongoro, o ktorom sa hovorí ako o najlepšom prírodnom divadle sveta. Ďalšie dni nás čakajú parky na juhu Tanzánie Ruaha, Mikumi a najväčšia chránená prírodná oblasť v Afrike, Selous. Držte nám palce pri hľadaní vzácnych zvierat, ako sú napríklad psy hyenovité. Nasadáme do LandCruisera a Nuru, nás vodič a sprievodca po Tanzánskom Severnom okruhu, nám hovorí, že dnes ideme od našej luxusnej lodge Kirawira Serena smerom na východ a potom na juh. Dnešným cieľom, a cieľom celej cesty, je dostať sa k stádam pakoní na pláňach Serengeti. Hlavné stádo migrujúcich pakoní a zebier, by sa malo teraz nachádzať v oblasti Západného koridoru. V rámci Veľkej migrácie, ako je tento jedinečný prírodný úkaz nazvaný, migruje 1,5 milióna pakoní, približne 300.000 zebier a 450.000 gaziel. Po ceste míňame prasatá, žirafy, levy a ďalšie zvieratá. Nájsť obrovské stáda pakoní nie je také ľahké, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Serengeti s priľahlými oblasťami má rozlohu približne 40.000km štvorcových (2/3 Slovenska) a cesty v odľahlejších oblastiach nie sú tak nahusto, ako v tých turisticky častejšie navštevovaných. Druhou vecou je, že pakone dokážu za noc uraziť aj 50km, a tak od poslednej informácie o ich lokalizácii sa môže veľa zmeniť. Po približne 40km jazdy sa dostávame na malú vyvýšeninu, odkiaľ sa nám naskytne neuveriteľný pohľad na pasúce sa čierne bodky, kam oko dovidí. Prichádzame bližšie a dostávame sa medzi pakone. Nuru vypne motor a ostávame viac ako hodinu pozorovať tieto úžasné antilopy. Počúvame a nahrávame ich zvuky, ktoré im aj dali meno. Sanovia (krovaci) toto zviera volali !gnu. Zreteľne toto "slovo" od pakoní počujeme. Sledujeme samce, ako odháňajú sokov a snažia sa prilákať a udržať si samičky, tohtoročné mláďatá s malými rožkami, ako sa tvária, že už sú dospelé a oddychujúce kusy v tieni akácií. Pakôň je antilopa, ktorá nie je pre niekoho príliš atraktívna. Keď sa ale dostanete do blízkosti stáda, zamilujete si ich. Masaji hovoria, že pakoňa stvoril ich boh Enkai z "náhradných dielov", ktoré mu ostali po stvorení ostatných zvierat. Rohy má z byvola, hlavu lúčneho koníka, bradu z levej hrivy, chvost koňa, nohy byvolca, telo hyeny a pruhy zebry. Aj napriek tomuto zovňajšku je to zviera dokonale prispôsobené svôjmu prostrediu. Skoro celý deň trávime pozorovaním pakoní. Len tak, akoby nič, sa medzi nimi objaví hyena a o pár metrov vedľa gepard. S rannými levmi máme aj geniálny zážitok z pozorovania šeliem. Neskôr poobede opúšťame toto neuveriteľné, prírodné divadlo a cestou do lodge sa ešte pristavíme pri rieke Grumeti, kde už čakajú obrovské krokodíly na svoju príležitosť, keď bude stádo prekračovať tieto vody. V stromoch vidíme aj guerezy plastikové a mačiaky zelené. Neďaleko ešte stretávame rodinku levov, aby naše dnešné safari bolo dokonalé. Serengeti ale nie je naším jediným parkom na tomto zájazde na kľuč po Tanzánskych parkoch. Navštívili sme už Tarangire s úžasnou krajinou s baobabmi a množstvom slonov a žiráf, Manyaru na brehu rovnomenného jazera s byvolmi, plameniakmi a pelikánmi a kráter Ngorongoro, o ktorom sa hovorí ako o najlepšom prírodnom divadle sveta. Ďalšie dni nás čakajú parky na juhu Tanzánie Ruaha, Mikumi a najväčšia chránená prírodná oblasť v Afrike, Selous. Držte nám palce pri hľadaní vzácnych zvierat, ako sú napríklad psy hyenovité. 

13

15:12

mar

2014

Keňa, Tanzánia, Zanzibar 21.2.-6.3.2014 Viac o krajine

Keňa, Tanzánia, Zanzibar 21.2.-6.3.2014

Keňa, Tanzánia, Zanzibar 21.2.-6.3.2014 Ahojte všetci, ktorí zvažujete, či sa vydať na zájazd Keňa, Tanzánia, Zanzibar. Ak radi pozorujete zvieratá vo voľnej prírode, je to zájazd, ako stvorený pre Vás. Ak máte radi komfort, ale občas viete strpieť aj trochu nepohodlia pre hrboľaté africké cesty, je to zájazd ako stvorený pre Vás. Neskutočný komfort bývania na safari v lodge, v hlavnom meste Nairobi a rovnako aj na Zanzibare v hoteli La Gemma, to je po namáhavom dni strávenom v Národnom parku na safari, perfektný relax. Strava je chutná a hlavne nie je potrebné sa starať, či a kedy sa najete, všetko je zabezpečené a výborné. Boli sme už na viacerých zájazdoch s CK Bubo na rôznych kontinentoch, ale naozaj Východná Afrika chytí každého za srdce. Musím sa však priznať, že radi fotografujeme a kvalitný fotoaparát s teleobjektívom na tomto zájazde je veľkou východou. Máte stovky nezabudnuteľných fotografií a mnohé úpne zblízka, doslova portréty. Iba na ilustráciu - levica vykračujúca si s mláďaťom v papuli hneď vedľa nášho auta, gepard na aute obzerajúci sa po okolí, 4 levy trhajúce hrocha, súboj levieho páru so šéfom byvolieho stáda, nosorožec nespokojný s našou prítomnosťou pri Lake Nakuru, leopard neúspešne poľujúci na gazelu a podobné zážitky. A tie desiatky a stovky zebier, byvolov, antilop, hrochov, slonov, levov, plameniakov, supov, hyen, prasiatok, žiráf kľudne sa pasúcich alebo oddychujúcich na savane - to sa nedá ani popísať. Keď sa k tomu pridá ešte ochotný sprievodca, ktorý Vám všetko vysvetlí, zabezpečí splnenie Vašich reálnych prianí, tak máte dovolenku, zo spominok ktorej môžete ešte dlho po návrate žiť a tešiť sa. Jedinou chybou zájazdu je, že nemôžete fotografovať domorodé obyvateľstvo, čo je však dané zákonom v týchto krajinách. Jediné fotky domorodcov si môžete urobiť v Masajskej dedine. Mne však chýbalo si odfotografovať Masaja pasúceho svoje stádo, keďže je to kmeň pastierov dobytka. Masajovia spievajúci a tancujúci sú fajn, ale ich každodenný život je o pasení dobytka a zabezpečovaní potravy a to cudzinca viac zaujíma. Kráter Ngorongoro je zrejme najúžasnejšie prírodné divadlo na svete. Tá rozmanitosť zvierat na jednom mieste sa nikde inde nedá vidieť. Preto jedna malá rada pre oranizátorov zájazdu. Viac času účastníkom dopriať v tomto kráteri a vynechať napríklad prenocovanie v Arushi. Zatiaľ je to náš najlepší zájazd a to sme ľudia, ktorí majú rovnako radi históriu, spoznávanie iných kultúr a náboženstiev. Zvieratá sú zo všetkého najúžasnejšie, lebo nič nehrajú, sú prirodzene krásne. Helga a Michal

19

18:00

feb

2014

Prvykrat tento rok Viac o krajine

Prvykrat tento rok

Prvykrat tento rok A mame to za sebou. Prvy zajazd do Kene a Tanzanie, so zaverom na Zanzibare je na ceste domov. Vsetko sa nam vydarilo ako malo. Safari v Masai Mare, skvost medzi africkymi safari, jazero Nakuru so svojim lesom a nadychom prehistorie, alebo Ngorongoro, co je unikat sam o sebe a jazda medzi zvermi na jeho dne je uz len nieco naviac. Okrem toho vynikajuca strava, vyborne a stylove ubytovanie - Safari Club hotel v Nairobi, luxusne stany v Mare, alebo lodge na okraji kratera s vyhladom na jeho dno... O Zanzibare kazdy pocul. Nadherne miesto s krasnymi plazami a prijemnou vodou. Teraz mal vzduch perfektnych 32 a voda 28 stupnov. Kto nechce lezat, ma moznost ist na vylety. Ak niekto hlada kombinaciu poznania a na zaver oddych, toto je asi najlepsia moznost v tomto regione.

10

12:05

aug

2013

Safari... levy a dupot kopyt...Safari... Viac o krajine

Safari... levy a dupot kopyt...Safari...

Dnes mame prvy den, kedy si mozme trochu oddychnut. Nikomu to vsak nevadilo a kazdy je rad, co vsetko sme na ukor ranneho spanku videli. Nase putovanie zacalo v Nairobi. Cesta do Maasai Mara vedie zaujimavou krajinou. Najprv 2600m vysoke hory, z ktorych sme sa pustili na dno Velkej vychodoafrickej priekopovej prepadliny, alias Rift Valley. Tu zacina masailand, ktorym sa budeme tulat najblizsie tri dni. Na kopcoch je krajina urodna, ale dolu je to uzemie, kde sa neda nic poriadne dopestovat a dokazu tu prezit len ti otrlejsi. Masaji so svojimi stadami, gazely, zirafy, zebry a pakone. Pohlad na tieto zvierata nas sprevadza az po branu rezervacie, kde to uz zacina zit. Hned za branou nas uvitali impaly, slony, byvoly… Po dobrom obede v campe sa nam podarilo najst rodinku levov. Stare aj mlade, ktore blbli okolo riecky. Za kratke poobedie sme videli skoro vsetko, co sa len dalo. Druhy den sme si naplanovali celodenne safari, podaktori boli pozriet masajsku dedinu na kraji parku. Piknik pri rieke Mara, ktora je znama z dokumentarnych filmov. Presli sme sa po jej brehu az po hlavny brod, kade Maru prechadza vacsina migrujucich pakoni a zebier. Priblizne 5 metrovy krokodil si hovel na brehu a travil nestastnika, ktoremu sa rieka stala osudnou. Opat krasny den… Jazero Nakuru je nieco uplne ine ako savanova Mara. Tu je voda, dokonca viac ako je treba. Vodopad Makaria v tomto obdobi nema vobec tiect, ale teraz v nom bolo bahnitej vody viac ako dost. Byvoly, paviany, zirafy, ale hlavne nosorozce. Tie vzacnejsie a plachejsie sa nam ukazali v plnej parade. Vecer sme videlu skupinu 4 kusov. So Stanom sme na seba pozerali v nemom uzase. Ani jeden z nas este ani nepocul o tak velkej skupine. Su to prisny samotari. Ani nasi soferi a sprievodcovia nieco podobne este nevideli. Pri rannom safari sa nam este kusok od auta predviedol jeden samec… Biele, beznejsie sa pasli na luke pri jazere. Uchvatny pohlad pripominajuci raj…voda, zelene stormy, hory a mnozstvo zvierat vsade naokolo. Pripadate si ako v praveku. V Nairobi nas cakalo museum Karen Blixen, zaujimavej zeny, ktora spravila velmi vela pre miestnu komunitu a tym si zasluzila, ze cela stvrt je pomenovana po nej. V stvrti Karen sme navstivili aj zachrannu stanicu na zirafy rotschildove, tie ktore sme obdivovali v Nakuru. Maju krasne biele podkolienky a uzasne dlhe jazyky, ktorymi nam oslintali pri krmeni ruky. Ked sme si ich umyli, v restauracii u Masozravca sme nakrmili seba. Hovadzie, bravcove, morka, kura, bravcove rebierka, ale aj pstros a krorkodil…toto vsetko sme postupne do seba nacpali. Nikto uz ani nepomyslel na veceru. Jedine, co sme potrebovali bola prechadzka. Tak sme sa presli vecernym centrom mesta a pozreli, ako sa mesto vypracovalo za 110 rokov svojej existencie. Rano sme sa rozdelili a podla svojich predstav odleteli na rozne miesta. Niektori do Malindi na pobrezi, ini na Zanzibar a niektori este pokracovali do kratera Ngorongoro na uzemi Tanzanie. Po ceste sme sa pozreli na masajsky zivot, vynikajuco sa najedli v indicko-cinskej kuchyni nasho hotela v Arushi a unavou a s plnymi bruchami zaspali. Rano sme vyrazili smer krater. Poobedna jazda na dne, kde sme vymakli krmiace sa levice, ktorych plne brucha nepustili ani na krok, hrochy v jazierku, kde sme piknikovali a opat hromady pakoni a zebier. Tento raj na Zemi je neskutocny. Ked sa k nemu prida vecerny pohlad z vyhliadky na tento zazrak, den je zas uzasny. Cesta do lodge bola trochu neista, prasna medzi chudobnymi domcekami beznych tanzancov, ale oaza na konci stala za to. Zelenina na veceru bola z ich vlastnej zahrady, kava na ranajky tak isto. Nikto by nic take necakal uprostred chudoby na upati Ngorongoro. Teraz sme uz na Zanzibare, dnes mame prvy den zasluzeneho odpocinku. Je to ale iba kratky oddych, kedze na ostrove je co objavovat. Zajtra ideme pozriet koreninovu farmu a Stone Town, pozajtra pozrieme pod hladinu mora a den pred odchodom este skocime do Jozani forest pozriet, ako sa maju guerezy cervene a ini obyvatelia mahagonoveho a pandanusoveho lesa. Zo Zanzibaru zdravime do Malindi a do zvysku sveta.

28

12:03

apr

2013

Zanzibar – ostrov kontrastov Viac o krajine

Zanzibar – ostrov kontrastov

Este vcera som si sedel v aute a siel napriec tymto ostrovom. Kazdy z nas o nom pocul, pozname ho z Tisicrocnej vcely (pes menom Zanzibar), z filmu Diky za kazde nove rano (jeden z hlavnych hrdinov chodil do “Zanzi-baru”). Tento Zanzibar, ktory lezi kusok od pobrezia Tanganyiky je ale iny. Teply, vlhky a hlavne vonavy. Koralovy ostrov v zapadnom Indickom oceane, cely porasteny tropickym porastom, kokosovymi palmami, mangovnikmi a stromami a krikmi ovocia a korenin od vymyslu sveta. Ked som sem pred niekolkymi rokmi siel prvykrat, odignoroval som hlavny ostrov Unguja a preplavil sa na druhy velky ostrov tohto suostrovia, Pembu. Za dva tyzdne som stretol iba dvoch belochov. Az otec, ktory tuzil Unguju vidiet, ma presvedcil a ja som sa nechal nahovorit. Odvtedy sa na ostrov velmi rad vraciam, aj ked Vy, ktory ma poznate viete, ze nemam rad teplo. Aj napriek tomu mi miestna atmosfera, “neporiadok”, pachy, vone, prach, dazd, a aj slnko robi dobre a neviem si predstavit ze sem raz prestanem chodit. Ked sa veziem v dala-dala (miestna hromadna doprava), alebo v taxiku, snazim sa aj napriek unave nezavriet oci a vnimat kazdy jeden detail a zapamatat si ho. Male zahalene dievcatka iduce do alebo zo skoly, starsi pani nosiaci tradicne sukne, kvitnuce mango, meniaca sa farba mora pocas dna, sliepky prebiehajuce cez cestu, alebo ludia polihujuci pri ceste. Je tu toho neurekom a ani sa vsetko neda vymenovat. Aktivity si tu dokaze kazdy najst. My sa okrem oddychu chodime pozriet na koreninovu farmu, do Stone Town (historicka cast hlavneho mesta chranena UNESCO-m), do posledneho povodneho pralesa Jozani, do laguny pri ostrove Mnemba kde je pekne snorchlovanie, alebo potapanie. A ked sa nechate nahovorit, v meste je mnozstvo drobnych restauracii, kde si mozte dat uroju (tradicna polievka), ukwaju (tamarindovy dzus), alebo grilovanu chobotnicu s pecenymi sladkymi zemiakmi. Ostrov nie je vybudovany iba pre turistov. Hotely a zariadenia su len na pobrezi a zvysok ostrova je povodny, tradicny a uplne iny. Ak vyjdete von z resortu, zazijete atmosferu zaciatku 20-teho storocia. Elektrinu tu bezni ludia v domacnostiach nemaju, televiziu chodia pozerat na ulicu do obchodiku, na trhu sa stale tovar vymiena a vsetci chodia pesi, popripade na bicykloch. Bezny zivot, ktory mi uz chyba, aj ked som len jeden den prec z ostrova...

BUBO Covid garancia

Vrátenie peňazí pri pozitívnom teste