Fórum

252 príspevkov

30

14:09

sep

2019

Zájazd B-52 Viac o krajine

Zájazd B-52

Zájazd USA západ aktívne je hlavne o prírode, a preto boli dve noci v Las Vegas tak akurát, a hneď ráno vyrážame z mesta hriechu smerom na severozápad po ceste číslo 95. Bizarnou zastávkou je Area 51 Alien center - čerpacia stanica, kde doplníme benzín predtým, ako sa vydáme do nehostinného Údolia smrti. Okrem pohonných látok tu kúpite suveníry s typickou mimozemskou tematikou -práve v blízkosti tohto odpočívadla v Amargosa Valley totiž sídli vojenská oblasť 51, ktorá je opradená mnohými konšpiračnými teóriami - mala tu prebehnúť pitva mimozemšťana, a podobné bludy. Ak náhodou netúžite po tričku s nápisom “Area 51 alien response team”, tak aspoň načerpajte plnú nádrž, môže sa to neskôr hodiť. Po ďalších 27 kilometroch prekračujeme hranicu Nevady a dostávame sa do Kalifornie, kde je naším cieľom národný park Údolie smrti. Tento národný park nemá kvôli extrémnym teplotám klasický vstup s pracovníkmi, takže, ak máte zaplatený ročný vstup do amerických národných parkov - Annual pass, tak môžete pokračovať do parku bez akéhokoľvek čakania v rade aut. Tí, čo tento vstup nemajú, si môžu zakúpiť vstupenku v samoobslužných automatoch. Prvou vyhliadkou, ktorú absolvujeme, je Dante’s view - Danteho výhľad. Na tejto vyhliadke zatiaľ nie je ukrutne teplo, zahrial sa však náš motor, vystúpili sme totiž do výšky 1669 metrov. Pohľad na údolie z vtáčej perspektívy dáva tušiť, čo nás čaká. Našou ďalšou zastávkou je Zabriskie point - vyhliadka pomenovaná po Christianovi Zabriskiem, riaditeľovi spoločnosti, ktorá v tejto oblasti ťažila borax. Tento pán sa neskôr vo veľkej miere pričinil o to, aby sa stala národným parkom. Tu už teplota dosahuje 45 stupňov, a to ešte nie sme v tej najhorúcejšej časti. Po ďalšej polhodine jazdy sa dostávame k Badwater basin - toto miesto je 85,5 metra pod hladinou mora a to ho robí najnižšie položeným miestom v Severnej Amerike. Keď si predstavím, že ešte pred pár dňami sme prechádzali v Colorade horským priechodom Independence pass vo výške 3687 m.n.m., tak ma začína oblievať horúci pot :) Keďže teplota atakuje 48 stupňov v tieni, snažíme sa urobiť čo najrýchlejšie fotky a videá, a utekáme z tohto pekla späť do klimatizovaného auta. Cestou do informačného centra ešte využívame vyhliadkovú jednosmernú cestu okolo Artist´s pallete - skaly sú tu zaujímavo sfarbené v rôznych odtieňoch. Po kúpe rýchleho obedu do auta nás čaká dlhá, ale nesmierne zaujímavá cesta do Los Angeles - zastavíme sa na vyhliadke na pieskové duny Mesquite, v mestečku duchov Trona, pri pomaľovaných skalách Fish rocks, pôjdeme okolo pohrebiska lietadiel a na večeru bude grilované mäso v brazílskej reštaurácii v meste Lancaster. Ako raz povedal jeden náš verný klient - tento zájazd by sme mali premenovať na B-52 - je to proste jedna bomba za druhou.

Zájazd B-52

Jakub Kopča

25

02:54

sep

2019

Posvätné miesto Arizony Viac o krajine

Posvätné miesto Arizony

Uprostred veľkolepých červených pieskovcových útvarov už generácie priťahuje umelcov, liečiteľov, turistov a návštevníkov hľadajúcich duchovný rozvoj. Sedona, malé mestečko s populáciou niečo málo cez 10-tisíc obyvateľov, leží uprostred Arizony a je považované za posvätné miesto Arizony. Zastavíme sa tu počas nášho presunu z historickej Route 66 vo Flagstaffe do horúceho hlavného mesta Arizony, Phoenixu. Keďže je čas obeda, najprv sa zastavíme v centre mesta, známom ako Uptown Sedona. Medzi populárne reštaurácie patrí reštaurácia Canyon Breeze s terasou a krásnym výhľadom na okolité pieskovce, Outlaw Grille, alebo prevádzka populárnej mexickej siete, Chipotle. Po obede sa už môžeme presunúť k jednému zo siedmych divov Arizony, Chapel of the Holy Cross (Kaplnka svätého Kríža). Budova inšpirovaná lokálnou umelkyňou, Marguerite Brunswig Staude, ktorá v roku 1932 hľadala inšpiráciu v samotnom Empire State Building v New Yorku. Pôvodne sa pokúsila stavbu umiestniť v Budapešti, jej plány však prekazilo vypuknutie druhej svetovej vojny a rozhodla sa pre svoju rodnú zem. Vízia sa stala realitou za pomoci architektov z firmy Anshen & Allen a stavba v hodnote vtedajších 300 000 dolárov bola dokončená za 18 mesiacov v roku 1956, na pôde národného lesa Coconino. Pri kaplnke sa nachádza parkovisko s kapacitou 45 miest (odporúčame tiež foto zastávku na parkovacích miestach pod kaplnkou, kde je krásny výhľad na samotný kríž a pieskovec pod kaplnkou). Samotná kaplnka je postavená na výbežku pieskovcovej skaly, 60 metrov nad zemou. Úchvatný kríž s výškou 27 metrov pretína stred kaplnky a vyzerá, akoby bol zakliesnený do skaly. Neuveriteľná štruktúra, ktorá sa javí ako prirodzené rozšírenie výrazných červených pieskovcov naokolo. Interiér kaplnky je veľmi jednoduchý, pôsobivý kríž je stredobodom nielen zvonku, ale aj znútra. Je obklopený oknami od podlahy po strop a ponúka nádherný výhľad na červené skaly Sedony. V ľavej strane kaplnky sa nachádzajú schody do suvenírového obchodu v podzemnom podlaží, ktorý zvykne byť otvorený od 10 ráno do 5 poobede.

Posvätné miesto Arizony

Matej Barvirčák

25

02:49

sep

2019

Hlavná cesta Ameriky – Route 66 Viac o krajine

Hlavná cesta Ameriky – Route 66

Už od roku 1926 je jazda po ceste 66 celoživotným zážitkom pre cestovateľov, dobrodruhov, zúfalcov a snílkov. Hoci už oficiálna Route 66 neexistuje, jej veľká časť je stále zjazdná a vedie cez 8 štátov USA - z Chicaga, najľudnatejšieho mesta štátu Illinois, do Los Angeles, najľudnatejšieho mesta štátu Kalifornia. Počas zájazdu USA – západ sa zastavíme priamo na jej konci, na móle v mestečku Santa Monica. Pre lepšiu orientáciu sú jedno a dvoj-ciferné diaľnice v USA číslované párnym číslom, ak spájajú východ so západom, prípadne nepárnym číslom, ak spájajú sever s juhom. Historická Route 66, slávna migračná cesta z východu na západ, podporovala hospodárstvo počas obdobia viacerých piesočných búrok začiatkom 30. rokov 20. storočia, ktoré spôsobili obrovské ekologické a poľnohospodárske škody. Podarilo sa jej prežiť aj napriek vzniku novovzniknutého medzištátneho diaľničného systému. Cesta s dĺžkou 2 448 míľ (3940 kilometrov) bola založená v roku 1926, hoci jej dopravné značenie sa začalo budovať až o rok neskôr. Prechádzala cez štáty Illinois, Missouri, Kansas, Oklahoma, Texas, Nové Mexiko, Arizona, Kalifornia a stala sa jednou z najznámejších ciest v Amerike. Route 66 prešla počas svojho života mnohými vylepšeniami a úpravami, ale napriek tomu bola v roku 1985 oficiálne odstránená z diaľničného systému USA. Časti cesty, ktoré prechádzali cez Illinois, Missouri, Nové Mexiko a Arizonu, boli spoločne označené ako vyhliadková cesta pod názvom „Historic Route 66“, čím sa názov vrátil na niektoré mapy. Niekoľko štátov prijalo významné obídené úseky bývalej Route 66 do svojich štátnych cestných sietí ako „State Route 66“. Dnes je zjazdných viac než 80% pôvodnej hlavnej cesty Ameriky. Okrem iného sa tiež obnovuje ako súčasť amerického systému cyklistických trás. Snahou ukončiť epickú diaľnicu epicky, Route 66 Alliance a Santa Monica Pier Restoration Corp. sa pri 83. výročí založenia Route 66 dohodli na stanovení oficiálneho konca tejto diaľnice priamo na móle v Santa Monice. Orientačný bod identifikuje značka, ktorá sa údajne objavila ako filmová rekvizita na rohu ulíc Santa Monica Blvd. a Ocean Ave., kde aj približne pred päťdesiatimi rokmi zmizla – značil ju názov mesta „Santa Monica“ nad číslom „66“, pod ktorým bolo uvedené „End of the Trail“ – koniec trasy. Mýtus, ktorý oprávnil Američanov umiestniť koniec slávnej Route 66 na miesto, kde mohol byť ľahko monetizovaný a dostupný množstvom turistov. Po oficiálnom určení konca Route 66 sa na móle postavila replika tejto dávno zmiznutej značky, a jej umiestnenie na hranici s Pacifickým oceánom je dnes symbolom miesta, ktoré bolo cieľom mnohých cestovateľov minulého storočia. Označenie sa nachádza hneď za prevádzkou populárnej siete Bubba Gump Shrimp, inšpirovanej filmom Forrest Gump. Odporúčame ochutnať.

Hlavná cesta Ameriky – Route 66

Matej Barvirčák

25

01:02

sep

2019

Bicyklovanie na Venice Beach, CA Viac o krajine

Bicyklovanie na Venice Beach, CA

O mieste s názvom Venice Beach už počul asi takmer každý: je to známa pláž v meste Los Angeles, California, a BUBO na takomto mieste nesmie chýbať. Toto magické miesto je plné chronicky známych miest ako povestná Muscle Beach, Skatepark, fasády budov so street art umením, nespočetné množstvo umelcov: ako pouliční umelci, break dance; veľká show sa dá často zahliadnuť aj v samotnom skateparku. Po pobreží sa tiahne chodník určený pre cyklistov, po ktorom sa viete pohodlne previezť na viacero miest, medzi ktoré jednoznačne patrí aj Venice beach, ale aj známe mólo Santa Monica, kde končí Route 66. Promenádu lemujú obchodíky, kde kúpite od suvenírov, skateboardov alebo zmrzliny všetko, na čo si len spomeniete. BUBO odporúča jazdu na bicykli po tomto ikonickom mieste, kde si viete požičať aj samotný bicykel (na promenáde nájdete množstvo obchodov, kde si viete požičať cruiser podľa toho, ktorý vám je sympatickejší), k dispozícii majú aj štýlovky, takzvané “Cruiser” bicykle, ktoré umocnia zážitok z jazdy, cena za jeden sa pohybuje od 7$ na hodinu, 17$ na 3 hodiny alebo približne 20$ za celodenný prenájom. Ak niekto uprednostňuje iný spôsob prepravy, každý si príde na svoje; viete si prenajať veľmi populárnu elektrickú kolobežku, trojkolku, skateboard alebo množstvo špecifických presúvadiel. Počas jazdy odporúčame vyskúšať aj street food, ktorých je tu nespočetné množstvo a vo všetkých robiac chutné špeciality, ale aj rôzne bizarné “jedlá” ako napríklad vyprážané Oreo (Američania dokážu vypražiť všetko, na čo si len spomeniete, dokonca aj kyslé uhorky, ktoré volajú pickles). My v BUBO odporúčame miesto zvané The Venice Whaler (10 Washington Blvd), ktorý sa nachádza hneď oproti mólu Venice Fishing Pier, kde si viete kúpiť jedlo so sebou v okienku vedľa reštaurácie, alebo si viete sadnúť priamo na terasu a vychutnať jedlo s chutným drinkom alebo pivom, ktoré je typické pre ich podnik. Veľmi chutne sa viete najesť aj na mieste zvanom Jody Maroni’s (2011 Ocean Front Walk), tento stánok s rýchlym občerstvením je tu pomerne známy, keďže sa tu nachádza od roku 1979. Po nezabudnuteľnej jazde na bicykloch nesmiete vynechať ani miestnu pláž s jemným pieskom a kúpanie sa vo vlnách, prípadne surfovanie, na ktoré je toto prostredie ako stvorené aj pre začiatočníkov. Na pláži na vás dohliadajú plavčíci, ktorí dohliadajú na bezpečnosť zo svojich “búdok”, ktoré poznáme zo známeho seriálu 90- tych rokov, a tým je Pobrežná hliadka alebo Baywatch. Na pláži si viete vychutnať príjemnú atmosféru a jedinečný západ slnka, ktorý je pre toto miesto typický a prekypuje viacerými farbami, ale najvýraznejší je prechod od žltej, ružovej, červenej až do fialovej farby; spolu s palmami je to nezabudnuteľný zážitok.

M

Michal Čičmanec

21

01:13

júl

2019

Si to ty, aligátor ? Viac o krajine

Si to ty, aligátor ?

Vstávame do slnečného dňa a dnes máme pred sebou prehliadku národného parku Everglades, na Floride v Miami. Je 8 hodín ráno a my, plní očakávania, sadáme do auta a vyrážame smer Everglades. Brány parku sa otvárajú o 9tej a naša BUBO skupinka chce byť medzi prvými, a užiť si ničím nerušenú prehliadku. Podarilo sa, je tu iba naša skupinka a ďalšie dve autá. Kupujeme lístky a vyrážame na plavbu vznášadlom po močariskách tohto úžasného parku, kde, ako na jedinom mieste na svete, spolu žijú aligátory a krokodíly. V tomto 3. najväčšom parku v USA po Death Valley a Yellowstone, rozprestierajúci sa na rozlohe 6 100 kilometrov štvorcových, žije viac ako 26 druhov hadov, 22 druhov vtákov, 38 druhov rýb a korytnačiek, viac ako 150 druhov hmyzu. Po krátkej inštruktáži, čo nás čaká počas plavby po Everglades, vyrážame loviť zážitky. Plavíme sa po nádhernej, pomaly tečúcej rieke, ktorá za deň pretečie iba približne 1,6 km, a 80% parku tvorí tráva, ktorá umožňuje život v tejto oblasti. Spomínaná tráva vie byť pre človeka veľmi nebezpečná, aj keď na pohľad nevyzerá, je veľmi ostrá a dokáže ľahko porezať, dokonca jej nerobí problém rozrezať rifľové nohavice. Ako sa ďalej plavíme, môžeme pozorovať nádherné vtáctvo, rastliny, ryby a korytnačky. Naším cieľom bolo zazrieť aligátora vo voľnej prírode, čo sa nám počas plavby nepodarilo, pretože bolo až príliš teplo a aligátory sa chladili na dne rieky, kde vydržia stráviť až 50 minút bez nadýchnutia. Aj keď sme na plavbe nezazreli aligátora, sme nadšení a pokračujeme ďalej v programe Everglades, kde o 9.45 začína prehliadka aligátorov a krokodílov na farme. My však ešte máme čas a ideme sa poprechádzať po parku. Každý z nás si túži domov priniesť fotku aligátora, a tak kráčame smerom k farme, kde za plotom môžeme vidieť aligátory počas odpočinku. Nadšene si fotíme aligátorov a kocháme sa okolitou prírodou; ako si tak kráčame po chodníku vedľa rieky späť k nášmu programu a fotíme si spoza plotu posledné fotky aligátorov, sa na nás z opačnej strany chodníka upreným pohľadom pozerá aligátor, medzi ktorým nás už nedelí žiadny plot. Pri tejto situácii nám trochu zbledli tváre a poskočil tep, ale urobili sme vytúžené fotky voľného aligátora, ktorý bol od nás pár metrov, a mierne sme pobehli k nášmu programu. Avšak nemusíte sa ničoho báť, tieto aligátory sú tu pod dohľadom skúsených pracovníkov, zvyknuté na ľudí.  

M

Michal Čičmanec

08

19:59

júl

2019

Prečo ísť na východ USA? Viac o krajine

Prečo ísť na východ USA?

Odletíte a v ten istý deň priletíte do New Yorku. Staneme sa súčasťou tohto živého organizmu hneď od začiatku. Po ubytovaní budeme mať ešte šancu si užiť večerný New York. Times square, známe ako pupok sveta, je plné deň-noc, alebo si pôjdete užiť výhľad z Empire State Building či Rockeffelerovho centra. Sme v meste, ktoré nikdy nespí, tak hurá doň. Viete recept na kokteil Manhattan? Prvý raz sa podával tu na večierku, ktorý organizovala mama Winstona Churchila. Ochutnáme a spoločne si zaspievame Sinatrov NEW YORK, NEW YORK a po troch prejdeme na Jay-Z štýl. Prehliadku máme prepracovanú, naši sprievodcovia v New Yorku žijú, ja osobne som tu bol vyše 10x, mám New York veľmi rád, bežal som tu dva polmaratóny a jeden krát som zabehol aj celý New Yorský maratón. Bol som tu na Silvestra, v lete, a vždy bolo dobre - mám k tomu mestu jednoducho vzťah. Prehliadku začneme na dolnom Manhattane, na mieste, kde New York ešte ako Nový Amsterdam vznikol. Z Battery parku je pohľad na Ellis Island a na Sochu slobody. Okolo najstaršieho parčíku v New Yorku a soche útočiaceho býka – ktorého môžete chytiť pre šťastie za ligotavé testes - sa prejdeme k pravdepodobne najbohatšiemu kostolíku na svete, kostolu Trinity. Pozrieme sa na pamätník 9/11, miesto, kde stáli Dvojičky svetového obchodného centra a dnes sa tu stavia nový New York. Miesto hrozného teroristického útoku sa zmenilo na pietne a finančné centrum, pýchu mesta miest. Zastavte sa v hypermodernom obchodnom dome Westfield s najväčším Apple store-om sveta – spolumajiteľom bol rodák z Fiľakova Frank Lowy. Videl som New York z Empire state building, z Rockefeller centra, ale veľmi sa mi páčila jazda výťahom v mrakodrape - 1. Svetové Obchodné Centrum. Ide o najvyššiu budovu západnej pologule. Za 47 sekúnd zažijete prerod Manhattanu z čias holandského starostu Petra Stewesanta až po dnešok. Najprv boli na tomto skalnatom ostrove lesy plné indiánov, postupne začali vyrastať v Novom Holandsku domy veľmi podobné tým v Amsterdame. Boom nastal začiatkom 20. storočia, kedy sa začal Manhattan neuveriteľne ťahať do výšky. Keďže WTC sa nachádza na spodnej strane Manhattanu, vidíte ho celý a máte výborný výhľad aj na Sochu Slobody a najmenej známu štvrť NYC, na Staten Island. Tam sa začína newyorský maratón a z južného cípu Manhattanu sem chodí kompa, ktorá je aj v tomto roku zadarmo. Prejdeme sa po Wall street a povieme si niečo o tomto „divokom“ mieste, ktoré sa mnohokrát stalo predlohou filmov. Wall street nás dovedie k East river a k vyhliadke na Brooklynský most. Z dolného Manhattanu sa presunieme cez Taliansku a Čínsku štvrť okolo mrakodrapu – známej Žehličky a Empire state bulding -na horný koniec. V tejto časti sa nachádza slávny Central park s chronicky známymi miestami. Columbus circle, Dakota building, Strawberry fields, Trumpove klzisko a hotel Plaza. V Dakota bulding býval Leonard Bernstein aj John Lenon. Pri hoteli Plaza –ktorý poznáte z filmu Sám doma- sa začína známa nákupná zóna Piatej avenue. Na Piatej je nádherne a bohato vyzdobený kostol sv.Patrika, no aj skvelé obchody, a je jedno či nakupujete, alebo chcete iba pozrieť najnovšie trendy. Deň ešte neskončil a v meste je čo preskúmavať - napríklad najnovšie vystúpenie na Broadwayi. Ubytovanie? Ja mám rád trošku obstarožný hotel Waldorf Astoria. Je tým hotelom, ktorý má fluidum a históriu. 10 rokov tu bývala Paris Hilton, no kvôli tomu by som sem nešiel - od čias Herberta Hovera tu spal každý prezident USA (každý prezident USA od roku 1931). Izby tu dlhodobo vlastnil Frank Sinatra či Marylyn Monroe; keď bol v New Yorku, spával tu Charlie Chaplin. Spali tu mnohí králi, či už Monacké knieža, alebo terajšia Britská kráľovná – hotel má dobrú polohu. Ďalší deň si pozrieme Manhattan z vody. Plavba nás zoberie po rieke Hudson k soche Slobody, okolo Dolného Manhattanu do East River a popod mosty Brooklyn, Manhattan a Williamsburg k centrále OSN. V New Yorku je možností neúrekom - nákupy, galérie, super reštaurácie, alebo relax v Central Parku. Naši BUBO sprievodcovia Vám radi poradia a nájdu niečo presne pre Vás. New York je geniálny a stojí za opakovanú návštevu –uvidíte, že ak ho prejdete s niekým kto sa vyzná a hľadá zážitky, kde nestretnete tisíce iných turistov, bude sa Vám páčiť viac. BUBO ako najväčší organizátor zájazdov do USA dostalo plaketu priamo z Washingtonu. Kam pokračovať z New Yorku? Určite do hlavného mesta USA, do veľmi príjemnej metropoly, do Washingtonu. Hlavné mesto USA WASHINGTON DC bolo vytvorené umelo z darovaných pozemkov Virgínie a Marylandu. Najprv boli postavené dve najdôležitejšie budovy – Capitol a sídlo prezidenta. Od roku 1800 je plne funkčné a ostalo ako hlavné mesto rastúcich spojených štátov do dnešných dní. Prejdeme celý National Mall od Bieleho domu, okolo Lincolnovho pamätníka, cez múzeum letectva a vesmíru po Capitol. Prehliadku zakončíme pri Fordovom divadle, kde bol postrelený Abraham Lincoln. Okrem National Mall sa tu nachádza aj známy cintorín Arlington, kde je pochovaný aj JFK so svojou rodinou. Neďaleko je Pentagon, chronicky známa budova ministerstva obrany USA. Mesto má peknú úpravu, je tu pohoda a po uponáhľanom a preplnenom New Yorku pôsobí ako balzam. No a následne odletíme do mesta slávnych a bohatých. Miami je opäť úplne iným mestom ako bol New York a Washington a vy ho musíte vidieť a hlavne zažiť. Tu odporúčam Legendu Miami Beach a celej Ameriky: luxusný hotel Ritz Carlton South Beach leží na najprestížnejšej adrese v Miami, ide o hotel, ktorý udáva trend. Pláž je priamo pred hotelom asi 30 metrov od hotelového bazéna. Cesta do centra Miami trvá 15 minút, do nákupného centra Sawgrass Mills hodinka. Hotel je postavený v tradičnom retro štýle, mramor, starožitnosti, žiaden gýč. Ritz Carlton je luxusný hotel pre najnáročnejších klientov. V okolí nájdete množstvo malých reštaurácií a nikdy sa nenudíte. Čo si možno ešte k východnému pobrežiu USA pridať? Východ USA sa dá spojiť s najväčším mestom Kanady Torontom – prejsť cez Niagarské vodopády – do New Yorku; toto sa dá kvalitne stihnúť za 9 dní aj s letmi. Najlepším spojením je prejsť východ USA z New Yorku do Washingtonu a spojiť si ho s all inclusive oddychom v Karibiku, napríklad na Arube či Jamajke. Toto sa dá stihnúť za 12 dní. Bahamy či luxusné Turks and Caicos sú iba 1½ hodinky letu z Miami, a tu vás očakávajú jedny z najkrajších pláží sveta s tyrkysovou modrou a cukrovým pieskom. Ideálna kombinácia = spoznávanie a nákupy v USA a oddych pri Karibiku.  

Prečo ísť na východ USA?

Ľuboš Fellner

25

10:27

nov

2018

BUBO U BUBBA v meste, ktoré nikdy nespí Viac o krajine

BUBO U BUBBA v meste, ktoré nikdy nespí

Spomínate si, aký plán mal Benjamin „Bubba“ spolu s Forrestom po skončení vietnamskej vojny? Chcel podnikať s krevetami. „Krevety sú plody mora, môžete ich grilovať, variť, smažiť, piecť, pražiť. Robia sa ako kebab, po kreolsky. Krém z kreviet so smotanou, krevety s ananásom, s citrónom, s kokosom, na čiernom korení. Polievky, dusené krevety, šaláty, so zemiakmi, do hamburgera, do sendviča. A to je asi tak všetko.“ Mal pravdu. Stojíme na Time square. Okolo nás je milión ľudí, blikajúce reklamy, trúbiace žlté taxíky. Nepočujete vlastné slová, všade je hluk a chaos. Šialený New York! Dlhý rad pre reštauráciou sa stráca v dave. My však vstupujeme priamo k pultu na prízemí. Na poschodie do reštaurácie sa dostanete väčšinou len na základe rezervácie. Nad hlavami máme obrazovky, kde je pustený, ako inak, film Forrest Gump. Obsluha nám vysvetľuje, ako funguje systém objednávok. Výzdoba a interiér má proste tematiku. Keď máte vybraté jedlo, stačí otočiť ceduľu na Vašom stole a dať tak znamenie : „STOP FORREST, STOP“. Z poschodia budovy pozorujeme uponáhľaný život, no zároveň mám pocit, že čas sa v tejto reštaurácií s výbornými krevetami na chvíľu zastavil. Tú božskú chuť jedla a New Yorku musíte jednoducho zažiť spolu s BUBO. New York je obľúbená destinácia o čom svedčí aj to, že miesta v rámci akcie Od pólu k pólu, ktorá práve prebieha, sa  rýchlo míňajú. Tak čo, pridáte sa k nám? https://bubo.sk/poznavacie-zajazdy/Komfort/new-york-new-york

BUBO U BUBBA v meste, ktoré nikdy nespí

Diana z BUBO

15

22:24

okt

2018

Najteplejšie miesto na svete Viac o krajine

Najteplejšie miesto na svete

Mnohí z nás už zažili poriadne horúčavy kdekoľvek vo svete, pri ktorých si povedali, že už väčšie teplo nemôže existovať, ale existuje! Extrémne horúčavy sú totiž každodenným "stereotypom" v americkom národnom parku Death Valley, teda v „Údolí smrti“. Údolie bolo pomenované skupinou bielych osadníkov, ktorí sa v roku 1849 vydali na výpravu s cieľom skrátiť si cestu do miest Zlatej horúčky. Keď križovali toto údolie, tak zistili, že toto miesto je tak suché a teplé, že len tí, čo sú pripravení, tu vedia prežiť. Výpravu, s výnimkou jedného účastníka, prežili všetci, aj napriek tomu, že im došlo jedlo i voda. My sa do tohto parku vydávame ráno po ceste #95 z Las Vegas a asi po 2 hodinách vstupujeme z Nevady do Kalifornie. Ocitáme sa v jednom z najnehostenejších miest na našej planéte. Tento výlet absolvujeme s dvoma rodinkami nadšených Bubákov, ktorí sem prišli uloviť zážitok a mohli si povedať- boli sme na najteplejšom mieste na svete. Prvou zastávkou je nepochybne tabuľa s názvom "Death Valley", ktorá vo fotoalbume nesmie chýbať. Tí zdatnejší sa na ňu aj vyšplhali ?. Celá táto oblasť je chránenou rezerváciou a aj keď sa na prvý pohľad zdá, že v tejto pustatine nič nežije, opak je pravdou. 91% tohto národného parku je označených ako "divočina" (wilderness), kde má človek príležitosť zažiť skutočnú samotu, prírodné ticho, krásnu, jasnú nočnú oblohu plnú hviezd, ako aj divokú prírodu, či už zo strany fauny alebo flóry. So samotou tu prichádza aj izolácia, takže dobrodruh, ktorý sa odhodlá ísť do divočiny, musí byť plne zodpovedný sám za seba a za svoje bezpečie, pretože do divočiny vedú stovky míľ nespevnených ciest, no zliezať z nich sa absolútne neodporúča. Celá táto oblasť je domovom pôvodných obyvateľov nazývaných Shoshone (Šošóni). Žilinskí futbalisti teda vedia, odkiaľ je pôvod ich prezývky J Tí majú v jazyku "šošon" pre údolie smrti a okolité rozprestierajúce sa červené hory názov Timbisha. Timbisha šošóni tu žili a žijú viac než 1000 rokov a preto organizácia národných parkov USA vyčlenila územia, kde Šošóni žijú nepretržite až dodnes, na miestach ich dávnych predkov. Organizácia Timbisha Shoshone Natural & Cultural Presentation Area (Chránené prírodné a kultúrne územie kmeňa Timbisha Shoshone) sa stará o zachovanie tradičnej kultúry tohto kmeňa, ako aj udržiavanie náboženských aktivít. Na ceste #190 odbočíme kúsok za informačným kioskom na prvej odbočke doľava a približne po 23 km sa ocitneme na vyhliadke Dante's point, ktorá je vo výške 1669 m.n.m. Zatiaľ sa zdá, že počasie je tu príjemné. Vôbec nikto by nepovedal, že dole v údolí, kam pôjdeme, je minimálne o 20˚C viac. Napájame sa opäť na cestu, z ktorej sme odbočili a zhruba po 10 minútach jazdy stojíme pri vyhliadke Twenty Mule Team Canyon. Geologické okolie krajiny je dych berúce, no nás tu zaujalo skôr fotenie modelky v spodnom prádle, zrejme do nejakého magazínu, pretože tu bola celá "výprava" fotografov a maskérov. O niečo ďalej nás čaká Zabriskie Point. Miesto, ktoré sa týči nad bodmi Badwater a Artist's Pallete a je vzdialené asi 6 km od hlavného informačného centra Furnace Creek, stále na ceste #190. Najlepší výhľad tu je skoro ráno, kedy ružovozlaté pohorie Panamint Mountains osvetľuje vychádzajúce slnko. Asi práve tento pohľad inšpiroval v 60. rokoch režiséra Michelangela Antonioniho k natočeniu filmu s rovnakým názvom, aký má táto vyhliadka. Nadmorská výška sa znižuje a už cítime výrazné oteplenie. Posledné dva roky (2017 a 2018) dosahuje priemerná teplota na obed 50°C v tieni a my sa ideme troška schladiť do informačného centra, ktoré ponúka množstvo zaujímavých faktov a videí o tomto parku. Najvyššia teplota vzduchu na svete bola zaznamenaná práve na tomto mieste 10. júla, 1913. Bolo tu nameraných rekordných 134,1 Fahrenheita, teda 56,7°C v tieni! My sme mali v tento deň neskutočný výpek a teplota dosahovala v tieni okolo 53°C, čo sa nedá ani len vo sne predstaviť. Je to úplne iné teplo, na aké je človek zvyknutý. Suchá páľava, ktorá normálne vysušuje mozog. To je ono! Presne kvôli tomuto sme sem prišli a príroda sa ukazuje v plnej paráde. To, že je fakt teplo, pozorujeme aj na našom aute Chevrolet, ktoré pri akcelerácii poriadne odfukuje a rozbieha sa len tak tak. Pokračujeme ďalej a mierime približne 26 km na juhovýchod až k najnižšie položenému miestu v Severnej Amerike, k miestu Badwater basin, ktoré je 85,5m pod morskou hladinou. Názov tohto miesta je veľmi výstižný. Nielenže je tu vody málo, ale aj tá, ktorá tu je, je jedovatá. Obsahuje veľké množstvo chloridov a síranov a je jediným domovom miestneho slimáka (Death Valley Snail). Na prechádzke cez soľnú pustatinu chápeme, prečo tu každoročne zahynú na dôsledok dehydratácie 4-6 turisti. Teplo tu je tak vražedné, že na hodinu je potrebné mať minimálne 2 litre vody a pokrývku hlavy, bez ktorej má skúsený aj neskúsený dobrodruh do pol hodiny vidiny a závraty spôsobené úpalom. Je úžasné, ako sa tu stretáva "staré" s "novým". Staré sú hory, ktoré majú vyše milióna rokov a nová je soľ, ktorá vykryštalizovala len pred pár hodinami dnes ráno. Možno je údolie smrti pustatina a tzv. "ničota", no je to dych berúce miesto, ktoré rozhodne stojí za návštevu. Lovíme zážitky tam, odkiaľ iní už utekajú. Nikdy to však nepodceňujeme a myslíme na to, že pitný režim tu je viac než dôležitý. Po asi 2 hodinách jazdy sa vraciame späť do Las Vegas a plní zážitkov si užívame voľné poobedie pri bazéne a drinku  

M

Marek Melúch z BUBO

16

12:28

sep

2018

Ja sa v tom New Yorku stratím! Viac o krajine

Ja sa v tom New Yorku stratím!

Presúvanie sa po New Yorku nie je vôbec také zložité, ako sa to na prvý pohľad zdá. Treba len zvládnuť základy, ktoré si vysvetlíme v texte nižšie. Najideálnejšie je pohybovať sa po NYC metrom. Jedna jazda stojí 2,75USD (september 2018), poprípade si môžete kúpiť neobmedzený počet jázd a to vás vyjde v tomto prípade na 32USD. Samozrejme, potrebujete na to plastovú kartičku, ktorá stojí jeden dolár, ale pozor, keď si raz kúpite kartu na týždeň, nemôžete si ju potom dať ako kreditovú – kde platíte za každú jednu jazdu. Jedna BUBO rada – kúpte si tieto lístky v jednom z automatov. Budete to mať rýchlejšie a nemusíte sa rozprávať so zamestnancami metra, ktorý sú podľa môjho názoru jedny z najneochotnejších ľudí na svete, a sú týmto známi všetkým domácim, ktorí tiež preferujú automaty. Druhá BUBO rada – ak ste si vybrali kreditovú možnosť, tak v rámci jednej jazdy za 2,75USD môžete využiť aj autobusy (do 90 minút od začiatku cesty). Ľudia majú často obavy, že nezvládnu takúto cestu, ale podľa mňa je takéto pohybovanie sa jednoduchšie ako MHD v Bratislave. Keď ste v New Yorku prvý krát, určite je nutné sa orientovať podľa metro mapy. Vo väčšine prípadov platí, že metro na Manhattane (jedna z piatich častí New York City) ide zo severu na juh, respektíve opačne. Preto je dôležité, aby ste vedeli, že či z bodu A do bodu B pôjdete smerom na sever alebo juh, poprípade do ktorej časti New Yorku chcete ísť. Príklad: Ste na modrej linke metra na zastávke Canal street (južná časť Manhattanu) a chcete ísť do Múzea prírodnej histórie, ktoré je na 72. ulici. To znamená, že si musíte zobrať metro smerom NORTHBOUND, poprípade s nápisom Bronx. Autor: Erik Kondrc Foto: Deti na family zájazde si vychutnávajú jazdu new yorským metrom. 

E

Erik Kondrc z BUBO

12

07:46

sep

2018

Deň, kedy sa “svet zmenil” Viac o krajine

Deň, kedy sa “svet zmenil”

Je utorok, deň ako každý iný, a nás čakala prehliadka posledného krásneho miesta na zájazde USA Západ - San Diega. Vyrážame do ulíc, kde vrcholí ranná špička. Všetko je tak ako každý pracovný deň, ale predsa je niečo iné. Pozreli sme si krásne nábrežie zálivu, aj historické staré mesto, kde vzniklo prvé európske osídlenie na západnom pobreží Spojených štátov. Navštívili sme aj výbežok Point Loma s historickým majákom a s výhľadom až do Mexika, a pozreli sme si aj Hotel del Coronado, na polostrove Coronado, kde nakrúcali Niekto to rád horúce s Marylin Monroe, komédiu, ktorá budúci rok oslávi 60te výročie. Slnečný, horúci deň sme ukončili schladením si aspoň nôh v Pacifickom oceáne. Krásny deň, ale v niečom iný. Smutné 17. výročie udalostí z 11. septembra 2001, nám pripomínali na každom mieste vlajky zvesené na pol žrde. Hovorí sa, že každý z nás si spomenie, čo robil 11. septembra 2001, keď svet obletela šokujúca správa a ešte šokujúcejšie zábery z New Yorku. Rovnako sa hovorí, že v tento deň sa ten “svet” aj zmenil... Stalo sa to presne pred 17timi rokmi, v rovnaký deň ako dnes - v utorok. 4ri lietadlá amerických aeroliniek, štartujúce z rôznych letísk, unieslo 19 islamských teroristov. Dve z nich krátko po sebe vrazili do Dvojičiek- mrakodrapov Svetového obchodného centra na Manhattane v New Yorku. Za hodinu a 42 minút sa obe 110- poschodové budovy zrútili. Tretie lietadlo sa zrútilo na Pentagon, sídlo Ministerstva obrany Spojených štátov. Štvrté spadlo do poľa neďaleko mestečka Shanksville, asi 260 km od Washingtonu DC, kam mali teroristi namierené. Pri útokoch zomrelo skoro 3000 ľudí z vyše 90 krajín sveta a ďalších 6000 sa zranilo. Dnes spomínali nielen v New Yorku, na mieste, kde kedysi Dvojičky stáli. Čítali mená tých, ktorí pri útokoch zahynuli. Nie však všetkých. Doteraz, po 17tich rokoch, sa nepodarilo identifikovať vyše 1000 obetí. Podvečer sa pamätník- dva bazény, ktoré lemujú pôdorys mrakodrapov WTC, rozsvietil dvomi modrými lúčmi smerujúcimi k oblohe... 9/11 alebo 11. september 2001- deň, kedy sa pred 17timi rokmi “svet zmenil”. 

Deň, kedy sa “svet zmenil”

Veronika Hulíková BUBO

02

09:59

júl

2018

Zlatá horúčka na rieke Klondike Viac o krajine

Zlatá horúčka na rieke Klondike

V druhej polovici devätnásteho storočia sa do odľahlých oblastí Yukonu sťahovali dobrodruhovia z Ameriky a Ruska, ktorí nakupovali od pôvodných obyvateľov najmä bobrie (ale aj iné) kožušiny pre obchodnú spoločnosť Hudson’s Bay Company. V roku 1883 Ed Schieffelin objavil malé zásoby zlata pri rieke Yukon a to inšpirovalo ďalších hľadačov tohto vzácneho kovu a pri Štyridsať míľovej rieke (Fourtymiles River) vzniklo rovnomenné mestečko. Ľudia tu žili v malých zlatokopeckých osadách a obchodovali s pôvodnými seminomadickými kmeňmi Hänov. Neskôr vzniklo na brehoch Yukonu mesto Circle City, ktoré vyrástlo na „Paríž Aljašky“ a žilo tu približne 1200 ľudí, boli vybudované saloony, školy, divadlá a knižnice. Koncom roka 1896 sa však stalo mestom duchov, pretože na hornom toku rieky Klondike sa objavili väčšie zásoby zlata. V auguste toho roku totiž George Carmac so svojou indiánskou manželkou a jej rodinou objavili pri Zajačom potoku (Rabbit Creek) obrovské zásoby zlata. Potok premenovali na Bonanza Creek a Carmac si uplatnil nárok na štyri parcely, kde mohol začať ťažiť. Správa o zásobách zlata sa pomaly rozšírila nie len do okolia Circle City ale až do San Francisca, kde sa vrátili prví zlatokopi s obrovským majetkom, ktorý presahoval jeden milión dolárov (v dnešnej dobe viac ako miliardu). V situácii, kedy pomaly začínala ekonomická kríza, fabriky sa zatvárali a ľudia panikárili ako ďalej nebolo treba veľa a začal pohyb obrovských más zúfalcov, ktorí túžili zbohatnúť. Do pohybu sa dalo až sto tisíc ľudí, čo dokumentovali zvedaví fotografi a spisovatelia. Zaviedol sa zlatý štandard a zlatá horúčka vypukla.Cesta na Klondike však nebola nijako jednoduchá. Ľudí na Aljašku prepravovali zo San Francisca a Seattlu lodné spoločnosti a tí si podľa zákona museli so sebou zobrať potraviny a vybavenie na celý rok, takže mnohí so sebou niesli až tonu zásob. Lodné spoločnosti a média samozrejme objav na Klondiku nafukovali a tak mnohí zúfalci predali celý svoj majetok, aby sa ku vytúženému zárobku mohli dostať. Lode prichádzali najmä do Juneau, hlavného mesta Aljašky, odkiaľ viedla najkratšia cesta. Viedla však cez priesmyk Chilkoot, ktorý bol najväčšou výzvou. Preniesť na pleciach cez 33 míľ dlhý priesmyk tonu zásob totiž nebolo vôbec jednoduché. Už tu sa mnoho hľadačov šťastia otočilo, keďže neboli pripravení na tvrdú cestu v neľahkých podmienkach. Tí čo sa im podarilo prejsť sa dostali do mesta Whitehorse, kde nasadli na plte a po rieke Yukon sa snažili dostať ďalej. Rieka bola však splavná len krátku časť roka kvôli dlhej a krutej zime, keď zamrzla a trvalo niekedy až celé dva roky, kým sa do cieľa dostali prví zlatokopi. Medzi nimi skúšal šťastie aj mladý spisovateľ Jack London, ktorý síce nenašiel nakoniec žiadne zlato (povráva sa, že po roku ryžovania tohto vzácneho kovu doniesol domov zlato v hodnote štyri a pol dolára), ale život medzi zlatokopmi ho inšpiroval ku napísaniu mnohých poviedok a nakoniec sa stal jedným z najvýznamnejších spisovateľov svojej doby. V jeho knihách je ťažký život, ktorý ľudí pri ryžovaní zlata čakal, farbisto popísaný. Do oblasti okolo rieky Klondike nakoniec dorazilo približne 30 tisíc dobrodruhov a založili niekoľko osád. Za desať dolárov si mohli uplatniť nárok na parcelu o rozlohe 2000 x 500 stôp, kde mohli legálne ťažiť. Zlato je tu však rozptýlené nerovnomerne, takže na niektorých parcelách sa nenachádzalo vôbec a keď prišli najpočetnejšie skupiny zlatokopov, väčšina parciel bola už rozdelená, takže museli prosiť ich majiteľov, aby mohli na ich pozemkoch pracovať a zarobiť si aspoň na cestu domov.Zlato sa však nenachádza v potoku, ako by si mnohí mysleli, ale niekoľko metrov pod zemou pri jadre – tvrdej nepriestupnej hornine, kam sa dostalo tektonickými pohybmi a bolo zmiešané so zlatonosným štrkom. Ku jadru sa však bolo treba dostať cez permafrost – trvale zamrznuté blato, čo nebolo vôbec jednoduché. Vykopala sa malá šachta a do nej sa kládol oheň, aby sa blato natopilo a mohli ho jednoduchšie vybrať. Keď sa baníci dostali k jadru, začali vykopávať zlatonosný štrk a vytvárať horizontálne šachty. Túto činnosť väčšinou vykonávali v zime a čakali na jar, keď sa začnú topiť ľady na potokoch a riekach, ktoré potrebovali na vyčistenie zlata od ostatných prvkov.Keďže zlato je 19 x ťažšie ako voda a tu na Klondiku je rozptýlené v zlatonosnom štrku, jediné, čo ku jeho získaniu treba je voda, gravitácia a ryžovacia panvica. Zlatokopi teda trávili celé dni v ľadových potokoch a preosievali vykopaný štrk. Nikdy však nevedeli, či sa v ňom vôbec nejaké zlato nachádza. To sa dozvedeli až vtedy, keď všetko preosiali. Mnohí nenašli vôbec nič a vracali sa postupne domov zničení s rôznymi chorobami, reumou alebo skorbutom a úplne na mizine. Samozrejme, našli sa aj takí, ktorí zlato našli, mnohí však celé svoje bohatstvo utratili v saloonoch, nevestincoch a pri hazardných hrách.Postupne zlatá horúčka ustupovala, ľudia vytriezveli z myšlienky rýchleho zbohatnutia a vracali sa z tohto nehostinného prostredia domov. Mestečká pomaly mizli. Joe Boyle so svojím partnerom však vycítili potenciál územia a postupne začali zlatokopectvo industrializovať. Nakúpili rýpadlá a začali ťažiť vo veľkom. Práve vďaka nim mesto Dawson prežilo a ešte v súčasnosti sa tu ťaží zlato. S rýpadlami mohli vykopať a pomocou bubnového separátora mohli spracovať obrovské množstvo zlatonosného štrku. Obrovské rýpadlá sa používali do roku 1966, kedy rýpadlo (dredge) číslo 11 zhorelo. Vtedy sa prešlo na moderné stroje a im podobné sa používajú dodnes. Zlatokopectvo však vôbec nie je lacná záležitosť a je potrebný obrovský vstupný kapitál. Ani to vám však nezaručí, že nejaké zlato nájdete.V súčasnej dobe v okolí Dawsonu ťaží zlato približne 60 spoločností. Jednou z nich je rodinný podnik Davida Millara, ktorého otec prišiel do Yukonu na svadobnú cestu a nespútanú prírodu si natoľko zamiloval, že tu ostal a v roku 1974 začal ťažiť zlato. David v súčasnosti spravuje 59 parciel pri Hunker Creek, čo je potok v okolí ktorého sa nachádzajú jedny z najväčších zásob voľného zlata na svete a v priemere vyťaží 200 až 600 uncí zlata za rok, čo je pri súčasnej trhovej cene približne 1300 dolárov za trójsku uncu stále rentabilná práca. Je však extrovert, ktorý má rád kontakt s ľuďmi a okolitým svetom (čo nie je u zlatokopov bežný jav, väčšinou sa jedná o samotárskych podivínov) a tak sa rozhodol, že sprostredkuje skúsenosť aktérov zlatej horúčky na Klondiku turistom. Aj my, cestovatelia s BUBO ulovíme tento unikátny zážitok a spolu s návštevou mestského múzea a múzea Jacka Londona v Dawsone pochopíme, aký ťažký život tu na Klondiku hľadačov šťastia a bohatstva v podobe vzácneho kovu čakal. Skúšame ryžovať, mrznú nám prsty v ľadovom potoku a na konci nášho snaženia nachádzame v našich ryžovacích panviciach malú vločku zlata vo veľkosti zrnka cukru. Nezbohatneme, ale mimoriadne zážitky a poznanie si odnášame so sebou. 

Zlatá horúčka na rieke Klondike

Maťo H. z BUBO

14

07:29

jún

2018

Cestou ku ľadovcu Viac o krajine

Cestou ku ľadovcu

Dnes ráno sa lúčime s Anchorage, najväčším mestom Aljašky a čaká nás približne dvesto kilometrov cesty do mestečka Seward na Kenaiskom polostrove. Meno dostalo podľa pána Williama H. Sewarda, štátneho sekretára Lincolnovej administratívy, ktorý v roku 1867 vyjednal pre spojené štáty kúpu Aljašky od ruského cára za smiešnych 7,2 milióna dolárov. Cestou sa však ešte zastavujeme v centre divej prírody, kde vo veľkých výbehoch chovajú aljašské zvieratá (častokrát zachránené siroty, alebo zranené zvery, ktoré by v divej prírode samé neprežili). Učíme sa rozoznať soba od losa, obdivujeme majestátnosť pižmoňov a lesných bizónov, ako aj medveďa čierneho, svorku vlkov či orla bielohlavého. Čaká nás ešte hodina cesty do Sewardu, kde si dáme výborný obed. Seward je známy rybolovom a to je aj pre nás prvá voľba. Posilnení skvelou krabou polievkou či šalátom s filetom z aljašského lososa sa vydávame ku ľadovcu Exit, kde si dáme príjemnú túru na Svištiu lúku (Marmot Meaddow). Začíname pri infocentre, kde nám Ranger lámanou slovenčinou porozpráva o výstupovej trase a podmienkach na chodníku. Všetko nasvedčuje tomu, že nás čaká krásny výlet. Pri vstupe do infocentra je tabuľa, kde turisti píšu, aké zvieratá stretli cestou. Pri lúke, cieli našej cesty sa vraj ráno potuloval medveď. My však nemusíme ísť loviť tento zážitok ďaleko. Po niekoľkých minútach cesty a prvých krokoch v lese nás vyzerá z húštiny mladý medveď čierny – baribal a vyzerá, že je ešte viac prekvapený z nás, ako my z neho. Akonáhle sa priblížime skáče na kmeň stromu a štverá sa hore. Parádny zážitok vidieť toto krásne zviera v divej prírode. Pokračujeme však ďalej, čaká nás ešte slušný strmák. Po približne hodine sa dostávame do pásma, kde je ešte sneh, Svištia lúka je už však na dohľad. Ľadovec sa nám však stále skrýva, čo nás poháňa stále ďalej. Pomaličky sa približujeme k cieľu našej cesty, výhľad sa otvára a my sa nevieme vynadívať. Zbehneme dole k infocentru, odvezieme sa naspäť do mesta a ubytujeme sa v príjemnom rodinnom hoteli. Je večer, ale slnko nie a nie zapadnúť. Zapadá tesne pred pol nocou, ale tma v podstate nie je, len akési šero. Sadáme si na lavičku pred hotelom, otvárame fľašku piva, ktorú na americký spôsob schováme do papierového sáčku a na zasnežených horách oproti cez zátoku pozorujeme odtiene bielej meniace sa pri zapadajúcom slnku. 

Cestou ku ľadovcu

Maťo H. z BUBO

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva