Zomrela Jane Goodall

Pre nás, ktorí máme k prírode blízko, máme radi ticho a divočinu, je príbeh Jane Goodall viac než len vedecký záznam – je to romanca s prírodou a svedectvo o tom, že na spojenie s divokým svetom potrebujeme len trpezlivosť a otvorenú myseľ. 1. októbra 2025 vo veku 91 rokov opustila svet, ktorý tak prišiel o jednu z najimpozantnejších žien.

V mladosti bola tak ovplyvnená knihou Tarzan, až sa napokon v Keni stretla s uznávaným paleoantropológom Louisom Leakeym. Stala sa členkou tzv. „Trimates“ tímu. Jane Goodall šla do tanzánskeho parku Gombe stream študovať šimpanzy, Dian Fossey do Rwandy za gorilami a Biruté Galdikas na Borneo zasa orangutany. V tej dobe na prelome 50.-60. rokov 20. storočia bola predstava o zvieratách s vlastnou vôľou a mysľou niečo nepredstaviteľné a práve Jane bola jednou z tých, ktorí tomuto verili. V roku 1960 teda odišla ako jedna z vedeckých pracovníčok medzi šimpanzy, ktoré mala študovať a podávať Dr. Leakeymu reporty, i keď bez predchádzajúceho tréningu či konkrétneho vzdelania v tejto oblasti.

Podobne ako jej kolegyne z tímu v iných, odľahlých miestach sveta, ani ona neostala len pri pozorovaní z diaľky, ale stala sa súčasťou džungle, súčasťou komunity šimpanzov. Postupne si získavala ich dôveru a nakoniec dokázala sledovať ich skutočný život ako členka tlupy. Goodallovej ochota odložiť vedeckú objektivitu a namiesto čísiel používať mená (ako boli David Greybeard, Flo alebo Goliath) bola kľúčová. Pomenovanie zvierat jej umožnilo nahliadnuť do ich komplexného sociálneho života. Práve David Greybeard jej ukázal prvé „zázraky“. Vložil steblo trávy do termitiska a po vytiahnutí termity zjedol.

Zistenie, že šimpanzy si vedia vytvoriť a používať nástroje, viedlo k zmazaniu deliacej čiary oddeľujúcej „zručných“ ľudí od zvierat. Roky pozorovania priniesli poznatky nielen o používaní nástrojov, ale aj o komplexnom systéme správania sa voči rodine, svojej či cudzej tlupe. Bola svedkom prejavov lásky, priateľstva, ale aj neúprosných vojen, ktoré medzi sebou vedú. Jedna brutálna vojna medzi dvoma tlupami trvala neuveriteľné 4 roky. Zistila, že sme si skutočne v mnohom podobní a nemôžeme sa na zvieratá pozerať ako na nemysliace veci bez vlastného názoru a vnímania.

Okrem tohto štúdia, ktoré naďalej pretrváva pod jej „značkou“, sa venovala ekologickej osvete a prednášala na tých najrozmanitejších miestach sveta, vrátane Bratislavy, kde sa mohla zúčastniť aj verejnosť. Jane Goodall nás naučila, že ak chceme skutočne spoznať divočinu, musíme sa vzdať pozície pozorovateľa a stať sa svedkami. Jej práca je silnou pripomienkou pre každého milovníka prírody: krása skutočného cestovania nespočíva len v pohľade na vzdialený obzor, ale v pomalom, tichom spojení s miestom a jeho obyvateľmi. Dnes, keď šimpanzy čelia hrozbe vyhynutia, nás Goodallovej práca motivuje k hlbšiemu rešpektu a k aktívnejšej ochrane všetkých tvorov, s ktorými zdieľame tento svet. Jej sen sa naplnil: zmenila náš pohľad na šimpanzy a pomohla nám pochopiť, že sme len malou súčasťou veľkej, komplexnej rodiny života. Jej odkaz žije v každom tichom momente, ktorý v divočine strávime.