New York a diera v daňovom systéme pre apartmány najbohatších

New York je mesto, kde budovy často lámu všetky pravidlá. Najlepšie to vidno na takzvanej „Billionaires’ Row" – ulici pri Central Parku plnej superluxusných mrakodrapov. Veže ako 432 Park Avenue alebo 111 West 57th Street ohromujú nielen výškou, ale aj cenami bytov, ktoré sa šplhajú do stoviek miliónov dolárov.

Tieto budovy sú pritom veľmi úzke. Prečo? Developeri využívajú tzv. air rights – právo stavať vo výške, ktoré si môžu kúpiť od susedov. Ak susedné budovy nedosiahli povolenú výšku, ktorú im mesto pri výstavbe povolilo, môžu svoje výškové metre predať susedovi. Tak vznikli známe pencil towers, ktoré teraz dominujú panoráme Manhattanu.

Ešte prekvapivejšie je, ako funguje ekonomika týchto bytov. Väčšina z nich sa vôbec neobýva, ale slúži ako investícia, akési bezpečné trezory pre bohatých z celého sveta. A tu prichádza zvláštnosť. Aj keď sú ceny obrovské, dane môžu byť relatívne nízke. V New Yorku sa daň z nehnuteľností totiž počíta rôzne podľa typu budovy.

Condo byty (vlastnícke byty) sa zdaňujú podľa odhadovanej trhovej hodnoty. To znamená, že úrad pozrie, za koľko sa predávajú podobné byty a podľa toho stanoví daň. Problém je, že ultra-luxusné byty sa často nepredávajú ani neprenajímajú, takže nie je veľa predajov na porovnanie. Úrad preto môže použiť konzervatívny odhad, ktorý je oveľa nižší než skutočná cena bytu.

Nájomné budovy sa naopak zdaňujú podľa príjmu z nájmu, pretože sa nedajú tak jednoducho porovnať s trhom. Pre ultra-luxusné pencil towers teda vzniká paradox. Nie sú nájomné, takže sa nedajú zdaňovať podľa príjmu, a nemajú veľa predajov na trhu, takže úrad stanoví daň z malej odhadovanej hodnoty.

Navyše tu existovali programy ako 421-a, ktoré developerom poskytovali daňové úľavy na 15 až 25 rokov, ak stavali nové byty. Výsledok? Niektoré luxusné byty platili daň len z malej časti svojej hodnoty. Jeden penthouse za 100 miliónov dolárov mal napríklad daň iba okolo 0,017 %.

New York tak ukazuje fascinujúcu kombináciu. Mesto, kde sa stretáva extrémny prepych, rôznorodá architektúra, zložité daňové pravidlá a zároveň problém s nájdením dostupného bývania. Pre turistov to znamená, že za každým mrakodrapom sa skrýva nielen nádherný výhľad, ale aj príbeh peňazí, moci a pravidiel, ktoré ho formujú.