Fórum

73 príspevkov

17

16:42

dec

2019

Ngorongoro - prvé okamihy Viac o krajine

Ngorongoro - prvé okamihy

Ngorongoro - prvé okamihy Cez hmlu nie je vidieť. Džíp uháňa štrkovou cestou stále vyššie a vyššie. Červené blato s vodou steká kanálmi dolu po ceste. Hmla sa otvára a vidno viac ako na 100 m. Prichádzame na vyhliadku. Skúsime ísť k zábradliu, či náhodou bude niečo vidieť. Obloha sa otvára. Pred nami čnie obrovský kráter. Šikmé a strmé steny vstávajú aj 200 výškových metrov. Ngorongoro. Dych berúci pohľad. Ngoro patrí so svojou úcty hodnou rozlohou 8288 km² do Biokoridoru Serengeti s rozlohu vyše 30 000 km².

29

09:20

aug

2017

Unguja, asante sana Viac o krajine

Unguja, asante sana

Unguja, asante sana Ostrov, ako mnoho iných a pritom tak odlišný. Áno, hovorím o africkom Karibiku zvanom Zanzibar. Toto súostrovie sa skladá z viac ako z 36-tich ostrovov, pričom najväčšie sú práve ostrovy Unguja a Pemba, kam my s Bubo pravidelne chodievame. My sa s klientmi nachádzame na ostrove Unguja, kde okrem regenerácie tela i ducha pri krásnych tyrkysových plážach s bielo žltým pieskom objavujeme aj historické zákutia z nie príliš radostných dejín - z obdobia, kedy sa obchod s otrokmi považoval za každodennú rutinu. Taktiež máme možnosť nahliadnuť aj do posledného kúska dažďového pralesa, ktorý na ostrove pretrval, nakoľko v 17. storočí ostrov pod patronátom Ománskeho sultanátu čelil vízii koreninových plantáží. Táto vízia sa stala skutočnosťou a takmer 95% ostrova bola vylesnená a nahradená stromami rôznych korenín. Výhodou, resp. šťastím je, že klimatické podmienky ostrova umožnili novej flóre dokonalý rozkvet a ostrov teda vôbec netrpí nedostatkom vegetácie. Opak je pravdou. V súčasnosti je Zanzibar známy práve vďaka svojim koreninám, pričom najväčšiu popularitu majú klinčeky, ktoré sú zároveň tretím najväčším exportným produktom Tanzánie. My sme sa s Bubo klientmi rozhodli vybrať na celodenný výlet práve do dažďového pralesa Jozani, ktorý je zároveň jediným národným parkom na ostrove s rozlohou 50km2. Okrem toho, že predstavuje poslednú stopu obrazu dávnej minulosti Unguji, je taktiež domovom endemického druhy opičky Procolobus kirkii, resp. Guerezy červenej, zanzibarskej. Prechádzka lesom bola pre každého veľmi napínavá, keďže všetci sme sa započúvali do šuchotu a piskotu okolitej fauny a nadšene sme nasledovali nášho lesného sprievodcu Abdula a našu lokálnu partnerku Sarah, ktorá nám prezradila, že aj keď o tom lese vie všetko, čo sa faktov týka, tak správnu cestu by stratila do 10-tich minút :D. Neprešlo ani 5 minút a už nám Abdul hovorí, aby sme nachystali fotoaparáty, lebo sme našli opice, ktoré sme hľadali. Kebyže len zopár, ale celú rodinku!!! Celý strom bol plný opíc a čo viac, podľa Abdula a Sarah mali dobrú náladu, lebo len málokedy videli, že by boli také prítulne a dovolili sa s ľuďmi fotiť z tak bezprostrednej blízkosti. My s Bubo ale vieme loviť zážitky a sme v správnom čase na správnom mieste :). Ako nám Sarah prezradila, Guereza zanzibarská bola donedávna na úhyne, pretože miestni farmári ju zabíjali kvôli tomu, že im ničila na farmách a záhradách úrodu. Podľa nového ustanovenia sa vláda dohodla s farmármi a miestnymi obyvateľmi, že v prípade akejkoľvek škody spôsobenej opicami, majú tieto nafotiť, nahlásiť a vláda im pošle za to odškodné, čo je podľa mňa veľmi férové a zároveň to zachráni pokles týchto endemických jedincov, ktorých počet sa odhaduje na cca 2000 - 2500. Pravdou je, že v posledných rokoch, od zavedenia tohto postupu, sa ich počet už len zvyšuje a veríme, že to tak bude pokračovať. Klop klop. Ako náš deň pokračuje, končíme prehliadku dažďového pralesa prechádzkou cez mangrovy, kde si vysvetlíme, aký je rozdiel medzi viacerými druhmi mangrovníkov a ako sa tieto odolné stromy rozmnožujú a zbavujú nadbytočnej soli. Ešte predtým, ako pôjdeme do prístavu v Stone Town sa zastavíme na 15 minút v motýľom centre, kde máme možnosť pozrieť si ako vyzerá cyklus motýľov a ako vyzerá "zlatá" kukla. Smerujeme do prístavu, kde si dáme obed a stretávame sa s dlhoročným kamarátom Sarah, Yusufom, ktorý na nás čakal s pripravenou bárkou. Všetci sme naskákali a 20 minútová plavba na Prison Island sa mohla začať. Ani sme sa nenazdali a už sme vystupovali na malom ostrove dlhom 800 a širokom 200 metrov, ktorý je pomenovaný podľa väznice, ktorá sa tu nachádza, no našťastie tu žiadny väzeň nikdy nesedel. Bola postavená pre rebelujúcich otrokov, no pokiaľ ju dokončili, otroctvo bolo zrušené. Paradoxne tí, ktorí obchod s otrokmi najviac rozvíjali, patrili medzi tých, ktorí ho zrušili medzi prvými. Boli to Briti. Využitie väznice sa uplatnilo najmä ako karanténa pre chorých ľudí trpiacich žltou horúčkou a inými infekčným chorobami. V súčasnosti je tento ostrovček turistickou destináciou a domovom korytnačej rezervácie. Žijú tu korytnačky obrovské aldabranské, ktoré sem boli dovezené začiatkom 20. storočia ako dar od Seychelskej vlády a prešli viacerými fázami. Počas tohto obdobia ich počet rapídne narastal, no v polovici 20. storočia ich začali ľudia kradnúť s cieľom predať ich ako domáce zvieratko alebo ako jedlo. V súčasnosti na ne dohliada zanzibarská vláda za pomoci organizácie svetovej ochrany zvierat (World Animal Protection). My sme mali možnosť tieto majestátne tvory nakŕmiť a podporiť ďalšiu existenciu tejto malej rezervácie, keďže tento druh korytnačky je označený ako ohrozený a bez pomoci ľudí by bol onedlho označený ako vyhubený. Sarah, naša miestna partnerka, je osoba, ktorá je nesmierne dynamickej povahy, čo mi povedala hneď aj celá skupina bubákov, ktorí si ju nesmierne obľúbili a s radosťou si s ňou spravili fotografie kde sa len dalo. Na záver dňa si vychutnávame západ slnka priamo na loďke späť smerom do starej časti Stone Town a ukončíme deň jeho krátkou prechádzkou cez úzke uličky s povestnými zanzibarskými dverami. Vieš rozoznať tie arabské od indických alebo typických swahilských? Človek by ani neveril, čo všetko sa dá zažiť za jeden deň, ale áno, my sme lovci zážitkov a my vieme, ako ich uloviť. Tak neváhajte a poďte ich loviť spolu s nami a zažiť typický deň Bubo klienta! :) Takže Unguja, asante sana, ďakujeme veľmi pekne. 

08

08:17

jún

2017

Ako sa spí na safari? Viac o krajine

Ako sa spí na safari?

Ako sa spí na safari? Veľa ľudí si kladie otázku, ako vyzerá ubytovanie počas safari v Afrike. Verte či neverte, takýto luxus by ste neočakávali. Afrika a safari s tým spojené nie je najlacnejšou záležitosťou a aj preto ubytovanie môže mať úroveň až neočakávanú. Existujú možnosti spať v stanoch, ktoré si sami postavíte (alebo Vaši sprievodcovia) a kuchár vám varí na ohni alebo variči. Toto sú takzvané "špeciálne", alebo mobilné kempy. Väčšina návštevníkov národných parkov a rezervácii však využíva služieb vybudovaných zariadení. Lodge a permanentne luxusne kempy sú v každom parku. Môže to byť lodge, čo znamená hotel v prírode, alebo permanentný kemp. Toto je najštýlovejšie ubytovanie, kde máte pocit, aký mal Hemingway, keď chodieval do Kene a Tanzánie na poľovačky a písať knihy. Luxusný stan je väčšinou vyvesený nad úrovňou pôdy, má pevnú strechu a vymurovanú kúpeľňu. Pod strechou a pripojené ku vymurovanej časti je "stanová" celta, ktorá tvorí samotné steny stanu. Vo vnútri je luxus ako v každej hotelovej izbe, väčšinou na úrovni 4*. Je tu posteľ s vankúšmi a prikrývkou, moskytiera, nočné stolíky s lampami, konferenčný stolík, skriňa na oblečenie, stoličky a podobne. Kúpeľňa máva spravidla kompletné vybavenie. Jeden kemp v Amboseli (Keňa) ma kúpeľňu s vaňou na nožičkách veľkosti Petržalskej garsónky... Doplnky ako župan, papuče, trezor, základne hygienické potreby sú samozrejmosťou vo väčšine luxusných kempov. My práve opúšťame kemp Kirawira Serena, jeden z takýchto kempov v Západnom koridore Serengeti. Patrí do siete SLH (Small Luxury Hotels) od roku 1998. Je tu iba 10 "stanov" a máte pocit exkluzivity. Personálu je tu viac ako hostí. Zariadenie je štýlové a pripomína 50-te roky. Stolovanie je taktiež štýlové. Usadia vás do pohodlných drevených kresielok, položia vám na kolená obrúsok. Na stole je tradičný porcelán a strieborný príbor. Je to naozaj nevyhnutné? V takomto prostredí sme sa cítili v našom safari oblečení až nepatrične. Nabudúce si prinesieme aj košele a dámy šaty... Nie sú tu švédske stoly ako býva zvykom vo väčších lodgiach, ale zostavené menu. Máte na vyber z viacerých možností pri každom z 5-tich chodov. Ak ste stále hladní, prinesú Vám čokoľvek z menu. Na výber je množstvo nápojov v bare. Len si vybrať. Po večeri a relaxe v lounge nás služba odvedie do našich stanov. Kemp nie je ohradený a občas sa na chodníku alebo v blízkosti stanu ocitne byvol, alebo hyena. Keď zaspávate, počujete iba zvuky prírody. Stekajúce hyeny, levy, ktoré si vyznačujú teritórium, alebo zebry, ktoré sa v rámci stáda dohadujú medzi sebou a dávajú si výstrahu pred nočným nebezpečenstvom. Ráno Vás prebudia spievajúce vtáky (ak nie budík alebo telefonát z recepcie). Vyjdete na terasu svojho stanu, sadnete si do kresla a kocháte sa touto neskutočnou divočinou. My sme dnes ráno z terasy sledovali byvoly, impaly a stáda migrujúcich zebier. Dokonalý zážitok v neočakávanom prepychu. 

02

09:51

jún

2017

Zázrak menom Serengeti Viac o krajine

Zázrak menom Serengeti

Zázrak menom Serengeti Nasadáme do LandCruisera a Nuru, nás vodič a sprievodca po Tanzánskom Severnom okruhu, nám hovorí, že dnes ideme od našej luxusnej lodge Kirawira Serena smerom na východ a potom na juh. Dnešným cieľom, a cieľom celej cesty, je dostať sa k stádam pakoní na pláňach Serengeti. Hlavné stádo migrujúcich pakoní a zebier, by sa malo teraz nachádzať v oblasti Západného koridoru. V rámci Veľkej migrácie, ako je tento jedinečný prírodný úkaz nazvaný, migruje 1,5 milióna pakoní, približne 300.000 zebier a 450.000 gaziel. Po ceste míňame prasatá, žirafy, levy a ďalšie zvieratá. Nájsť obrovské stáda pakoní nie je také ľahké, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Serengeti s priľahlými oblasťami má rozlohu približne 40.000km štvorcových (2/3 Slovenska) a cesty v odľahlejších oblastiach nie sú tak nahusto, ako v tých turisticky častejšie navštevovaných. Druhou vecou je, že pakone dokážu za noc uraziť aj 50km, a tak od poslednej informácie o ich lokalizácii sa môže veľa zmeniť. Po približne 40km jazdy sa dostávame na malú vyvýšeninu, odkiaľ sa nám naskytne neuveriteľný pohľad na pasúce sa čierne bodky, kam oko dovidí. Prichádzame bližšie a dostávame sa medzi pakone. Nuru vypne motor a ostávame viac ako hodinu pozorovať tieto úžasné antilopy. Počúvame a nahrávame ich zvuky, ktoré im aj dali meno. Sanovia (krovaci) toto zviera volali !gnu. Zreteľne toto "slovo" od pakoní počujeme. Sledujeme samce, ako odháňajú sokov a snažia sa prilákať a udržať si samičky, tohtoročné mláďatá s malými rožkami, ako sa tvária, že už sú dospelé a oddychujúce kusy v tieni akácií. Pakôň je antilopa, ktorá nie je pre niekoho príliš atraktívna. Keď sa ale dostanete do blízkosti stáda, zamilujete si ich. Masaji hovoria, že pakoňa stvoril ich boh Enkai z "náhradných dielov", ktoré mu ostali po stvorení ostatných zvierat. Rohy má z byvola, hlavu lúčneho koníka, bradu z levej hrivy, chvost koňa, nohy byvolca, telo hyeny a pruhy zebry. Aj napriek tomuto zovňajšku je to zviera dokonale prispôsobené svôjmu prostrediu. Skoro celý deň trávime pozorovaním pakoní. Len tak, akoby nič, sa medzi nimi objaví hyena a o pár metrov vedľa gepard. S rannými levmi máme aj geniálny zážitok z pozorovania šeliem. Neskôr poobede opúšťame toto neuveriteľné, prírodné divadlo a cestou do lodge sa ešte pristavíme pri rieke Grumeti, kde už čakajú obrovské krokodíly na svoju príležitosť, keď bude stádo prekračovať tieto vody. V stromoch vidíme aj guerezy plastikové a mačiaky zelené. Neďaleko ešte stretávame rodinku levov, aby naše dnešné safari bolo dokonalé. Serengeti ale nie je naším jediným parkom na tomto zájazde na kľuč po Tanzánskych parkoch. Navštívili sme už Tarangire s úžasnou krajinou s baobabmi a množstvom slonov a žiráf, Manyaru na brehu rovnomenného jazera s byvolmi, plameniakmi a pelikánmi a kráter Ngorongoro, o ktorom sa hovorí ako o najlepšom prírodnom divadle sveta. Ďalšie dni nás čakajú parky na juhu Tanzánie Ruaha, Mikumi a najväčšia chránená prírodná oblasť v Afrike, Selous. Držte nám palce pri hľadaní vzácnych zvierat, ako sú napríklad psy hyenovité. Nasadáme do LandCruisera a Nuru, nás vodič a sprievodca po Tanzánskom Severnom okruhu, nám hovorí, že dnes ideme od našej luxusnej lodge Kirawira Serena smerom na východ a potom na juh. Dnešným cieľom, a cieľom celej cesty, je dostať sa k stádam pakoní na pláňach Serengeti. Hlavné stádo migrujúcich pakoní a zebier, by sa malo teraz nachádzať v oblasti Západného koridoru. V rámci Veľkej migrácie, ako je tento jedinečný prírodný úkaz nazvaný, migruje 1,5 milióna pakoní, približne 300.000 zebier a 450.000 gaziel. Po ceste míňame prasatá, žirafy, levy a ďalšie zvieratá. Nájsť obrovské stáda pakoní nie je také ľahké, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Serengeti s priľahlými oblasťami má rozlohu približne 40.000km štvorcových (2/3 Slovenska) a cesty v odľahlejších oblastiach nie sú tak nahusto, ako v tých turisticky častejšie navštevovaných. Druhou vecou je, že pakone dokážu za noc uraziť aj 50km, a tak od poslednej informácie o ich lokalizácii sa môže veľa zmeniť. Po približne 40km jazdy sa dostávame na malú vyvýšeninu, odkiaľ sa nám naskytne neuveriteľný pohľad na pasúce sa čierne bodky, kam oko dovidí. Prichádzame bližšie a dostávame sa medzi pakone. Nuru vypne motor a ostávame viac ako hodinu pozorovať tieto úžasné antilopy. Počúvame a nahrávame ich zvuky, ktoré im aj dali meno. Sanovia (krovaci) toto zviera volali !gnu. Zreteľne toto "slovo" od pakoní počujeme. Sledujeme samce, ako odháňajú sokov a snažia sa prilákať a udržať si samičky, tohtoročné mláďatá s malými rožkami, ako sa tvária, že už sú dospelé a oddychujúce kusy v tieni akácií. Pakôň je antilopa, ktorá nie je pre niekoho príliš atraktívna. Keď sa ale dostanete do blízkosti stáda, zamilujete si ich. Masaji hovoria, že pakoňa stvoril ich boh Enkai z "náhradných dielov", ktoré mu ostali po stvorení ostatných zvierat. Rohy má z byvola, hlavu lúčneho koníka, bradu z levej hrivy, chvost koňa, nohy byvolca, telo hyeny a pruhy zebry. Aj napriek tomuto zovňajšku je to zviera dokonale prispôsobené svôjmu prostrediu. Skoro celý deň trávime pozorovaním pakoní. Len tak, akoby nič, sa medzi nimi objaví hyena a o pár metrov vedľa gepard. S rannými levmi máme aj geniálny zážitok z pozorovania šeliem. Neskôr poobede opúšťame toto neuveriteľné, prírodné divadlo a cestou do lodge sa ešte pristavíme pri rieke Grumeti, kde už čakajú obrovské krokodíly na svoju príležitosť, keď bude stádo prekračovať tieto vody. V stromoch vidíme aj guerezy plastikové a mačiaky zelené. Neďaleko ešte stretávame rodinku levov, aby naše dnešné safari bolo dokonalé. Serengeti ale nie je naším jediným parkom na tomto zájazde na kľuč po Tanzánskych parkoch. Navštívili sme už Tarangire s úžasnou krajinou s baobabmi a množstvom slonov a žiráf, Manyaru na brehu rovnomenného jazera s byvolmi, plameniakmi a pelikánmi a kráter Ngorongoro, o ktorom sa hovorí ako o najlepšom prírodnom divadle sveta. Ďalšie dni nás čakajú parky na juhu Tanzánie Ruaha, Mikumi a najväčšia chránená prírodná oblasť v Afrike, Selous. Držte nám palce pri hľadaní vzácnych zvierat, ako sú napríklad psy hyenovité. 

13

15:12

mar

2014

Keňa, Tanzánia, Zanzibar 21.2.-6.3.2014 Viac o krajine

Keňa, Tanzánia, Zanzibar 21.2.-6.3.2014

Keňa, Tanzánia, Zanzibar 21.2.-6.3.2014 Ahojte všetci, ktorí zvažujete, či sa vydať na zájazd Keňa, Tanzánia, Zanzibar. Ak radi pozorujete zvieratá vo voľnej prírode, je to zájazd, ako stvorený pre Vás. Ak máte radi komfort, ale občas viete strpieť aj trochu nepohodlia pre hrboľaté africké cesty, je to zájazd ako stvorený pre Vás. Neskutočný komfort bývania na safari v lodge, v hlavnom meste Nairobi a rovnako aj na Zanzibare v hoteli La Gemma, to je po namáhavom dni strávenom v Národnom parku na safari, perfektný relax. Strava je chutná a hlavne nie je potrebné sa starať, či a kedy sa najete, všetko je zabezpečené a výborné. Boli sme už na viacerých zájazdoch s CK Bubo na rôznych kontinentoch, ale naozaj Východná Afrika chytí každého za srdce. Musím sa však priznať, že radi fotografujeme a kvalitný fotoaparát s teleobjektívom na tomto zájazde je veľkou východou. Máte stovky nezabudnuteľných fotografií a mnohé úpne zblízka, doslova portréty. Iba na ilustráciu - levica vykračujúca si s mláďaťom v papuli hneď vedľa nášho auta, gepard na aute obzerajúci sa po okolí, 4 levy trhajúce hrocha, súboj levieho páru so šéfom byvolieho stáda, nosorožec nespokojný s našou prítomnosťou pri Lake Nakuru, leopard neúspešne poľujúci na gazelu a podobné zážitky. A tie desiatky a stovky zebier, byvolov, antilop, hrochov, slonov, levov, plameniakov, supov, hyen, prasiatok, žiráf kľudne sa pasúcich alebo oddychujúcich na savane - to sa nedá ani popísať. Keď sa k tomu pridá ešte ochotný sprievodca, ktorý Vám všetko vysvetlí, zabezpečí splnenie Vašich reálnych prianí, tak máte dovolenku, zo spominok ktorej môžete ešte dlho po návrate žiť a tešiť sa. Jedinou chybou zájazdu je, že nemôžete fotografovať domorodé obyvateľstvo, čo je však dané zákonom v týchto krajinách. Jediné fotky domorodcov si môžete urobiť v Masajskej dedine. Mne však chýbalo si odfotografovať Masaja pasúceho svoje stádo, keďže je to kmeň pastierov dobytka. Masajovia spievajúci a tancujúci sú fajn, ale ich každodenný život je o pasení dobytka a zabezpečovaní potravy a to cudzinca viac zaujíma. Kráter Ngorongoro je zrejme najúžasnejšie prírodné divadlo na svete. Tá rozmanitosť zvierat na jednom mieste sa nikde inde nedá vidieť. Preto jedna malá rada pre oranizátorov zájazdu. Viac času účastníkom dopriať v tomto kráteri a vynechať napríklad prenocovanie v Arushi. Zatiaľ je to náš najlepší zájazd a to sme ľudia, ktorí majú rovnako radi históriu, spoznávanie iných kultúr a náboženstiev. Zvieratá sú zo všetkého najúžasnejšie, lebo nič nehrajú, sú prirodzene krásne. Helga a Michal

19

18:00

feb

2014

Prvykrat tento rok Viac o krajine

Prvykrat tento rok

Prvykrat tento rok A mame to za sebou. Prvy zajazd do Kene a Tanzanie, so zaverom na Zanzibare je na ceste domov. Vsetko sa nam vydarilo ako malo. Safari v Masai Mare, skvost medzi africkymi safari, jazero Nakuru so svojim lesom a nadychom prehistorie, alebo Ngorongoro, co je unikat sam o sebe a jazda medzi zvermi na jeho dne je uz len nieco naviac. Okrem toho vynikajuca strava, vyborne a stylove ubytovanie - Safari Club hotel v Nairobi, luxusne stany v Mare, alebo lodge na okraji kratera s vyhladom na jeho dno... O Zanzibare kazdy pocul. Nadherne miesto s krasnymi plazami a prijemnou vodou. Teraz mal vzduch perfektnych 32 a voda 28 stupnov. Kto nechce lezat, ma moznost ist na vylety. Ak niekto hlada kombinaciu poznania a na zaver oddych, toto je asi najlepsia moznost v tomto regione.

10

12:05

aug

2013

Safari... levy a dupot kopyt...Safari... Viac o krajine

Safari... levy a dupot kopyt...Safari...

Dnes mame prvy den, kedy si mozme trochu oddychnut. Nikomu to vsak nevadilo a kazdy je rad, co vsetko sme na ukor ranneho spanku videli. Nase putovanie zacalo v Nairobi. Cesta do Maasai Mara vedie zaujimavou krajinou. Najprv 2600m vysoke hory, z ktorych sme sa pustili na dno Velkej vychodoafrickej priekopovej prepadliny, alias Rift Valley. Tu zacina masailand, ktorym sa budeme tulat najblizsie tri dni. Na kopcoch je krajina urodna, ale dolu je to uzemie, kde sa neda nic poriadne dopestovat a dokazu tu prezit len ti otrlejsi. Masaji so svojimi stadami, gazely, zirafy, zebry a pakone. Pohlad na tieto zvierata nas sprevadza az po branu rezervacie, kde to uz zacina zit. Hned za branou nas uvitali impaly, slony, byvoly… Po dobrom obede v campe sa nam podarilo najst rodinku levov. Stare aj mlade, ktore blbli okolo riecky. Za kratke poobedie sme videli skoro vsetko, co sa len dalo. Druhy den sme si naplanovali celodenne safari, podaktori boli pozriet masajsku dedinu na kraji parku. Piknik pri rieke Mara, ktora je znama z dokumentarnych filmov. Presli sme sa po jej brehu az po hlavny brod, kade Maru prechadza vacsina migrujucich pakoni a zebier. Priblizne 5 metrovy krokodil si hovel na brehu a travil nestastnika, ktoremu sa rieka stala osudnou. Opat krasny den… Jazero Nakuru je nieco uplne ine ako savanova Mara. Tu je voda, dokonca viac ako je treba. Vodopad Makaria v tomto obdobi nema vobec tiect, ale teraz v nom bolo bahnitej vody viac ako dost. Byvoly, paviany, zirafy, ale hlavne nosorozce. Tie vzacnejsie a plachejsie sa nam ukazali v plnej parade. Vecer sme videlu skupinu 4 kusov. So Stanom sme na seba pozerali v nemom uzase. Ani jeden z nas este ani nepocul o tak velkej skupine. Su to prisny samotari. Ani nasi soferi a sprievodcovia nieco podobne este nevideli. Pri rannom safari sa nam este kusok od auta predviedol jeden samec… Biele, beznejsie sa pasli na luke pri jazere. Uchvatny pohlad pripominajuci raj…voda, zelene stormy, hory a mnozstvo zvierat vsade naokolo. Pripadate si ako v praveku. V Nairobi nas cakalo museum Karen Blixen, zaujimavej zeny, ktora spravila velmi vela pre miestnu komunitu a tym si zasluzila, ze cela stvrt je pomenovana po nej. V stvrti Karen sme navstivili aj zachrannu stanicu na zirafy rotschildove, tie ktore sme obdivovali v Nakuru. Maju krasne biele podkolienky a uzasne dlhe jazyky, ktorymi nam oslintali pri krmeni ruky. Ked sme si ich umyli, v restauracii u Masozravca sme nakrmili seba. Hovadzie, bravcove, morka, kura, bravcove rebierka, ale aj pstros a krorkodil…toto vsetko sme postupne do seba nacpali. Nikto uz ani nepomyslel na veceru. Jedine, co sme potrebovali bola prechadzka. Tak sme sa presli vecernym centrom mesta a pozreli, ako sa mesto vypracovalo za 110 rokov svojej existencie. Rano sme sa rozdelili a podla svojich predstav odleteli na rozne miesta. Niektori do Malindi na pobrezi, ini na Zanzibar a niektori este pokracovali do kratera Ngorongoro na uzemi Tanzanie. Po ceste sme sa pozreli na masajsky zivot, vynikajuco sa najedli v indicko-cinskej kuchyni nasho hotela v Arushi a unavou a s plnymi bruchami zaspali. Rano sme vyrazili smer krater. Poobedna jazda na dne, kde sme vymakli krmiace sa levice, ktorych plne brucha nepustili ani na krok, hrochy v jazierku, kde sme piknikovali a opat hromady pakoni a zebier. Tento raj na Zemi je neskutocny. Ked sa k nemu prida vecerny pohlad z vyhliadky na tento zazrak, den je zas uzasny. Cesta do lodge bola trochu neista, prasna medzi chudobnymi domcekami beznych tanzancov, ale oaza na konci stala za to. Zelenina na veceru bola z ich vlastnej zahrady, kava na ranajky tak isto. Nikto by nic take necakal uprostred chudoby na upati Ngorongoro. Teraz sme uz na Zanzibare, dnes mame prvy den zasluzeneho odpocinku. Je to ale iba kratky oddych, kedze na ostrove je co objavovat. Zajtra ideme pozriet koreninovu farmu a Stone Town, pozajtra pozrieme pod hladinu mora a den pred odchodom este skocime do Jozani forest pozriet, ako sa maju guerezy cervene a ini obyvatelia mahagonoveho a pandanusoveho lesa. Zo Zanzibaru zdravime do Malindi a do zvysku sveta.

28

12:03

apr

2013

Zanzibar – ostrov kontrastov Viac o krajine

Zanzibar – ostrov kontrastov

Este vcera som si sedel v aute a siel napriec tymto ostrovom. Kazdy z nas o nom pocul, pozname ho z Tisicrocnej vcely (pes menom Zanzibar), z filmu Diky za kazde nove rano (jeden z hlavnych hrdinov chodil do “Zanzi-baru”). Tento Zanzibar, ktory lezi kusok od pobrezia Tanganyiky je ale iny. Teply, vlhky a hlavne vonavy. Koralovy ostrov v zapadnom Indickom oceane, cely porasteny tropickym porastom, kokosovymi palmami, mangovnikmi a stromami a krikmi ovocia a korenin od vymyslu sveta. Ked som sem pred niekolkymi rokmi siel prvykrat, odignoroval som hlavny ostrov Unguja a preplavil sa na druhy velky ostrov tohto suostrovia, Pembu. Za dva tyzdne som stretol iba dvoch belochov. Az otec, ktory tuzil Unguju vidiet, ma presvedcil a ja som sa nechal nahovorit. Odvtedy sa na ostrov velmi rad vraciam, aj ked Vy, ktory ma poznate viete, ze nemam rad teplo. Aj napriek tomu mi miestna atmosfera, “neporiadok”, pachy, vone, prach, dazd, a aj slnko robi dobre a neviem si predstavit ze sem raz prestanem chodit. Ked sa veziem v dala-dala (miestna hromadna doprava), alebo v taxiku, snazim sa aj napriek unave nezavriet oci a vnimat kazdy jeden detail a zapamatat si ho. Male zahalene dievcatka iduce do alebo zo skoly, starsi pani nosiaci tradicne sukne, kvitnuce mango, meniaca sa farba mora pocas dna, sliepky prebiehajuce cez cestu, alebo ludia polihujuci pri ceste. Je tu toho neurekom a ani sa vsetko neda vymenovat. Aktivity si tu dokaze kazdy najst. My sa okrem oddychu chodime pozriet na koreninovu farmu, do Stone Town (historicka cast hlavneho mesta chranena UNESCO-m), do posledneho povodneho pralesa Jozani, do laguny pri ostrove Mnemba kde je pekne snorchlovanie, alebo potapanie. A ked sa nechate nahovorit, v meste je mnozstvo drobnych restauracii, kde si mozte dat uroju (tradicna polievka), ukwaju (tamarindovy dzus), alebo grilovanu chobotnicu s pecenymi sladkymi zemiakmi. Ostrov nie je vybudovany iba pre turistov. Hotely a zariadenia su len na pobrezi a zvysok ostrova je povodny, tradicny a uplne iny. Ak vyjdete von z resortu, zazijete atmosferu zaciatku 20-teho storocia. Elektrinu tu bezni ludia v domacnostiach nemaju, televiziu chodia pozerat na ulicu do obchodiku, na trhu sa stale tovar vymiena a vsetci chodia pesi, popripade na bicykloch. Bezny zivot, ktory mi uz chyba, aj ked som len jeden den prec z ostrova...

21

14:25

mar

2013

Smutok na Zanzibare Viac o krajine

Smutok na Zanzibare

Vcera, 20.3.2013 na Zanzibare nastal smutok. Zomrel velmi vyznamny obcan Stone Town, John Baptista da Silva. Tento clovek sa venoval architecture, historii, maloval a miloval taarab, miestnu hudbu. On bol ten, ktory zacal a aj ukoncil proces zapisania Stone Town na zoznam chranenych pamiatok UNESCO. Prave som sa vratil zo zadusnej omse a v kostole bola zmeska ludi z celeho ostrova vratane najvyznamnejsich predstavitelov Zanzibaru. Teraz sa na Zanzibar chysta dalsia dolezita vyprava zo Slovenska, ktora sem ale nejde smutit, ale obzriet si dovod, preco na zoznam mesto bolo zapisane, uzit si oddych a tropickeho ostrova. Tak Vam prajem stastnu cestu a Vam, co ostavate doma, aby ste sa sem co najskor prisli pozriet. Na rozdiel od Slovenska tu mame stale leto, slnko (niekedy az prilis) a vodu s 28 stupnami…

12

16:05

mar

2013

Zanzibarske zapady slnka Viac o krajine

Zanzibarske zapady slnka

Sedime na Zanzibarskej plazi v tieni slnecnikov, popijame drinky a uzivame si sladkeho nicnerobenia. Prave tu mame teple obdobie roka, priblizne 30 stupnov. Do vcera chvilami sprchlo, ale nijako nas to nedokazalo zastavit v uzivani si ostrova. Najprv sme boli pozriet ako rastu koreniny, co doma pouzivame a presli sme sa mestom, ochutnali etiopsku kuchynu a kavu a navstivili miesto posledneho trhu s otrokmi vo Vychodnej Afrike. Dnes uz mame jasno, volno a krasny pohlad na zapadajuce slnko nad pevninou, kde sa skryvaju zazraky prirody, ako Masai Mara a krater Ngorongoro, kde sme videli hadam vsetky levy, ktore na dne ziju. Skratka, Afrika je uzasna a my Vam o tom doma porozpravame. Pekny den zo Zanzibaru...

02

11:51

mar

2013

Zanzibar...Tanzania...Slovensko??? Viac o krajine

Zanzibar...Tanzania...Slovensko???

Tak nastal ten smutny okamih a musime si zbalit bagaz a vyrazit na letisko. Este sa snazime vyuzit posledne momenty tepleho pocasia na Zanzibare a naakumulovat slnko na nasledujucich par mesiacov na Slovensku. Zanzibar je uzasne miesto s historiou, teplym morom plnym ryb a neskutocne prijemnymi ludmi. Ci uz je to personal na hoteli, alebo bezni ludia na ulici. Tak sa lucime s tropickym ostrovom a tesime sa na Vas domov. Z 30 stupnov sa nam ale moc nechce...

26

18:11

feb

2013

Afrika je Afrika Viac o krajine

Afrika je Afrika

Sedime si na terase a popijame tmavy rum. Teplota prijemna, priam lakava na kupanie. Voda 27 stupnova...co viac si priat. Safari v Keni aj v Tanzanii dopadlo nad ocakavania. Kopec nosorozcov a hlavne leopard leziaci na strome. Ngorongoro je plne cerstvo narodenych pakonov. Stone Town ma uzasnu atmosferu, koralove utesy ukazuju svoje tajomstva potapacom (niektori z nas) a Jozani forest si rastie svojim tempom. Vychodna Afrika je skratka skvela...

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu