Fórum

256 príspevkov

17

08:34

sep

2020

Konečne Ústava!!! Viac o krajine

Konečne Ústava!!!

Konečne Ústava!!! Dnes pred 233 rokmi, 17. septembra 1787, bola vo Philadelphii v novovzniknutých Spojených štátoch amerických (13 štátov založilo USA v 1776) podpísaná Ústava. Je to druhý štátny zákonodarný dokument na svete po ústave San Marína z roku 1600 a najstaršia ústava v tomto slova zmysle. Ústava USA bola od svojho vzniku modifikovaná 27 krát. Jej prvé slová „We, the people of the United states“ sú pre väčšinu obyvateľov modernej krajiny symbolom najzákladnejšieho zákona. Práve tu sa hovorí o základných pravidlách fungovania štátu a jednotlivých riadiacich zložkách. Tie sú rozdelené do troch základných vetiev: zákonodarná moc (kongres), výkonná moc (prezident) a súdna moc (najvyšší súd). Základom pre túto ústavu bol Článok o konfederácii a únii a práve tento dokument podpísaný 17.9.1787 vo Philadelphii ho nahradil. 27 dodatkov bolo pridávaných postupne. Prvých desať z nich je známych ako „Listina práv“, ktorá upresňuje práva občanov. Tieto body obmedzujú práva štátu voči občanom a v rámci federácie zahŕňa dôležité body práv ľudí napríklad na slobodu slova a prejavu, osobného vlastníctva, slobodnej tlače a zhromažďovania (I. dodatok), ale aj kontroverzný zákon o práve držať a nosiť zbraň (II. dodatok). Ústava USA bola napísaná perom a spísal ju pisár Jacob Shallus. Jeho meno nie je nikde na dokumente spomenuté, jeho účasť dokázalo až šetrenie pri 150 výročí podpisu dokumentu. Za tento úkon dostal zaplatených $30, čo by pri inflácii v dnešnej dobe bolo približne $840. Samotný text nedokáže dokonale pokryť všetky aspekty právneho a verejného života v USA a má tak samozrejme mnoho kritikov. Aj napriek tomu bola inšpiráciou pre mnoho krajín pri vytváraní ich vlastných ústav. Bola preložená do mnoho jazykov, vrátane slovenčiny. Obsahuje 4543 slov vrátane mien podpisujúcich (7591 s dodatkami) a je tak najkratšou a najstaršou ústavou akejkoľvek demokratickej krajiny. Budúci prezidenti John Adams a Thomas Jefferson sa zasadnutia a podpisu nezúčastnili. James Madisson (jeho portrét je na 5000 dolárovej bankovke), ktorý je považovaný za „otca“ ústavy, prišiel do Philadelphie už v máji aj s návrhom dokumentu. Prítomných bolo 55 zástupcov, podpisu sa zúčastnilo 42 predstaviteľov a podpísalo 39. Hlavným dôvodom nepodpísania alebo premýšľania nad (ne)podpísaním bola chýbajúca listina práv. Tá bola uvedená do platnosti 15.12.1791. Ústava upravovala aj práva otrokov a dodatok z roku 1865 otroctvo úplne zrušil. V pôvodnej ústave slovo „otrok“ alebo „otrokárstvo“ nie je spomenuté. Benjamin Franklin (známy ako otec USA) mal už podlomené zdravie a pri podpise potreboval pomoc. Mal okrem iných problémov aj ľadvinové kamene a do miestnosti ho vniesli na nosidlách so sedačkou štyria väzni z neďalekého nápravného zariadenia. V dobe podpisu mal 81 rokov a bol najstarším členom podpisujúcej delegácie. Navrhol, aby pred podpisom bola modlitba, tento návrh bol zamietnutý, že zasadnutie nemá finančné prostriedky na kaplána. V dobe podpisu mali USA spolu 4 milióny obyvateľov. V roku 2020 má približne 333 miliónov. Philadelphia bola v tej dobe najmodernejším a najväčším mestom USA s populáciou 40.000, 7000 pouličnými lampami, 33 kostolmi, 10 novinovými spoločnosťami a univerzitami. George Washington, prvý prezident USA, ustanovil sviatok Vďakyvzdania (Thanksgiving day) v roku 1789 ako deň vďaky za novú ústavu. O tomto dni je viacero polemík a sviatok má v dnešnej dobe viaceré interpretácie. Po podpise trvalo 100 dní, pokiaľ boli 4 strany ústavy zarámované. Text ústavy bol vytlačený John Dunlapom and David Claypooleom vo Philadelphii a bol rozoslaný na viaceré miesta v rámci budúcich pristupujúcich štátov na študovanie a prípadné podpísanie pri vstúpení do zväzku USA. Jednotlivé štáty sa pridávali postupne. Vermont podpísal ústavu v roku 1791 aj napriek tomu, že ešte neboli oficiálnym štátom. Od roku 1804 do 1865 nebol prijatý žiadny dodatok, čo bolo najdlhšie obdobie v histórii tejto ústavy. V roku 1865 bol pridaný XIII. dodatok, ktorý zrušil otroctvo. V 1937, pri 150 výročí ústavy, Harry F. Wilhelm odrecitoval celé vtedajšie znenie ústavy spamäti a vyslúžil si tak pracovné miesto. Pri presune po konzervačných prácach na dokumente v roku 2003 bol použitý konvoj ozbrojených áut. Pri presune do knižnice Kongresu v roku 1921 cestovala s ostatnou bežnou poštou na hromade poštových vakov v nákladnom poštovom aute Ford model-T. Od roku 1952 je ústava vystavená v budove štátneho archívu vo Washingtone, kde si ju môžete prísť pozrieť.

11

10:59

sep

2020

9/11 - dnes padli dvojičky - prognóza: kam sa svet rúti? Viac o krajine

9/11 - dnes padli dvojičky - prognóza: kam sa svet rúti?

9/11 - dnes padli dvojičky - prognóza: kam sa svet rúti? Stalo sa to dnes pred 19 rokmi. Pádom dvojičiek začal pád Západu. Prišla ku mne Mirka Badinská, sestra šéfky nášho Back Office, a hovorí mi so zakalenými očami „Padli dvojičky“, „Čo si si dala trávu?“ odpovedal som a pozeral do očí, v ktorých sa objavila slza. Sme v republike Jamu a Kašmír a táto oblasť je známa jednou z najlepších marihuán na svete - veď sa tá rastlina volá Konope Indické. Mirka na to nič nepovedala, prehltla, evidentne si nič nedala, ako inak, a tak som pokračoval „Padli dvojičky v Kuala Lumpur? Petronas tower?“ Lebo to boli dlho najvyššie dvojičky sveta, a tie, kam sme ako BUBO v danej dobe chodili najviac. V prvej chvíli ma nenapadol New York, veď do USA sme potrebovali víza, a tie sa dali v roku 2001 ešte veľmi ťažko vybaviť. Do USA sme preto vypravovali oveľa menej turistov než do Malajzie. „Nie, napadli New York. Je to strašné, poď do hotela, uvidíš“ Nebol ešte vek Fb a Instagramov, a správy boli teda značne pomalšie. V Lehu, hlavnom meste horskej indickej oblasti bol problém s internetom, a náš hotel bol ojedinelým miestom, kde bola televízia. Keď som prišiel do lobby hotela, tak som sa ledva predral, bola plná belochov-turistov, ktorí sa prišli pozrieť na novinky. Na svojich lacných hoteloch televíziu nemali, a tak prišli k nám. Yassin šéf hotela ku mne hneď pribehol, boli sme jeho dlhoročný a veľký klient. „Čo by si robil, Ľubo, čo by si teraz robil?“ „ Keby som bol vláda USA, napadnem Čínu“ povedal som. Bolo to v dobe dlho pred Trumpom, ktorý silu Číny zverejnil pre svet. V tej dobe sa Slováci báli chodiť do Číny, lebo nevedeli, či tam neumrú od hladu. Vedeli, že v Číne všetci jedia iba ryžu, ale je jej málo a pre turistu zrejme neostane. Turista zomrie v Číne od hladu. No ja som vedel, že to čo všetci (čo nikdy v Číne neboli, ale o to viac bojovali za svoju pravdu) vedia nie je pravda. To čo všetci vedia je iba mediálny výplach. Už vtedy som si bol vedomý, že Čína je obrovskou konkurenciou Západu, ktorého súčasťou som sa vždy cítil. USA to (samozrejme) neurobili a našli si nepriateľa v terorizme. Mysleli si aký skvelý nápad to je, veď za teroristu môžete prehlásiť kohokoľvek. No ako mnoho takýchto nápadov využila to konkurencia a dnes sú za teroristov považovaní Ujguri v provincií Xinjiang, vo svojej vlasti. Prešiel som Xinjiang a viem o čom hovorím, je to naozaj tvrdé, horšie než Tibet. Čína je dnes najsilnejšou krajinou v leteckej preprave na svete, kde prekonala USA. Myslím si, že západný svet pochopil, že Čína je veľmoc, bohatá veľmoc s veľkými ambíciami. Mnohí moji partneri tvrdia, že ich krajiny ako Srí Lanka, Thajsko, Bali, Kambodža...sú zatvorené z dôvodu pandémie Covidu (na Srí Lanke s 21.8 miliónmi obyvateľov zomrelo zatiaľ 12 pacientov - CELKOVO za celú pandémiu) a čaká sa na krach hotelov, ktoré Čína všetky naraz skúpi. Vtedy pred 19 rokmi bola šanca Čínu zastaviť. No Západ to neurobil. Teraz je už nezastaviteľná a začína nás biť aj v technológiách (napr. 5 G). Číňania sú naozaj skvelí a ja obdivujem ich zahraničnú politiku, a hlavne v neprehľadnej Afrike. Klobúk dolu. Nikto o tom u nás nepíše, všetci rozprávajú o hlúpostiach tipu ľudských práv v Tibete, o ľudských právach celkovo – vždy z pohľady liberálneho Európana -  a o tom, že väčšina Číňanov vo vnútrozemí je totálne chudobná a podobné nezmysly....a keď toto napíšem, zodvihne sa hejt akýchsi ľudkov z internetu, ktorých presvedčenie je založené na tom, že si niečo prečítali v médiách. A politik, ktorý má byť takýmito ľuďmi zvolený, musí tiež papagájovať to čo je v médiách – veľkú božiu pravdu. Je to začarovaný kruh a prekliatie dnešnej západnej spoločnosti. No späť k tomu dňu. Boli sme vtedy naozaj kúsok od Afganistanu, veď Kašmírci a Paštuovia sú bratranci a organizátor celej akcie 9/11 Usama Bin Ladin bol v tej dobe kúsok od nás. Mali sme objednaný stôl v najlepšej reštaurácii Lehu a tak som sa vybral za šéfkou a zrušil to, s odôvodnením: „že padli dvojičky. Ja viem, že teraz nechápete čo hovorím, ale zajtra pochopíte“ vysvetľoval som, keď sa jej ten dôvod čo hovorím absolútne nezdal. Stôl v tej reštaurácii (a ešte s výhľadom na Himaláje) sa nedal totižto bežne zajednať, a my sme ho mali preto, lebo sme tu mali dlhoročné vzťahy. Teraz sa zdalo, že sa naše dobré vzťahy nadobro porušili... Rooming do tejto oblasti nedošiel, a tak sme z pevných indických liniek volali domov. Jeden minútový telefonát trval dve, tri hodinky. Linky padali, nič nefungovalo, platili sme aj keď sme sa s dotyčným nespojili... Hold, svet sa mení, a zaostalá India sa mení na ďalšieho svetového tigra, a nakoniec to bude India, ktorá vo svete vytvorí protiváhu obrovskej Číne. Hovorilo sa, že svet sa po 9/11 zmení a cestovanie už nikdy nebude to isté. Pravda, začalo sa cestovať ešte viac. Ostali kontroly na letiskách. Niekde vám vodu zoberú (väčšinou), ale na mnohých miestach vodu môžete do lietadla preniesť. Po Covide bude to isté, budú nám merať teplotu. Možno budeme mať akýsi očkovací preukaz – teraz je niekde potrebná žltá zimnica a tak bude mať potrebné aktuálne očkovanie na Covid. Pôjde o zdraženie cestovania, lebo si za očkovanie budeme platiť. No o 10 rokov sa bude cestovať ešte viac než doteraz. 9/11 bolo strašné, pozerali sme na tie neskutočné zábery 100x. Naozaj je možné, aby sa takéto niečo stalo? Chodil som potom roky na miesto Ground Zero a stával som tu dlhé minúty v pietnom tichu. Bolo to veľmi smutné miesto. V BUBO sme hneď v New Yorku zmenili program a začínali sme práve tu na tomto mieste, na bode 0. Po tom, ako nám zrušili víza a mali sme možnosť vstúpiť do USA na ESTA, sme sa v BUBO stali najväčším predajcom USA na Slovensku - z Washingtonu nám udelili diplom za spoluprácu. Teraz na danom mieste postavili krásny mrakodrap a ja som o ňom písal, ako o jednom z dôvodov prečo sa do New Yorku vrátiť. Tá cesta výťahom na vrchol je úžasná, ako aj celé okolie. Po páde dvojičiek nastal hon na organizátora Usamu Bin Ladina z bohatej developerskej saudskoarabskej rodiny. Niektorí turisti poodhlasovali zájazdy na Bora Bora (Francúzska Polynézia) z dôvodu, že sú tam teroristi, lebo v médiách hovorili, že Bin Ladin sa ukrýva v Tora Bora (v Afganistane). To, samozrejme, nie je chyba médií. Keď som bol v Abbottabade (Pakistan) pred pár rokmi, tak na mňa domorodci doslova gánili, bol som v ich očiach nepriateľ, akoby som ja osobne zabil Bina Ladina. V roku 1996, kedy som tadiaľto išiel, som stretol úžasných priateľských ľudí, a za doslova pár rokov nastala takáto zmena v správaní. Politika! Pôsobí na nás na oboch frontoch. Vzájomná nevraživosť stúpla násobne. Od tejto doby sme mediálne, ako Západ, začali bojovať s moslimami a (mediálny) západný svet si zobral toto náboženstvo na mušku. Mnohé moslimské oblasti (napríklad Sahel v Afrike) sa stali od 9/11 extrémne nebezpečnými. 19 rokov sa vzťahy zhoršovali. Je teraz obdobie, kedy sa vzťahy budú zlepšovať? Aspoň Sunniti by na tom mohli byť lepšie, a protivníkom Ramba už nebude zahalený moslim, ale šikmooký biznismen bez škrupulí.S Talibanom začínajú mierové jednania zajtra (v Doha). Myslím si, že po novembri (voľby prezidenta v USA) sa bude zahraničná politika USA meniť, a nepôjde o "šírenie liberálnej demokracie" (snažili sme sa o to v Iraku, Afganistane, Sýrii, Líbyi..), ale otvorene sa začne "boj veľmocí". Západný svet vs. Čína. Túto ohromnú zmenu začal nastoľovať Trump, aj keď niekedy dosť nemotorne, a to je asi dôvod, prečo si média novú tému, nový smer ešte neosvojili. No Čína, to je pomaličky značná časť Ázie.... Boj sa bude pritvrdzovať z roka na rok. Mne sa zdá, že už vopred je to boj prehratý. Už iba Covid je ukážkou, ako strašne prehrávame. Verím, že zniem pozitívne... haha.   Západný svet bude pykať za klamstvá a ohýbanie pravdy, ktoré toľké roky vo svete praktizoval. Dobrou správou je, že sila médií rapídne klesne. Prvou ranou bude výhra Donalda Trumpa v novembri. Všetky média sú proti nemu, nikto dnes v jeho výhru neverí. Však? Ako to, že nikto Trumpovi neverí? Keď vyhrá, tak vplyv médií bude iba klesať. Všetci pochopia, že v USA „TO už prestalo fungovať“ Ďalšou dobrou správou je, že sa začne praktizovať čistejšia a slušnejšia politika. Boj bude prehľadnejší a budú rozhodovať výsledky = čísla. Teda to, čo v Číne rozhoduje už dlho. Aj na Západe sa opäť začne robiť, lebo bez toho nevyhráte. U nás sa prestane rozprávať o work balance, no napriek tvrdej drine bude ťažké konkurovať Číne. Čína postupne začne skupovať aj náš západný svet (začne vo Východnom bloku, u nás). Nevadí, stále je šanca byť lepší. A to je pre mňa tá najpozitívnejšia správa. Ešte to nikto nevie, no verím, že nebude trvať 20 rokov, kým to populistické média a populistickí politici pochopia. Čína sem príde aj tak oveľa skôr =)  9/11 začalo po vyhraní Studenej vojny etapu šírenia liberálnej demokracie. Robili sme vlastne to isté čo dovtedy, iba sme nemierili na Sovietsky zväz a jeho spojencov, ale tam "kam bolo treba"  Zbrojilo sa o 100/6. Svet médií sa globalizoval a centralizoval. V tomto bol Západ naozaj veľmi šikovný a pochopil v čom je sila. Problém je, že mnohí pochopili, že sa systematicky klame. Ľudia začali žiť dvojtvarý život tak ako u nás za socializmu, kedy sa doma hovorilo niečo a vonku to, čo chceli počuť komunisti. Kto povie niečo zlé, toho inkvizítori upália a vyhlásia za konšpirátora. Verím, že Západ si skoro nasype popol na hlavu, prizná sa k dlhoročnému zavádzaniu, novinári sa po prvý raz v živote ospravedlnia a začne sa nanovo a čestne. Naozaj verím, že k tomu príde! Prial by som si, aby mierové rozhovory v Dohe (začínajú zajtra) túto smutnú „teroristickú“ časť politiky Západu ukončili. Prial by som si, aby sme (ako Západ) začali jednať čestne. Prial by som si, aby sme si dávali číselné a jasné ciele a išlo nám o skutočné zlepšenie životov ľudí.  Prial by som si, aby sa MeToo a Covid neopakovali.Na to bude treba zrušiť dnešný populistický a SEBAZNIČUJÚCI tandem média-politik. Myslíte si, že Západ sám príde na to, že lajky (pri článkoch v médiách a na Fb stránkach politikov) na porazenie tvrdo pracujúcej Číny nestačia? foto: do Kašmíru som chodil ako mladý lekár už v roku 1996. Späť som chodieval stopom cez Irán  Poznámka: Tento článok nie je zameraný proti médiám. Média sú ťažký biznis, to si uvedomujem. Viem, že sa chytili do pasti, z ktorej je ťažké vyjsť von. To isté politici. Tento článok smeruje k úzkej komunite scestovaných ľudí, a nie je určený na žiadne šírenie.

23

17:58

jan

2020

Jednu kávu, prosím Viac o krajine

Jednu kávu, prosím

Jednu kávu, prosím Ak ste kávičkár a pre dostatok energie na našich zájazdoch s bohatým programom potrebujete svoju dávku kofeínu, majte na pamäti, že káva, jej štýl a príprava sa mení s každou prekročenou hranicou. Napríklad pri návšteve USA dostanete pod názvom coffee cca 3 dcl filtrovanej kávy. To je najbežnejší štýl kávy, ktorý nájdete vo všetkých štátoch v reštauráciách, na benzínkach aj v hoteloch; a najčastejší typ, ktorí sami Američania vyhľadávajú. Bohužiaľ Slovákom a Čechom vo väčšine prípadov prekvapkávaná káva už dávno nechutí. Našťastie v BUBO poznáme mestá a miesta a vieme vám veľakrát odporučiť lokálnu kaviareň s presso strojom a výbornou kávou. V prípade, že takéto miesto nie je v okolí dostupné – predsa len častokrát skôr výnimkou ako pravidlom - pomôže aj najznámejšia sieť kaviarní - Starbucks. A hoci štatisticky patrí USA k priemeru vypitej kávy na človeka (najviac kávy ľudia vypijú vo Fínsku, Nórsku a na Islande), práve ich sieť kaviarní je najikonickejšia po celom svete. V roku 1971 v meste Seattle, štát Washington, sa časť podnikateľov rozhodla otvoriť miestnu pražiareň, no až keď prišiel do biznisu Howard Schultz, začal sa rozširovať po celom kontinente. V súčasnosti má sieť viac ako 29 000 predajní po celom svete. Na Slovensku má Starbucks obrovskú konkurenciu v našich útulných kaviarňach na európsky spôsob, ktoré ľudia vyhľadávajú oveľa radšej. No najväčšími prednosťami nie sú v USA len ich presso stroje a 100% arabika, ale celková firemná idea, a to kombinácia polohy, sortimentu, vyškoleného personálu, efektivity a maximálnej ústretovosti. Keď sa tam spoločne zastavíme a budete mať chuť na silnú a dobrú kávu - vyskúšajte double espresso. Počas letných mesiacov padne vhod cold brew a na jeseň ich osobný sezónny špeciál - pumpkin spice latte (tekvicové latte). 


07

21:15

jan

2020

Symbol slobody a Ameriky Viac o krajine

Symbol slobody a Ameriky

Symbol slobody a Ameriky Pri zmienke USA alebo New Yorku sa mnohým vybaví aj 46 metrov vysoká Socha Slobody. Francúzsky dar pre USA v roku 1886 nie je len symbolom slobody a vzájomnej pomoci a spolupráce týchto dvoch krajín. Bola to tiež prvá vec, ktorú ľudia prichádzajúci do USA s vidinou lepšieho života uvideli po niekoľko týždňovej plavbe z Európy. Socha Slobody sa nachádza na ostrove Liberty Island, na ktorý premáva trajekt. Hneď vedľa leží takisto dôležitý ostrov Ellis Island. Tento ostrov predstavoval vstupnú bránu pre všetkých imigrantov prichádzajúcich do USA na prelome 19. a 20. storočia. Medzi nimi aj takmer pol milióna Slovákov, ktorí sa vydali za vidinou lepšieho života. Ak je vaším snom návšteva Sochy Slobody, myslite na to vopred. Hoci máte počas nášho zájazdu dostatok času aj pre tento program, počet návštevníkov je limitovaný, a lístky je lepšie kúpiť vopred. Návšteva oboch ostrovov a ich múzeí je v podstate zadarmo. Platíte len za trajekt, ktorý premáva z juhu Manhattanu na Liberty Island, druhá zastávka je Ellis Island, a naspäť na Manhattan. Prichádza pravidelne v 20-30 minútových intervaloch, a teda či vystúpite neskôr aj na Ellis Islande je len na vás. Ak máte čas, určite to odporúčame. Lístok na trajekt ideálne kúpite cez internet. Stojí 18 $ a vyberáte si konkrétny deň a hodinu. Hoci trajekt premáva pravidelne ako kyvadlová doprava, a naspäť môžete nastúpiť na ktorýkoľvek, lístky sú počas najväčšej sezóny často dávno vypredané. Premyslite si to ešte doma. Denne sa dostane na ostrov so Sochou Slobody 20 000 návštevníkov. POZOR, nezahŕňa to automaticky prístup do vnútra Sochy Slobody alebo do jej podstavca. Pri kúpe lístkov si preto premyslite, čo presne chcete. Lístok do podstavca (vrátane trajektu) stojí 19,25$ a až úplne do koruny zaplatíte len o pár dolárov viac. Rozdiel v cene je zanedbateľný, čo však môže prekaziť plány je počet dostupných lístkov. Do podstavca sa denne dostane 4 000 ľudí, do koruny už len 500. Preto je potrebné si túto návštevu premyslieť najskôr. Počas letnej sezóny sú tieto možnosti vypredané aj 3 mesiace vopred! Výstup do koruny tiež vyžaduje trochu fyzických schopností. Nie je tam vybudovaný výťah, a pre výhľad musíte zvládnuť 162 úzkych schodov. Aj keby ste sa predsa len do koruny nedostali, ostrov, výhľad na Manhattan a blízky pohľad na Sochu Slobody stoja za to.

30

14:09

sep

2019

Zájazd B-52 Viac o krajine

Zájazd B-52

Zájazd B-52 Zájazd USA západ aktívne je hlavne o prírode, a preto boli dve noci v Las Vegas tak akurát, a hneď ráno vyrážame z mesta hriechu smerom na severozápad po ceste číslo 95. Bizarnou zastávkou je Area 51 Alien center - čerpacia stanica, kde doplníme benzín predtým, ako sa vydáme do nehostinného Údolia smrti. Okrem pohonných látok tu kúpite suveníry s typickou mimozemskou tematikou -práve v blízkosti tohto odpočívadla v Amargosa Valley totiž sídli vojenská oblasť 51, ktorá je opradená mnohými konšpiračnými teóriami - mala tu prebehnúť pitva mimozemšťana, a podobné bludy. Ak náhodou netúžite po tričku s nápisom “Area 51 alien response team”, tak aspoň načerpajte plnú nádrž, môže sa to neskôr hodiť. Po ďalších 27 kilometroch prekračujeme hranicu Nevady a dostávame sa do Kalifornie, kde je naším cieľom národný park Údolie smrti. Tento národný park nemá kvôli extrémnym teplotám klasický vstup s pracovníkmi, takže, ak máte zaplatený ročný vstup do amerických národných parkov - Annual pass, tak môžete pokračovať do parku bez akéhokoľvek čakania v rade aut. Tí, čo tento vstup nemajú, si môžu zakúpiť vstupenku v samoobslužných automatoch. Prvou vyhliadkou, ktorú absolvujeme, je Dante’s view - Danteho výhľad. Na tejto vyhliadke zatiaľ nie je ukrutne teplo, zahrial sa však náš motor, vystúpili sme totiž do výšky 1669 metrov. Pohľad na údolie z vtáčej perspektívy dáva tušiť, čo nás čaká. Našou ďalšou zastávkou je Zabriskie point - vyhliadka pomenovaná po Christianovi Zabriskiem, riaditeľovi spoločnosti, ktorá v tejto oblasti ťažila borax. Tento pán sa neskôr vo veľkej miere pričinil o to, aby sa stala národným parkom. Tu už teplota dosahuje 45 stupňov, a to ešte nie sme v tej najhorúcejšej časti. Po ďalšej polhodine jazdy sa dostávame k Badwater basin - toto miesto je 85,5 metra pod hladinou mora a to ho robí najnižšie položeným miestom v Severnej Amerike. Keď si predstavím, že ešte pred pár dňami sme prechádzali v Colorade horským priechodom Independence pass vo výške 3687 m.n.m., tak ma začína oblievať horúci pot :) Keďže teplota atakuje 48 stupňov v tieni, snažíme sa urobiť čo najrýchlejšie fotky a videá, a utekáme z tohto pekla späť do klimatizovaného auta. Cestou do informačného centra ešte využívame vyhliadkovú jednosmernú cestu okolo Artist´s pallete - skaly sú tu zaujímavo sfarbené v rôznych odtieňoch. Po kúpe rýchleho obedu do auta nás čaká dlhá, ale nesmierne zaujímavá cesta do Los Angeles - zastavíme sa na vyhliadke na pieskové duny Mesquite, v mestečku duchov Trona, pri pomaľovaných skalách Fish rocks, pôjdeme okolo pohrebiska lietadiel a na večeru bude grilované mäso v brazílskej reštaurácii v meste Lancaster. Ako raz povedal jeden náš verný klient - tento zájazd by sme mali premenovať na B-52 - je to proste jedna bomba za druhou.

25

02:54

sep

2019

Posvätné miesto Arizony Viac o krajine

Posvätné miesto Arizony

Posvätné miesto Arizony Uprostred veľkolepých červených pieskovcových útvarov už generácie priťahuje umelcov, liečiteľov, turistov a návštevníkov hľadajúcich duchovný rozvoj. Sedona, malé mestečko s populáciou niečo málo cez 10-tisíc obyvateľov, leží uprostred Arizony a je považované za posvätné miesto Arizony. Zastavíme sa tu počas nášho presunu z historickej Route 66 vo Flagstaffe do horúceho hlavného mesta Arizony, Phoenixu. Keďže je čas obeda, najprv sa zastavíme v centre mesta, známom ako Uptown Sedona. Medzi populárne reštaurácie patrí reštaurácia Canyon Breeze s terasou a krásnym výhľadom na okolité pieskovce, Outlaw Grille, alebo prevádzka populárnej mexickej siete, Chipotle. Po obede sa už môžeme presunúť k jednému zo siedmych divov Arizony, Chapel of the Holy Cross (Kaplnka svätého Kríža). Budova inšpirovaná lokálnou umelkyňou, Marguerite Brunswig Staude, ktorá v roku 1932 hľadala inšpiráciu v samotnom Empire State Building v New Yorku. Pôvodne sa pokúsila stavbu umiestniť v Budapešti, jej plány však prekazilo vypuknutie druhej svetovej vojny a rozhodla sa pre svoju rodnú zem. Vízia sa stala realitou za pomoci architektov z firmy Anshen & Allen a stavba v hodnote vtedajších 300 000 dolárov bola dokončená za 18 mesiacov v roku 1956, na pôde národného lesa Coconino. Pri kaplnke sa nachádza parkovisko s kapacitou 45 miest (odporúčame tiež foto zastávku na parkovacích miestach pod kaplnkou, kde je krásny výhľad na samotný kríž a pieskovec pod kaplnkou). Samotná kaplnka je postavená na výbežku pieskovcovej skaly, 60 metrov nad zemou. Úchvatný kríž s výškou 27 metrov pretína stred kaplnky a vyzerá, akoby bol zakliesnený do skaly. Neuveriteľná štruktúra, ktorá sa javí ako prirodzené rozšírenie výrazných červených pieskovcov naokolo. Interiér kaplnky je veľmi jednoduchý, pôsobivý kríž je stredobodom nielen zvonku, ale aj znútra. Je obklopený oknami od podlahy po strop a ponúka nádherný výhľad na červené skaly Sedony. V ľavej strane kaplnky sa nachádzajú schody do suvenírového obchodu v podzemnom podlaží, ktorý zvykne byť otvorený od 10 ráno do 5 poobede.

25

02:49

sep

2019

Hlavná cesta Ameriky – Route 66 Viac o krajine

Hlavná cesta Ameriky – Route 66

Hlavná cesta Ameriky – Route 66 Už od roku 1926 je jazda po ceste 66 celoživotným zážitkom pre cestovateľov, dobrodruhov, zúfalcov a snílkov. Hoci už oficiálna Route 66 neexistuje, jej veľká časť je stále zjazdná a vedie cez 8 štátov USA - z Chicaga, najľudnatejšieho mesta štátu Illinois, do Los Angeles, najľudnatejšieho mesta štátu Kalifornia. Počas zájazdu USA – západ sa zastavíme priamo na jej konci, na móle v mestečku Santa Monica. Pre lepšiu orientáciu sú jedno a dvoj-ciferné diaľnice v USA číslované párnym číslom, ak spájajú východ so západom, prípadne nepárnym číslom, ak spájajú sever s juhom. Historická Route 66, slávna migračná cesta z východu na západ, podporovala hospodárstvo počas obdobia viacerých piesočných búrok začiatkom 30. rokov 20. storočia, ktoré spôsobili obrovské ekologické a poľnohospodárske škody. Podarilo sa jej prežiť aj napriek vzniku novovzniknutého medzištátneho diaľničného systému. Cesta s dĺžkou 2 448 míľ (3940 kilometrov) bola založená v roku 1926, hoci jej dopravné značenie sa začalo budovať až o rok neskôr. Prechádzala cez štáty Illinois, Missouri, Kansas, Oklahoma, Texas, Nové Mexiko, Arizona, Kalifornia a stala sa jednou z najznámejších ciest v Amerike. Route 66 prešla počas svojho života mnohými vylepšeniami a úpravami, ale napriek tomu bola v roku 1985 oficiálne odstránená z diaľničného systému USA. Časti cesty, ktoré prechádzali cez Illinois, Missouri, Nové Mexiko a Arizonu, boli spoločne označené ako vyhliadková cesta pod názvom „Historic Route 66“, čím sa názov vrátil na niektoré mapy. Niekoľko štátov prijalo významné obídené úseky bývalej Route 66 do svojich štátnych cestných sietí ako „State Route 66“. Dnes je zjazdných viac než 80% pôvodnej hlavnej cesty Ameriky. Okrem iného sa tiež obnovuje ako súčasť amerického systému cyklistických trás. Snahou ukončiť epickú diaľnicu epicky, Route 66 Alliance a Santa Monica Pier Restoration Corp. sa pri 83. výročí založenia Route 66 dohodli na stanovení oficiálneho konca tejto diaľnice priamo na móle v Santa Monice. Orientačný bod identifikuje značka, ktorá sa údajne objavila ako filmová rekvizita na rohu ulíc Santa Monica Blvd. a Ocean Ave., kde aj približne pred päťdesiatimi rokmi zmizla – značil ju názov mesta „Santa Monica“ nad číslom „66“, pod ktorým bolo uvedené „End of the Trail“ – koniec trasy. Mýtus, ktorý oprávnil Američanov umiestniť koniec slávnej Route 66 na miesto, kde mohol byť ľahko monetizovaný a dostupný množstvom turistov. Po oficiálnom určení konca Route 66 sa na móle postavila replika tejto dávno zmiznutej značky, a jej umiestnenie na hranici s Pacifickým oceánom je dnes symbolom miesta, ktoré bolo cieľom mnohých cestovateľov minulého storočia. Označenie sa nachádza hneď za prevádzkou populárnej siete Bubba Gump Shrimp, inšpirovanej filmom Forrest Gump. Odporúčame ochutnať.

25

01:02

sep

2019

Bicyklovanie na Venice Beach, CA Viac o krajine

Bicyklovanie na Venice Beach, CA

Bicyklovanie na Venice Beach, CA O mieste s názvom Venice Beach už počul asi takmer každý: je to známa pláž v meste Los Angeles, California, a BUBO na takomto mieste nesmie chýbať. Toto magické miesto je plné chronicky známych miest ako povestná Muscle Beach, Skatepark, fasády budov so street art umením, nespočetné množstvo umelcov: ako pouliční umelci, break dance; veľká show sa dá často zahliadnuť aj v samotnom skateparku. Po pobreží sa tiahne chodník určený pre cyklistov, po ktorom sa viete pohodlne previezť na viacero miest, medzi ktoré jednoznačne patrí aj Venice beach, ale aj známe mólo Santa Monica, kde končí Route 66. Promenádu lemujú obchodíky, kde kúpite od suvenírov, skateboardov alebo zmrzliny všetko, na čo si len spomeniete. BUBO odporúča jazdu na bicykli po tomto ikonickom mieste, kde si viete požičať aj samotný bicykel (na promenáde nájdete množstvo obchodov, kde si viete požičať cruiser podľa toho, ktorý vám je sympatickejší), k dispozícii majú aj štýlovky, takzvané “Cruiser” bicykle, ktoré umocnia zážitok z jazdy, cena za jeden sa pohybuje od 7$ na hodinu, 17$ na 3 hodiny alebo približne 20$ za celodenný prenájom. Ak niekto uprednostňuje iný spôsob prepravy, každý si príde na svoje; viete si prenajať veľmi populárnu elektrickú kolobežku, trojkolku, skateboard alebo množstvo špecifických presúvadiel. Počas jazdy odporúčame vyskúšať aj street food, ktorých je tu nespočetné množstvo a vo všetkých robiac chutné špeciality, ale aj rôzne bizarné “jedlá” ako napríklad vyprážané Oreo (Američania dokážu vypražiť všetko, na čo si len spomeniete, dokonca aj kyslé uhorky, ktoré volajú pickles). My v BUBO odporúčame miesto zvané The Venice Whaler (10 Washington Blvd), ktorý sa nachádza hneď oproti mólu Venice Fishing Pier, kde si viete kúpiť jedlo so sebou v okienku vedľa reštaurácie, alebo si viete sadnúť priamo na terasu a vychutnať jedlo s chutným drinkom alebo pivom, ktoré je typické pre ich podnik. Veľmi chutne sa viete najesť aj na mieste zvanom Jody Maroni’s (2011 Ocean Front Walk), tento stánok s rýchlym občerstvením je tu pomerne známy, keďže sa tu nachádza od roku 1979. Po nezabudnuteľnej jazde na bicykloch nesmiete vynechať ani miestnu pláž s jemným pieskom a kúpanie sa vo vlnách, prípadne surfovanie, na ktoré je toto prostredie ako stvorené aj pre začiatočníkov. Na pláži na vás dohliadajú plavčíci, ktorí dohliadajú na bezpečnosť zo svojich “búdok”, ktoré poznáme zo známeho seriálu 90- tych rokov, a tým je Pobrežná hliadka alebo Baywatch. Na pláži si viete vychutnať príjemnú atmosféru a jedinečný západ slnka, ktorý je pre toto miesto typický a prekypuje viacerými farbami, ale najvýraznejší je prechod od žltej, ružovej, červenej až do fialovej farby; spolu s palmami je to nezabudnuteľný zážitok.

21

01:13

júl

2019

Si to ty, aligátor ? Viac o krajine

Si to ty, aligátor ?

Si to ty, aligátor ? Vstávame do slnečného dňa a dnes máme pred sebou prehliadku národného parku Everglades, na Floride v Miami. Je 8 hodín ráno a my, plní očakávania, sadáme do auta a vyrážame smer Everglades. Brány parku sa otvárajú o 9tej a naša BUBO skupinka chce byť medzi prvými, a užiť si ničím nerušenú prehliadku. Podarilo sa, je tu iba naša skupinka a ďalšie dve autá. Kupujeme lístky a vyrážame na plavbu vznášadlom po močariskách tohto úžasného parku, kde, ako na jedinom mieste na svete, spolu žijú aligátory a krokodíly. V tomto 3. najväčšom parku v USA po Death Valley a Yellowstone, rozprestierajúci sa na rozlohe 6 100 kilometrov štvorcových, žije viac ako 26 druhov hadov, 22 druhov vtákov, 38 druhov rýb a korytnačiek, viac ako 150 druhov hmyzu. Po krátkej inštruktáži, čo nás čaká počas plavby po Everglades, vyrážame loviť zážitky. Plavíme sa po nádhernej, pomaly tečúcej rieke, ktorá za deň pretečie iba približne 1,6 km, a 80% parku tvorí tráva, ktorá umožňuje život v tejto oblasti. Spomínaná tráva vie byť pre človeka veľmi nebezpečná, aj keď na pohľad nevyzerá, je veľmi ostrá a dokáže ľahko porezať, dokonca jej nerobí problém rozrezať rifľové nohavice. Ako sa ďalej plavíme, môžeme pozorovať nádherné vtáctvo, rastliny, ryby a korytnačky. Naším cieľom bolo zazrieť aligátora vo voľnej prírode, čo sa nám počas plavby nepodarilo, pretože bolo až príliš teplo a aligátory sa chladili na dne rieky, kde vydržia stráviť až 50 minút bez nadýchnutia. Aj keď sme na plavbe nezazreli aligátora, sme nadšení a pokračujeme ďalej v programe Everglades, kde o 9.45 začína prehliadka aligátorov a krokodílov na farme. My však ešte máme čas a ideme sa poprechádzať po parku. Každý z nás si túži domov priniesť fotku aligátora, a tak kráčame smerom k farme, kde za plotom môžeme vidieť aligátory počas odpočinku. Nadšene si fotíme aligátorov a kocháme sa okolitou prírodou; ako si tak kráčame po chodníku vedľa rieky späť k nášmu programu a fotíme si spoza plotu posledné fotky aligátorov, sa na nás z opačnej strany chodníka upreným pohľadom pozerá aligátor, medzi ktorým nás už nedelí žiadny plot. Pri tejto situácii nám trochu zbledli tváre a poskočil tep, ale urobili sme vytúžené fotky voľného aligátora, ktorý bol od nás pár metrov, a mierne sme pobehli k nášmu programu. Avšak nemusíte sa ničoho báť, tieto aligátory sú tu pod dohľadom skúsených pracovníkov, zvyknuté na ľudí.  

08

19:59

júl

2019

Prečo ísť na východ USA? Viac o krajine

Prečo ísť na východ USA?

Odletíte a v ten istý deň priletíte do New Yorku. Staneme sa súčasťou tohto živého organizmu hneď od začiatku. Po ubytovaní budeme mať ešte šancu si užiť večerný New York. Times square, známe ako pupok sveta, je plné deň-noc, alebo si pôjdete užiť výhľad z Empire State Building či Rockeffelerovho centra. Sme v meste, ktoré nikdy nespí, tak hurá doň. Viete recept na kokteil Manhattan? Prvý raz sa podával tu na večierku, ktorý organizovala mama Winstona Churchila. Ochutnáme a spoločne si zaspievame Sinatrov NEW YORK, NEW YORK a po troch prejdeme na Jay-Z štýl. Prehliadku máme prepracovanú, naši sprievodcovia v New Yorku žijú, ja osobne som tu bol vyše 10x, mám New York veľmi rád, bežal som tu dva polmaratóny a jeden krát som zabehol aj celý New Yorský maratón. Bol som tu na Silvestra, v lete, a vždy bolo dobre - mám k tomu mestu jednoducho vzťah. Prehliadku začneme na dolnom Manhattane, na mieste, kde New York ešte ako Nový Amsterdam vznikol. Z Battery parku je pohľad na Ellis Island a na Sochu slobody. Okolo najstaršieho parčíku v New Yorku a soche útočiaceho býka – ktorého môžete chytiť pre šťastie za ligotavé testes - sa prejdeme k pravdepodobne najbohatšiemu kostolíku na svete, kostolu Trinity. Pozrieme sa na pamätník 9/11, miesto, kde stáli Dvojičky svetového obchodného centra a dnes sa tu stavia nový New York. Miesto hrozného teroristického útoku sa zmenilo na pietne a finančné centrum, pýchu mesta miest. Zastavte sa v hypermodernom obchodnom dome Westfield s najväčším Apple store-om sveta – spolumajiteľom bol rodák z Fiľakova Frank Lowy. Videl som New York z Empire state building, z Rockefeller centra, ale veľmi sa mi páčila jazda výťahom v mrakodrape - 1. Svetové Obchodné Centrum. Ide o najvyššiu budovu západnej pologule. Za 47 sekúnd zažijete prerod Manhattanu z čias holandského starostu Petra Stewesanta až po dnešok. Najprv boli na tomto skalnatom ostrove lesy plné indiánov, postupne začali vyrastať v Novom Holandsku domy veľmi podobné tým v Amsterdame. Boom nastal začiatkom 20. storočia, kedy sa začal Manhattan neuveriteľne ťahať do výšky. Keďže WTC sa nachádza na spodnej strane Manhattanu, vidíte ho celý a máte výborný výhľad aj na Sochu Slobody a najmenej známu štvrť NYC, na Staten Island. Tam sa začína newyorský maratón a z južného cípu Manhattanu sem chodí kompa, ktorá je aj v tomto roku zadarmo. Prejdeme sa po Wall street a povieme si niečo o tomto „divokom“ mieste, ktoré sa mnohokrát stalo predlohou filmov. Wall street nás dovedie k East river a k vyhliadke na Brooklynský most. Z dolného Manhattanu sa presunieme cez Taliansku a Čínsku štvrť okolo mrakodrapu – známej Žehličky a Empire state bulding -na horný koniec. V tejto časti sa nachádza slávny Central park s chronicky známymi miestami. Columbus circle, Dakota building, Strawberry fields, Trumpove klzisko a hotel Plaza. V Dakota bulding býval Leonard Bernstein aj John Lenon. Pri hoteli Plaza –ktorý poznáte z filmu Sám doma- sa začína známa nákupná zóna Piatej avenue. Na Piatej je nádherne a bohato vyzdobený kostol sv.Patrika, no aj skvelé obchody, a je jedno či nakupujete, alebo chcete iba pozrieť najnovšie trendy. Deň ešte neskončil a v meste je čo preskúmavať - napríklad najnovšie vystúpenie na Broadwayi. Ubytovanie? Ja mám rád trošku obstarožný hotel Waldorf Astoria. Je tým hotelom, ktorý má fluidum a históriu. 10 rokov tu bývala Paris Hilton, no kvôli tomu by som sem nešiel - od čias Herberta Hovera tu spal každý prezident USA (každý prezident USA od roku 1931). Izby tu dlhodobo vlastnil Frank Sinatra či Marylyn Monroe; keď bol v New Yorku, spával tu Charlie Chaplin. Spali tu mnohí králi, či už Monacké knieža, alebo terajšia Britská kráľovná – hotel má dobrú polohu. Ďalší deň si pozrieme Manhattan z vody. Plavba nás zoberie po rieke Hudson k soche Slobody, okolo Dolného Manhattanu do East River a popod mosty Brooklyn, Manhattan a Williamsburg k centrále OSN. V New Yorku je možností neúrekom - nákupy, galérie, super reštaurácie, alebo relax v Central Parku. Naši BUBO sprievodcovia Vám radi poradia a nájdu niečo presne pre Vás. New York je geniálny a stojí za opakovanú návštevu –uvidíte, že ak ho prejdete s niekým kto sa vyzná a hľadá zážitky, kde nestretnete tisíce iných turistov, bude sa Vám páčiť viac. BUBO ako najväčší organizátor zájazdov do USA dostalo plaketu priamo z Washingtonu. Kam pokračovať z New Yorku? Určite do hlavného mesta USA, do veľmi príjemnej metropoly, do Washingtonu. Hlavné mesto USA WASHINGTON DC bolo vytvorené umelo z darovaných pozemkov Virgínie a Marylandu. Najprv boli postavené dve najdôležitejšie budovy – Capitol a sídlo prezidenta. Od roku 1800 je plne funkčné a ostalo ako hlavné mesto rastúcich spojených štátov do dnešných dní. Prejdeme celý National Mall od Bieleho domu, okolo Lincolnovho pamätníka, cez múzeum letectva a vesmíru po Capitol. Prehliadku zakončíme pri Fordovom divadle, kde bol postrelený Abraham Lincoln. Okrem National Mall sa tu nachádza aj známy cintorín Arlington, kde je pochovaný aj JFK so svojou rodinou. Neďaleko je Pentagon, chronicky známa budova ministerstva obrany USA. Mesto má peknú úpravu, je tu pohoda a po uponáhľanom a preplnenom New Yorku pôsobí ako balzam. No a následne odletíme do mesta slávnych a bohatých. Miami je opäť úplne iným mestom ako bol New York a Washington a vy ho musíte vidieť a hlavne zažiť. Tu odporúčam Legendu Miami Beach a celej Ameriky: luxusný hotel Ritz Carlton South Beach leží na najprestížnejšej adrese v Miami, ide o hotel, ktorý udáva trend. Pláž je priamo pred hotelom asi 30 metrov od hotelového bazéna. Cesta do centra Miami trvá 15 minút, do nákupného centra Sawgrass Mills hodinka. Hotel je postavený v tradičnom retro štýle, mramor, starožitnosti, žiaden gýč. Ritz Carlton je luxusný hotel pre najnáročnejších klientov. V okolí nájdete množstvo malých reštaurácií a nikdy sa nenudíte. Čo si možno ešte k východnému pobrežiu USA pridať? Východ USA sa dá spojiť s najväčším mestom Kanady Torontom – prejsť cez Niagarské vodopády – do New Yorku; toto sa dá kvalitne stihnúť za 9 dní aj s letmi. Najlepším spojením je prejsť východ USA z New Yorku do Washingtonu a spojiť si ho s all inclusive oddychom v Karibiku, napríklad na Arube či Jamajke. Toto sa dá stihnúť za 12 dní. Bahamy či luxusné Turks and Caicos sú iba 1½ hodinky letu z Miami, a tu vás očakávajú jedny z najkrajších pláží sveta s tyrkysovou modrou a cukrovým pieskom. Ideálna kombinácia = spoznávanie a nákupy v USA a oddych pri Karibiku.  

25

10:27

nov

2018

BUBO U BUBBA v meste, ktoré nikdy nespí Viac o krajine

BUBO U BUBBA v meste, ktoré nikdy nespí

BUBO U BUBBA v meste, ktoré nikdy nespí Spomínate si, aký plán mal Benjamin „Bubba“ spolu s Forrestom po skončení vietnamskej vojny? Chcel podnikať s krevetami. „Krevety sú plody mora, môžete ich grilovať, variť, smažiť, piecť, pražiť. Robia sa ako kebab, po kreolsky. Krém z kreviet so smotanou, krevety s ananásom, s citrónom, s kokosom, na čiernom korení. Polievky, dusené krevety, šaláty, so zemiakmi, do hamburgera, do sendviča. A to je asi tak všetko.“ Mal pravdu. Stojíme na Time square. Okolo nás je milión ľudí, blikajúce reklamy, trúbiace žlté taxíky. Nepočujete vlastné slová, všade je hluk a chaos. Šialený New York! Dlhý rad pre reštauráciou sa stráca v dave. My však vstupujeme priamo k pultu na prízemí. Na poschodie do reštaurácie sa dostanete väčšinou len na základe rezervácie. Nad hlavami máme obrazovky, kde je pustený, ako inak, film Forrest Gump. Obsluha nám vysvetľuje, ako funguje systém objednávok. Výzdoba a interiér má proste tematiku. Keď máte vybraté jedlo, stačí otočiť ceduľu na Vašom stole a dať tak znamenie : „STOP FORREST, STOP“. Z poschodia budovy pozorujeme uponáhľaný život, no zároveň mám pocit, že čas sa v tejto reštaurácií s výbornými krevetami na chvíľu zastavil. Tú božskú chuť jedla a New Yorku musíte jednoducho zažiť spolu s BUBO. New York je obľúbená destinácia o čom svedčí aj to, že miesta v rámci akcie Od pólu k pólu, ktorá práve prebieha, sa  rýchlo míňajú. Tak čo, pridáte sa k nám? https://bubo.sk/poznavacie-zajazdy/Komfort/new-york-new-york

15

22:24

okt

2018

Najteplejšie miesto na svete Viac o krajine

Najteplejšie miesto na svete

Najteplejšie miesto na svete Mnohí z nás už zažili poriadne horúčavy kdekoľvek vo svete, pri ktorých si povedali, že už väčšie teplo nemôže existovať, ale existuje! Extrémne horúčavy sú totiž každodenným "stereotypom" v americkom národnom parku Death Valley, teda v „Údolí smrti“. Údolie bolo pomenované skupinou bielych osadníkov, ktorí sa v roku 1849 vydali na výpravu s cieľom skrátiť si cestu do miest Zlatej horúčky. Keď križovali toto údolie, tak zistili, že toto miesto je tak suché a teplé, že len tí, čo sú pripravení, tu vedia prežiť. Výpravu, s výnimkou jedného účastníka, prežili všetci, aj napriek tomu, že im došlo jedlo i voda. My sa do tohto parku vydávame ráno po ceste #95 z Las Vegas a asi po 2 hodinách vstupujeme z Nevady do Kalifornie. Ocitáme sa v jednom z najnehostenejších miest na našej planéte. Tento výlet absolvujeme s dvoma rodinkami nadšených Bubákov, ktorí sem prišli uloviť zážitok a mohli si povedať- boli sme na najteplejšom mieste na svete. Prvou zastávkou je nepochybne tabuľa s názvom "Death Valley", ktorá vo fotoalbume nesmie chýbať. Tí zdatnejší sa na ňu aj vyšplhali ?. Celá táto oblasť je chránenou rezerváciou a aj keď sa na prvý pohľad zdá, že v tejto pustatine nič nežije, opak je pravdou. 91% tohto národného parku je označených ako "divočina" (wilderness), kde má človek príležitosť zažiť skutočnú samotu, prírodné ticho, krásnu, jasnú nočnú oblohu plnú hviezd, ako aj divokú prírodu, či už zo strany fauny alebo flóry. So samotou tu prichádza aj izolácia, takže dobrodruh, ktorý sa odhodlá ísť do divočiny, musí byť plne zodpovedný sám za seba a za svoje bezpečie, pretože do divočiny vedú stovky míľ nespevnených ciest, no zliezať z nich sa absolútne neodporúča. Celá táto oblasť je domovom pôvodných obyvateľov nazývaných Shoshone (Šošóni). Žilinskí futbalisti teda vedia, odkiaľ je pôvod ich prezývky J Tí majú v jazyku "šošon" pre údolie smrti a okolité rozprestierajúce sa červené hory názov Timbisha. Timbisha šošóni tu žili a žijú viac než 1000 rokov a preto organizácia národných parkov USA vyčlenila územia, kde Šošóni žijú nepretržite až dodnes, na miestach ich dávnych predkov. Organizácia Timbisha Shoshone Natural & Cultural Presentation Area (Chránené prírodné a kultúrne územie kmeňa Timbisha Shoshone) sa stará o zachovanie tradičnej kultúry tohto kmeňa, ako aj udržiavanie náboženských aktivít. Na ceste #190 odbočíme kúsok za informačným kioskom na prvej odbočke doľava a približne po 23 km sa ocitneme na vyhliadke Dante's point, ktorá je vo výške 1669 m.n.m. Zatiaľ sa zdá, že počasie je tu príjemné. Vôbec nikto by nepovedal, že dole v údolí, kam pôjdeme, je minimálne o 20˚C viac. Napájame sa opäť na cestu, z ktorej sme odbočili a zhruba po 10 minútach jazdy stojíme pri vyhliadke Twenty Mule Team Canyon. Geologické okolie krajiny je dych berúce, no nás tu zaujalo skôr fotenie modelky v spodnom prádle, zrejme do nejakého magazínu, pretože tu bola celá "výprava" fotografov a maskérov. O niečo ďalej nás čaká Zabriskie Point. Miesto, ktoré sa týči nad bodmi Badwater a Artist's Pallete a je vzdialené asi 6 km od hlavného informačného centra Furnace Creek, stále na ceste #190. Najlepší výhľad tu je skoro ráno, kedy ružovozlaté pohorie Panamint Mountains osvetľuje vychádzajúce slnko. Asi práve tento pohľad inšpiroval v 60. rokoch režiséra Michelangela Antonioniho k natočeniu filmu s rovnakým názvom, aký má táto vyhliadka. Nadmorská výška sa znižuje a už cítime výrazné oteplenie. Posledné dva roky (2017 a 2018) dosahuje priemerná teplota na obed 50°C v tieni a my sa ideme troška schladiť do informačného centra, ktoré ponúka množstvo zaujímavých faktov a videí o tomto parku. Najvyššia teplota vzduchu na svete bola zaznamenaná práve na tomto mieste 10. júla, 1913. Bolo tu nameraných rekordných 134,1 Fahrenheita, teda 56,7°C v tieni! My sme mali v tento deň neskutočný výpek a teplota dosahovala v tieni okolo 53°C, čo sa nedá ani len vo sne predstaviť. Je to úplne iné teplo, na aké je človek zvyknutý. Suchá páľava, ktorá normálne vysušuje mozog. To je ono! Presne kvôli tomuto sme sem prišli a príroda sa ukazuje v plnej paráde. To, že je fakt teplo, pozorujeme aj na našom aute Chevrolet, ktoré pri akcelerácii poriadne odfukuje a rozbieha sa len tak tak. Pokračujeme ďalej a mierime približne 26 km na juhovýchod až k najnižšie položenému miestu v Severnej Amerike, k miestu Badwater basin, ktoré je 85,5m pod morskou hladinou. Názov tohto miesta je veľmi výstižný. Nielenže je tu vody málo, ale aj tá, ktorá tu je, je jedovatá. Obsahuje veľké množstvo chloridov a síranov a je jediným domovom miestneho slimáka (Death Valley Snail). Na prechádzke cez soľnú pustatinu chápeme, prečo tu každoročne zahynú na dôsledok dehydratácie 4-6 turisti. Teplo tu je tak vražedné, že na hodinu je potrebné mať minimálne 2 litre vody a pokrývku hlavy, bez ktorej má skúsený aj neskúsený dobrodruh do pol hodiny vidiny a závraty spôsobené úpalom. Je úžasné, ako sa tu stretáva "staré" s "novým". Staré sú hory, ktoré majú vyše milióna rokov a nová je soľ, ktorá vykryštalizovala len pred pár hodinami dnes ráno. Možno je údolie smrti pustatina a tzv. "ničota", no je to dych berúce miesto, ktoré rozhodne stojí za návštevu. Lovíme zážitky tam, odkiaľ iní už utekajú. Nikdy to však nepodceňujeme a myslíme na to, že pitný režim tu je viac než dôležitý. Po asi 2 hodinách jazdy sa vraciame späť do Las Vegas a plní zážitkov si užívame voľné poobedie pri bazéne a drinku  

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu