Fórum

7 príspevkov

25

20:08

sep

2019

Vo Svazijsku po svazijsky

Vo Svazijsku po svazijsky

Vo Svazijsku po svazijsky Svazijské kráľovstvo... teda, ospravedlňujem sa, po novom už kráľovstvo Eswatini. Malá absolutistická monarchia na juhu Afriky. Veľkosťou menšia než polovica Slovenska. S približne jedným miliónom obyvateľov. Jeho veličenstvo kráľ Mswati III. minulý rok, pri príležitosti svojich 50. narodenín, zmenil oficiálny názov tohto malého štátu zo Svazijsko na Eswatini. Vraj si ich mýlia zo Švajčiarskom, tak znel jeden z hlavných dôvodov veličenstva. Svazijsko, teda už Eswatini, je viac než len zaujímavá krajinka. Už len keď si zoberieme samotných kráľov, pre ktorých je typické, že majú veľa žien, veľmi veľa detí a ku sklonku života tým pádom i more, stovky vnúčat. Podľa mňa každý Svazijčan musí byť z kráľovského rodu. Zaujímavým je trebárs aj každoročný pochod panien, kde si kráľ môže vybrať svoju ďalšiu ženu. Pre tých, ktorí sa sem chystajú, kráľ si vyberá prvý! Jednoducho krajina, ktorá má pre nás hneď niekoľko bizarností. Úprimne, Svazijsko/Eswatini mám veľmi rád. Vždy som sa tu stretol s príjemnými ľuďmi. Dokonca aj policajt sa mi tu úprimne ospravedlňoval, že som prišiel až sem a on mi bohužiaľ musí dať pokutu za rýchlosť. A tak som teda zaplatil 4€. Máme tu svoje obľúbené, zaujímavé zastávky. Jednou z nich je kultúrna dedinka Mantenga, kde nám miestni priblížia svoju minulosť a predvedú svoj spev a tanec. Nejde o žiadnu lacnú, trápnu show pre turistov, pri ktorej trpia obe strany – aj tí, čo sa snažia tancovať, aj tí, čo na to musia pozerať. Na toto je naozaj radosť pozerať a vždy sa na to teším. Len márne sa skúšam tak pohybovať ako oni... proste majú to vo svojej krvi. Ďalšou mojou obľúbenou zástavkou je najstarší národný park Svazijska – Mlilwane. Okrem krokodílov v jazere vás tam nemá čo ohroziť, takže si pokojne môžete požičať bicykel a jazdiť pomedzi stáda zebier, pakoní, impál atď. Iný zážitok ako zo safari autíčka, z ktorého sa na safari nevystupuje. Tentokrát sme Mlilwane nie len navštívili, ale tam aj prenocovali. Nečakal nás žiadny hotel, tých máme plno v Európe, ale tradičné svazijské domčeky. Vo vnútri naozaj čisto, veľká kúpeľňa, prepojená s tradične vyzerajúcim domčekom, a asi tá najpohodlnejšia posteľ, v akej som posledné týždne spal (a to sme spali i v Holiday Inn a pod. hoteloch). No naozaj! Dnes už spíme v krásnom, luxusnom rezorte medzi Dračími horami – najkrajšie hory Afriky (o tom možno neskôr). No viacerí z nás ešte spomínajú na svoj útulný, príjemný domček zo Svazijska, okolo ktorého vám pobehujú antilopky či malé prasiatka bradavičnaté (pumba z rozprávky)... teda z Eswatini... ešte si na to nové meno budem musieť zvykať!

28

13:58

nov

2017

Krajina plná prírodných kontrastov

Krajina plná prírodných kontrastov

Krajina plná prírodných kontrastov Krajina plná prírodných kontrastov. Aj tak sa dá nazvať Juhoafrická republika, ktorá ponúka okrem úžasnej prírody a nespočetného množstva zvierat aj prírodné úkazy všetkých spektier. Ak sa povie Afrika, tak mnohí z nás si predstavujú celoročné horúčavy bez dažďov a iných klimatických faktorov, no opak je pravdou. Náš zájazd začal v Kapskom meste a hneď po príchode Bubáci zistili, aká je pravda. Zima? To vôbec. Horúčava? To taktiež nie. Je to iný živel, ktorý nás tak prekvapil. Bol to vietor, ktorý sa predviedol v plnej sile a dosahoval rýchlosť až 105 km/h, pričom v Kapskom meste to nie je až taká rarita, keďže zopár kilometrov juhovýchodne sa stretáva studený Benguelský prúd z atlantického oceánu a teplý Agulhaský prúd z indického oceánu. Nás však vietor absolútne neodradil, priam naopak. Mali sme z toho taký intenzívny zážitok, že ak by sme sa na Myse Dobrej nádeje poriadne nesústredili na každý jeden krok, tak nás odfúkne z chodníka. Príroda je tu v plnej sile a počas toho, ako fúka, si predstavujeme aké to muselo byť počas búrky a hmly, keď prví námorníci a dobrodruhovia, ako Bartolomeo Dias a Vasco de Gama, tadiaľto križovali svoje cesty. Naša ďalšia zastávka je v národnom parku Kruger. Obávame sa, že počasie tu bude ako predchádzajúci deň v Johannesburgu - búrka. Omyl! Od rána na oblohe nevidíme ani mráčik a teplota sa počas obeda vyšplhá až na 36 stupňov . V takýchto teplotách pokračujeme aj ďalší deň, no vo Svazijsku sa stretneme s lokálnymi prehánkami, vďaka ktorým sme na ceste v aute nevideli ani 5 metrov pred seba. Waw, tá krajina je neskutočne kontroverzná! Ďalší deň nás čaká prejazd do Dračích hôr a počasie je ideálne na dlhý prejazd. Ani teplo, ani zima. No popravde, dnes by sme prijali trošku viac stupňov. Hlásime večerný príchod do hotela Mont-aux-sources v Dračích horách, ktorý je v BUBO náš obľúbený a hneď po vystúpení z auta sa začneme všetci drkotať od zimy. Vonku je 6 stupňov a predpovede na noc hlásia ešte nižšie. Uff, to snáď nie je ani možné, ale je to tak. Na druhý deň sa zobudíme do krásneho slnečného rána a čo nevidíme?!? Dračie hory, ktoré máme vo výhľade z balkónika, sú zasnežené! Wow, naši Bubáci tomu ani nechcú veriť, že sú v Afrike. Áno, je to tak. Nie je to len Kilimandžáro, ktoré môže byť zasnežené, ale aj tieto majestátne hory, ktoré sa nachádzajú vo výške 1600 m.n.m a vyššie. Je to miesto v Afrike, kde je kedykoľvek počas celého roka pravdepodobnosť snehových zrážok, no a my sme ich vystihli. Nás to do ďalšieho dňa perfektne nadchlo a vydávame sa do hôr na trojhodinový treking, oblečení tak, aby nám nebola zima. Naše oblečenie sme však pomaličky, ale isto zhadzovali, nakoľko deň po snežení bol opäť krásny s teplotou 26 stupňov a z túry sme si odniesli spálené tváre a ruky, ako suvenír z podcenenia tejto divokej prírody. Aj takáto je Juhoafrická republika a práve vďaka tomuto kontrastu prírody odchádzajú naši cestovatelia z BUBO z krajiny viac než nadšení, pretože si pred zájazdom nemysleli, že počas dvoch týždňov v Afrike budú mať možnosť zažiť 4 ročné obdobia. 

29

09:17

aug

2017

Dedinka, kde sa zastavil čas

Dedinka, kde sa zastavil čas

Dedinka, kde sa zastavil čas Je práve krásne, slnečné ráno a po dvoch dňoch strávených v Hazyview, v oblasti okolo národného parku Kruger, je čas vyraziť ďalej a pokračovať smerom na juh do Svazijska. Čaká nás dlhý presun, takže nie je dovolené žiadne vylihovanie. Naša VIP rodinka bubákov s tým nemá žiadny problém a sme teda pripravení vyraziť. Čaká nás zhruba 300 km, cesty nie sú vždy v ideálnom stave, takže treba počítať aj s časovou rezervou. Naším cieľom je dostať sa do mestečka Lobamba pred 15 hodinou, nakoľko nás tam čaká netradičný program. Cestujeme krásnou krajinou, prejdeme juhoafricko-svazijské hranice, približujeme sa stále viac a viac k nášmu cieľu, ale počas toho robíme ešte spontánne fotopauzy, keďže si to časovo môžeme dovoliť. Nachádzame sa v krajine, ktorá je jednou z posledných absolútnych monarchií na svete - na čele s kráľom Mswati tretím, ktorý je syn bývalého kráľa Sobhuzu druhého. Dá sa povedať, že to tu je také rodinkárstvo. Blíži sa čas obeda a my s Bubo po ceste nepoznáme lepšiu zastávku na obed, ako práve pár kilometrov po odbočke doprava z križovatky pri Motjane pri starej, ale stále funkčnej sklárni, kde sa dá autenticky sledovať výroba skla vo všetkých fázach. Teda od začiatočnej prípravy, samotnej výroby, až po finálny produkt. Sám som netušil, že skláreň bude takým silným zážitkom pre Sašku a Miška, našich malých bubákov. Ako som ich sledoval, nemohli oči odtrhnúť od práce robotníkov, ako sa "hrajú" so sklom. Dokonca zistili ešte skôr, ako my dospelí, že chlapík tam dole vyrába zo skla sloníka. Boli by sme ešte zostali, no museli sme pokračovať, aby sme stihli vyvrcholenie nášho dňa. Prechádzame cez hlavné mesto Mbabane, ktoré je druhým najväčším mestom v krajine a to s populáciou menej ako 90 tisíc. Toto mesto je centrom administratívy a obchodu a dá sa povedať, že nič zaujímavé sa v ňom ani nenachádza. My máme namierené ale ďalej a pomaly sa dostávame do mesta Lobamba, kde má sídlo aj kráľ. Toto miesto je, bohužiaľ, prísne strážené a bežný človek sa k nemu len tak nedostane. Nevadí! My máme vymyslený lepší program a preto mierime do kultúrnej dedinky Mantenga. Táto 725 hektárová oblasť je chránenou oblasťou nachádzajúcou sa v údolí Ezulwini, ktoré je vzdialené iba 2 km od hlavnej cesty. Vchádzame cez bránu do dedinky, ako keby sa tu zastavil čas o 150-200 rokov. Táto dedinka je takpovediac živé múzeum tradičnej, starej svazijskej kultúry, ktorá aj v dobe zaplavenej globalizáciou stále funguje ako pred dávnymi rokmi. Predstavuje klasický svazijský životný štýl z 50. rokov 19. storočia. Nachádza sa tu zhruba 16 chatrčí, slamené ohrady a chlievy pre dobytok a kozy, ktoré sú veľmi podstatné pre ich prežitie. My však skôr, ako si pozrieme dedinu, ideme sa usadiť na kamenné lavičky do "amfiteátra", kde každú chvíľu začnú predvádzať svoje tanečné schopnosti domorodé kmene. Nevieme sa už dočkať! A je to tu! Predstavenie začína. Asi 45 minútové vystúpenie pozostávajúce z tanca žien, ktoré tancujú, ak chcú zaujať muža, tanca mužov, ktorí chcú zaujať ženy, ako aj tanca mužov, kde si navzájom dokazujú kto je silnejší. Najzaujímavejšie zo všetkého však bolo vystúpenie "medicine man-a", teda dedinského šamana, ktorý je takpovediac „lekáreň celej dediny“. Vystúpenie sa našim malým bubákom tak zaľúbilo, až sa rozhodli zatancovať si na kamenných lavičkách v rytme lokálnych tanečníkov. Je neuveriteľné a zároveň krásne, ako si domorodé obyvateľstvo udržuje svoje tradície až doteraz. Svazijsko je krajina, ktorá čelí ťažkým ekonomickým problémom a so svojou vysokou úmrtnosťou patrí na chvost medzi krajiny s podpriemerným, ba až kritickým životným štýlom. Je to spôsobené najmä enormnou, cca 30 percentnou, populáciou trpiacou ochorením HIV, dôsledkom čoho sa stráca aj mužská pracovná sila. Dá sa povedať, že im nemá kto pracovať. Nuž, aj takýto býva osud afrických rozvojových krajín. Ale dosť bolo negatívnych vecí. Po tanečnom vystúpení sme išli s náčelníkom na prehliadku jeho dediny. Vysvetlil nám, aký je rozdiel medzi troma chatrčami, ktoré manžel musí dať svojej žene. Všetko spočíva v tom, ako sú dvere otočené k plotu. Keď sme došli do chlieva, tak s nadšením nám začal rozprávať, aké je podstatné, aby chlap vedel, ktoré časti z kravy môže žene priniesť. Jednoznačne zahlásil: „žena nikdy nesmie jesť hlavu z kravy“. Keď sme sa ho spýtali prečo, tak s vážnosťou odpovedal: "lebo inak by žena dostala múdrosť kravy" :D. Všetci sme sa začali smiať, no on to myslel fakt vážne. Ďalšia vec, ktorú ženy nesmú jesť, sú nohy z kravy, tie môžu jesť len muži! Zas s veľkou vážnosťou povedal. A keď sme sa ho spýtali prečo, odpovedal, že žena by zobrala nohy na plecia a utiekla by od manžela. :D Tak, ako s vážnosťou povedal toto, dodal ešte poznámku, že takisto muž nemôže nikdy darovať žene topánky, lebo potom by mu tiež mohla utiecť. Svazijské ženy si musia kupovať topánky (šľapky ako z Miletičky) samé. Záver tohto úžasného programu sme dokončili prechádzkou k vodopádom Mantenga, ktoré sú 95 metrov vysoké, zároveň aj najznámejšie a prietokom vody v celom Svazijsku najväčšie. Takže, ak chcete spoznať pravú kultúru maličkej rozvojovej monarchie na "konci sveta", vydajte sa s Bubo za exotikou iných rozmerov, pretože my poznáme svet "tam vonku". :) 

01

17:23

feb

2017

Svazijsko

Svazijsko

Svazijsko Prechadzame hranice Juhoafrickej Republiky a vstupujeme do krajiny s absolutnou monarchiou, kde dodnes vladne kral s prezyvkou lev. Divokejsie a menej objavene Svazijsko. Tu je nasou prvou zastavkou prirodna rezervacia Mlilwane, kde nam nas svazijsky kamarat Ayanda poziciava bicykle. Spolu sa na nich vydavame na spanilu jazdu ,,divokym,, safari. Nemusime sa ale nicoho bat, jedinym predatorom, ktory sa v tomto parku nachadza je 5 metrovy krokodil, na ktoreho sa ideme spolocne pozriet. Z kolies sa nam prasi zelezity oranzovy prach z cesty, na ktorej si vychutnavame pritomnost zebier, impal, byvolcov a pakonov, ktory nas s obdivom sleduju. Trochu domacej Svazijskej kultury ideme lepsie spoznat do nedalekej osady Mantenga. Tu nam svazijci zaspievaju gospel a zatancuju ich ritualne tance. S nemym uzasom sa presuvame do dediny, kde si vysvetlujeme ich povodny sposob zivota. Pri brane kricime ekája, cim si vyziadavame vstup do dediny. Kolko ma aktualny kral Mswati III zien? Je 17st krav za zenu, s ktorou sa chcete ozenit malo alebo vela? Toto vsetko si povieme spolocne pri navsteve Svazijskeho kralovstva.

17

19:08

okt

2016

Koľko manželiek má svazijský kráľ?

Koľko manželiek má svazijský kráľ?

Koľko manželiek má svazijský kráľ? Svazijsko je maličké kráľovstvo susediace s Juhoafrickou republikou a Mozambikom. Je to mimoriadna krajina, ktorá sa pýši titulom poslednej absolutistickej monarchie v Afrike – vládne tu neobmedzenou mocou kráľ Mswati III., prezívaný Ngwenyama (v preklade “lev”) so svojou matkou, prezívanou Ndlovukati (v preklade „slonica“). Na kráľovský trón zasadol v roku 1983, kedy mal 18 rokov a stal sa tak najmladším vládcom na svete. Každoročne organizuje veľkú slávnosť Umhlanga („trstinový tanec“), ktorá trvá 8 dní a zúčastňujú sa na nej bezdetné a slobodné dievčatá z celej krajiny a polonahé tancujú, pričom kráľ si tu môže jednu z nich zvoliť za novú manželku. Momentálne ich má pätnásť. Alebo šestnásť? Ani sám nevie. Svazijsko je patriarchálna spoločnosť a pri návšteve kultúrnej dediny Mantenga nám Paul vysvetľuje, ako to podľa tradícii v krajine chodí. Základnou jednotkou spoločnosti je obydlie, v ktorom žije muž so svojimi manželkami. Tie majú každá tri domčeky zhotovené z konárov a trávy, ohradené trstinovými plotmi. Jeden z domčekov slúži ako spálňa, druhý ako kuchyňa a tretí ako miesto na výrobu tradičného kukuričného piva – Umqombothi a ako sklad. Centrom takéhoto obydlia je kraal – ohrada pre dobytok, ktorý je v Svazijsku mimoriadne dôležitý a podľa neho sa určuje bohatstvo rodiny. Chlapci a dievčatá majú svoje chalúpky, do ktorých sa sťahujú od mám, keď dosiahnu vek šiestich rokov, respektíve, keď si dočiahnu rukou cez hlavu ucho. Dedičom sa stáva jediný syn poslednej manželky, tak isto ako aj novým kráľom – tým je zaručené, že súčasného kráľa nikto nebude chcieť zvrhnúť a po jeho smrti nenastane o trón boj medzi súrodencami. Svazijsko je nádherná hornatá krajina a jeho obyvatelia sú príjemní ľudia, ktorí sa radi zabávajú, spievajú a tancujú. Dôkazom môže byť aj to, že princezná Sikhanyiso je celkom známou hip-hopovou speváčkou. Jednoducho, treba sa prísť pozrieť.

29

19:41

máj

2016

Tri krajiny južnej Afriky

Tri krajiny južnej Afriky

Hneď po prílete do Johannesburgu sme sa vybrali smer Krugerov Národný park. Zoznamujeme sa pri poháriku Amaruly, miestneho likéru vyrobeného z plodov ovocia marula. Prechádzali sme predmestiami, pozerali, ako ľudia žijú vo favelách okolo tovární a asi po dvoch hodinách sme sa zastavili na náš prvý africký steak. Jožkovi sa v tom okamihu splnil sen – vidieť naživo africké nosorožce, ktoré mali v súkromnej obore rovno za oknami reštaurácie. Dorazili sme do Hazyview, ubytovali sa a rezervovali sme si miesto v reštaurácii, kde servírovali skvelú divinu. Prvý deň sme si vybrali kudu a ku tomu čapované namíbijské pivo – Windhoek. Spokojní sme šli spať, ráno skoro vstávame, čaká nás safari v národnom parku. Vstávame a z hotela odchádzame skoro, ale ráno je väčšia šanca vidieť šelmy. No na tie sme tentokrát šťastie nemali. Zahliadli sme však impaly, krásne obrovské prasa savanové, tlupy paviánov, kudu, nyaly, byvoly africké a niekoľko nosorožcov tuporohých. Najväčší zážitok boli ale slony, ktoré si nás obzerali z bezprostrednej blízkosti. Aj my ich. S parkom sme sa rozlúčili pohľadom na nádherného obrovského výra belavého. Večer sme pokračovali v ochutnávke exotických druhov mäsa – steakoch zo pštrosa, či krokodýla. Kuchár svoje remeslo ovláda, a my sme si naozaj pochutnali. Navnadení po včerajšom safari sme vošli do národného parku inou bránou, dnešný cieľ bol vidieť levy. Ani nie 50 metrov od brány nás čakalo prvé obrovské prekvapenie. V tráve kúsok od cesty sa zabávala samica leoparda. Leoparda vidieť je veľké šťastie, ale to nám naozaj prialo. Neprešlo ani pár minút a natrafili sme na pár krásnych dospelých levov. Pri pohľade na nich sme pochopili, prečo je toto vznešené zviera považované za kráľa džungle. Levy sme ešte zahliadli pri obkúsanej kostre byvola a hľadali sme ďalej. Nakoniec sme videli celú veľkú päťku – leva, leoparda, byvola, nosorožca aj slona a tiež „ošklivú“ päťku (alebo sedmičku?) – paviána, prasa, pakoňa, bociana marabu, krokodýla, hyjenu a supa. S hyjenou a jej mláďatami sme sa s Krúgerovým národným parkom rozlúčili. Neskutočný zážitok – vidieť tieto nádherné zvieratá vo voľnej prírode. Dnes nás čakala dlhá cesta do posledného naozajstného afrického kráľovstva, kde sa kráľ odieva do koží divých zvierat a už ani sám nevie, koľko má manželiek, do Svazijska. Prechádzali sme pôsobivou krajinou, fotili sme a naším prvým cieľom bol národný park Mlilwane. Tu sme si požičali horské bicykle a išli sme sa previezť. V jazierku sme obdivovali krokdýly, míňali sme stáda byvolcov bieločelých, pakoní a naháňali sme zebry, ku ktorým sme sa dostali naozaj blízko, na niekoľko metrov. Občerstvili sme sa miestnym pivkom Sibebe a pokračovali v našej ceste do svazijskej kultúrnej dediny pri Mantenge. Tradičné spevy a tance v podaní miestnych umelcov boli naozaj na vysokej úrovni. Po kultúrnom programe nás miestny sprievodca Paul zobral na prehliadku tradičnej osady, v akej obyvatelia Svazijska ešte pred niekoľkými desaťročiami bežne bývali. Porozprávali sme si o tom, ako sa tu žilo, dozvedeli sme sa o kmeňovej štruktúre a zvyklostiach. Na večeru sme šli do jednej z najlepších reštaurácií vo Svazijsku – eDladleni, kde sme si pochutnali na tradičných jedlách – arašidovom kurčati, rybe, svazijskom špenáte, kukuričnej kaši mielie pap a iných dobrotách. So Svazijskom sa lúčime návštevou afrického trhoviska v meste Manzini. Keď nás miestni zbadali, pokrikovali na nás Slovakia a Bubo. To sem naozaj chodíme len my? Iných bielych tam vraj nie je často vidieť. Na trhoch sa dalo kúpiť naozaj všetko – zelenina, ovocie, potreby do domácnosti, liečivé bylinky, ale aj drevené sošky a iné suveníry od miestnych umelcov. Svazijsko opúšťame a vydávame sa na dlhú cestu do Dračích hôr. Cestou sa zastavujeme na ľahký obed v banskom mestečku Vryheid, kde ochutnávame tradičné mäsové koláčiky a ‚espresso‘ alebo ‚kapučíno‘ pripravené z juhoafrickej bylinky – rooibosu. Na zapitie domáce zázvorové pivo a pokračujeme v ceste. Oddýchneme si, zajtra nás čaká nabitý program. Po chutných raňajkách sme sa vybrali peši ku stajniam v Rugged Glen. Po afrických desiatich minútach (rozumej viac ako pol hodinu) sme dorazili a už boli pre nás pripravené kone. Vysadli sme do sediel a vybrali sme sa na prechádzku po okolitej krajine. Výhľad z konského chrbta naozaj stojí za to. Ďalší plán bola túra ku Tigrím vodopádom. Vyrazili sme z kempu Mahai, prešli sme okolo kaskád a vyšliapali pomerne strmým chodníčkom ku skale s nádhernými výhľadmi na okolitú krajinu. Nečudo, že je táto časť Dračích hôr zapísaná v prírodnom dedičstve Unesca. Pokračovali sme po vrstevnici, oddýchli si pri vodopáde a prechádzali sme pásmom proteí, kde sa nám otvoril výhľad na Amfiteáter – obrovskú skalnú stenu, po ktorej padá druhý najvyšší vodopád na svete – Tugela falls s výškou 947 metrov. Zbehli sme naspäť ku kempu a vybrali sa na ochutnávku vín z oblasti Dračích hôr. Víno sa tu pestuje len veľmi krátko, ale vyzerá, že sa mu tu celkom darí. Ochutnali sme červené z produkcie vinárstva pod Cathedral Peak – typický juhoafrický Pinotage, Merlot, Premier blend a Unesco (merlot, cabernet savignon a pinotage). V kombinácii s lahodnými syrmi sme si naozaj užívali a najviac nám chutil asi Pinotage. Dnešný deň sme zavŕšili v perfektnej reštaurácii s variáciami typických jedál východu Južnej Afriky. Dnes sme sa presunuli do veľkomesta na východnom pobreží – Durbanu. Prehliadku sme začali pri soche Johna Rossa, prezreli hodiny, ktoré darovali mestu Portugalci na počesť objaviteľa Vasca de Gammu, budovy s nádhernou architektúrou – stredomorský Quadrant House, neorenesančnú budovu radnice a starú vlakovú stanicu v typickom viktoriánskom slohu. Prešli sme okolo hlavnej mešity Juma Masjid a prehliadku mesta sme zakončili na trhovisku Victoria Street Market. Napokon sme sa vybrali do vodného sveta uShaka, kde sme videli vystúpenie s delfínmi, uškatcami a kŕmenie tučniakov. Najzaujímavejšie však bolo akvárium vo vraku starej lode so žralokmi, obrími korytnačkami a inými morskými živočíchmi. Paráda! Deň sme zakončili v špičkovej reštaurácii, ktorej hlavnou ponukou boli čerstvé ryby, krevety, kalamáre a homáre. Nemohlo chýbať výborné biele víno z miestnej produkcie. A opäť skoré vstávanie. Program bol voliteľný, a tak sa niektorí vybrali potápať so žralokmi. Zážitok, keď do vás drgá 3 metrový dravec, sa nedá asi ani popísať. A mantu s rozpätím plutiev 4 metre vraj nevideli ešte ani inštruktori. Zvyšok skupiny sa vydal na celodenný výlet do Lesotha. Z hotela sme vyrazili a prechádzali sme hlavným mestom provincie KwaZulu-Natal – Pietermaritzburg. Práve v tomto mestečku s typicky holandskou architektúrou v roku 1893 vyhodili z vlaku mladého indického právnika Mahatmu Gándhiho za to, že sedel na mieste určeného pre bielych. Práve tu vznikla v jeho hlave myšlienka nenásilného odporu voči utláčaniu ľudí na základe rasových predsudkov. Cesta nám začala pomaly stúpať a na obzore sa začali ukazovať prvé kopce Dračích hôr. V mestečku Underberg sme presadli do džípu a o chvíľu sme sa dostali na nespevnenú cestu, ktorá začala prudko stúpať. Po juhoafrickej hraničnej kontrole sme sa dostali na horský priesmyk Sani Pass, ktorý nás doviedol do Lesotha do výšky 2876 metrov nad morom. Výhľady boli úžasné a počasie nám opäť vyšlo. Po hraničnej kontrole sme prešli ku najvyššie položenej krčme na južnej pologuli, kde sme sa občerstvili jahňacím gulášom a chutným lokálnym pivkom Maluti. Vybrali sme sa ešte kúsok do vnútrozemia a navštívili typickú osadu lesothských pastierov. Žijú v jednoduchých kamenných domčekoch s kruhovou podstavou a strechou zo slamy. Okrem deky, do ktorej sa v mrazivom počasí zabalia a svojich pár oviec nemajú žiaden iný majetok. Človek si tu uvedomí, že nám doma vlastne vôbec nič nechýba. Z Lesotha odchádzame nadšení, pravá Afrika bez výrazného vplyvu bielych, miesto, aké už človek na zemi nájde len veľmi ťažko. Posledný deň vstávame bez budíka a čaká nás príjemná prechádzka po plážovej promenáde – Zlatej míli, balenie a check-out z hotela. S Afrikou sa treba rozlúčiť dôstojne, a tak sme sa vybrali do najlepšieho steak-housu v meste. Cestou sme si ešte obzreli futbalový štadión, ktorý hostil majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2010 a celkom hladní sme dorazili do reštaurácie. Odporučili nám prime rib, ktorý vyzrieval 33 dní. Bol vynikajúci. Niektorí však dali prednosť steaku z kudu, vznešenej antilopy, ktorej mäso sa považuje najchutnejšie. Predsa len, v Európe takéto niečo v ponuke nenájdeme. Spokojní sa lúčime s Durbanom a Južnou Afrikou. Počas týchto niekoľkých dní sme zažili naozaj veľa. Program bol nabitý, nenudili sme sa ani chvíľu. Partia skvelá a o počasí ani nehovorím.

19

22:16

mar

2016

Ďalšie NAJ Afriky

Ďalšie NAJ Afriky

Máme za sebou Kapské mesto a prileteli sme do Johannesburgu. Najväčšie mesto na okolí, celá aglomerácia má približne 10 miliónov obyvateľov. Naša prvá cesta vedie do centra mesta. Aby sme nasali tú pravú africkú atmosféru, prešli sme sa po uliciach. Najprv na Gándiho námestie a odtiaľ po pouličných trhoch do Carlton centra, kde je najvyššia vyhliadka v Afrike, Top of Africa. Dali sme si vynikajúce steaky v Spure, čo je sieť steakhousov po celej južnej Afrike. Sviečková za 9€ je neodolateľná a naviac lepšia ako v našich najlepších steakhousoch. Keď Vám býčkovia rastú hneď za mestom a celý svoj krátky život sa pasú na tráve, musí to za niečo stáť. Po obede a čase strávenom na mieste, kde máte v podstate len miestnych a belochov tu spočítate na jednej ruke, vyrážame do Pretórie. Oficiálne jedno z troch hlavných miest JAR (spolu s Kapským mestom a Bloemfonteinom) je stále jedno z najkrajších miest. Aj keď kriminalita je tu vyššia ako bývala do nedávna, Church square a Union buildings sú stále krásne. Toto mesto dýcha históriou. Dom prvého prezidenta Paula Krugera stále stojí a je v ňom múzeum, na Church square je množstvo krásnych historických budov a socha Krugera. Mesto má takisto africký nádych a pohľad na mesto z kopčeka v časti Arcadia je veľmi pekný. Union buildings je nádherná budova kde sídli vláda a pol roka prezident. Táto časť mesta je plná ambasád a bohatých domov. Blíži sa večer a my odchádzame na hotel do Johannesburgu.Ráno nasadáme do lietadla a prelietame k ďalšiemu NAJ. Pristávame v Zimbabwe na letisku pri Viktóriiných vodopádoch. Za deň tu pristanú iba dva medzinárodné lety a to obidva z Johannesburgu. Letisko je moderné, ale obsluha je čisto africká. Ak sme sa doteraz nemuseli trápiť dlhým čakaním, v Zimbabwe sa už musíme obrniť a naladiť sa na čisto africkú vlnu pohody. Z letiska sme sa šli ubytovať a hneď na vodopády. V tomto období, keď predčasne prišlo obdobie dažďov v Zambii, je hladina vysoká a vodopády sa nám ukázali v plnej paráde. Treba sa na to pripraviť a byť nadšení z toho, že premokneme do nitky. Je tu teplo, tak to nikomu nevadí. Na bráne odmietame požičať si pršiplášte a ideme zmoknúť. Začíname pri Devils cataract, odkiaľ sa ešte dá fotiť, ale ako sa blížime k Main falls a Livingstonovemu ostrovu, vody v ovzduší pribúda a nám pribúdajú úsmevy na tvári zo zmoknutia. Vychutnávame si vodopády aj takto. Keď ich celé prejdeme, na konci je pohľad na most, ktorý spája Zimbabwe so Zambiou. Cestou spať na bránu čiastočne preschneme a ideme na večeru do našej lodge. K nej nám hrá lokálna hudba na marimbách a je nám krásne.Ďalší deň skoro ráno vyrážame na hranicu a o hodinu neskôr prechádzame do Botswany. Za hranicou nás čaká národný park Chobe a safari z loďky a potom z auta. Safari z loďky nám až tak nevyšlo, zvieratá sa nám dnes moc neukázali. Videli sme ale krásnu rodinu hrochov na pár metrov (menej ako je povolené) a niekoľko krokodílov rôznych veľkostí a veku. Po loďke sme sa vynikajúco naobedovali v jednej z lodge ktoré sú na brehu rieky. Po obede sme nasadli do áut a vyrazili do parku po brehu. Videli sme klasické zvieratá ako slony, tisíce impál a podobne. Mali sme šťastie a videli sme hrochy vylezené z vody, antilopu puku a niekoľko rodín prasiat savanových. Žirafy sme videli iba z diaľky, ale to nám bolo vynahradené po ceste späť, keď sme pri ceste v Zimbabwe stretli nádherného starého samca, ktorý nám zapózoval a stratil sa v buši. Takže v konečnom dôsledku bolo safari opäť úspešné.Posledný celý deň sme mali na dobrovoľné aktivity. Najobľúbenejšia, čo sa ukázalo aj teraz, je prechádzka s levmi. Toto zažijete málokde. Pri Vic Falls (familiárny názov Victoria Falls) je súčasť projektu na záchranu levov, ktoré potom vypúšťajú do rezervácií a národných parkov. Na „farme“ sú chovné skupiny a ich mláďatá, ktoré sú dôsledne vybraté, pracujú na tomto projekte. Do veku 24 mesiacov sa s nimi dá chodiť na prechádzku. Treba dodržiavať pokyny sprievodcov. Samec Pezulu má 22 mesiacov a okolo 100 kilogramov. Jeho sestra Pendo (láska) váži „iba“ 75kg. Títo súrodenci spolupracujú a „zarábajú“ na svojich príbuzných. Vďaka peniazom z týchto prechádzok môžu vychovať a vypustiť viacero levov. Výborný a funkčný projekt, ktorý nie je komerčnou záležitosťou. A pocit? Je neskutočné byť v prítomnosti týchto šeliem. Prejdete sa vedľa nich, keď sú v kľude ich môžete pohladkať a odfotiť sa s nimi. Jedinečný zážitok.Druhá jedinečná možnosť je jazda na africkom slonovi. Všade v Ázii sa jazdí na indických. Tu je jedna z mála možností, kde si zajazdiť na africkom. Okrem toho ste s nimi v úzkom kontakte a tu máte väčšiu šancu sa s nimi „pomaznať“ ako s levmi. Ak budete mať šťastie, uvidíte aj ďalšie zvieratá, ktoré žijú na území tejto súkromnej rezervácie. Majú tu kompletnú veľkú päťku a s trochou šťastia stretnete aj levy, ako sa stalo aj teraz. Na týchto slonoch sa sedí priamo, nie ako v Ázii na sedačkách a máte tak umocnený tento zážitok.Nemáte ešte dosť a máte voľný čas? Preleťte sa vrtuľníkom ponad vodopády. Najpopulárnejšia aktivita vôbec. Victoria Falls patria medzi 3 najkrajšie vodopády sveta a sú najmenej navštevované a najmenej rozvinuté. Zhora uvidíte celú dĺžku hrany, kade sa valí voda a centrálny kotol, kade preteká najväčšie množstvo vody a vytvára sa dym, ktorý hrmí. Toto je miestny názov, v originále Mosi oa Tunya. Toto všetko dokážete stihnúť za jeden deň a máte tak nezabudnuteľný deň. Toto sú aktivity, ktoré naša skupina zvládla za tých pár dní, čo sme tu strávili. Okrem toho sme samozrejme skočili na nákup na známe trhovisko, dali si výborného krokodíla, alebo thajskú polievku. Zakončili sme obed super espressom a spokojní pokračovali vo zvolenom programe. Na záver sme ešte vybehli do miestnej krčmy Brown Sugar, kde sme si zatancovali na africké rytmy. Domáci sa k nám pridali a tak sme dali perfektnú bodku za celým týmto krátkym zájazdom. My sme sa tu mali úžasne, príďte to zažiť aj Vy.

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu