Fórum

3 príspevky

13

07:33

dec

2013

Lomè hlavne mesto s velkym sarmom

Lomè hlavne mesto s velkym sarmom

Vtaciky zacali spievat a prehlusili hromobitue silneho priboja. Zobudil som sa v sirokej posteli, ktora ma nad sebou namiesto kralovskeho baldachynu moskytieru. Ventilator v ponalych otackach odpocitava cas. Bude sedem, no teplotu idhadujem na 25 plus strasne dusno. Skocim pod sprchu a idem sa prejst po plazi. Rybari na pyrogach by sa uz mali vracatspat. Rozkladat kilometer dlhe siete po nekonecnych prazdnych plazach.  Byvame opat v najlepsom hoteli. Patri Francuzovi, ktory tu nechal svoj zivot. Stare kolonialne budovy s 5 metrovymi stropmi prestaval na Auberge. Ma to dusu a neuveritelbe caro, ktore betonove kocky Hiltonov,Sheratonov stratili. Nadherna terasa a vyglanceni casnici, ktori sa snazia ako sa len da. Krevetky na mrkve s kuskusom a hustou paradajkovou omackou, dusok bieleho z okolia Loire. Palmove haje, velke vlny, pohoda. Vecer bubny a spev, to tu podobne ako na Kube vie kazdy. Po vcerajsej tvrdej noci sme tento klud potrebovali. "Monsieur waikup call" zaznelo prave v telefone. Predchvilou zacalo svitat a to my ideme do prace- makat- cestovat- spoznavat a zazivat. O hodinu odchadzame. Aj v hlavnom meste Toga, v Lome mame najlepsi hotel. Hotel je situovany na promenade, pri mori, ked teraz pisem pozeram sa cez palmovy haj na speneny priboj. Hotel je preslaveny bazenom, kedze do mora si trufbe malo kto. Ak tu nebyvate musite zaplatit 7000 CFA. V ohlade hotelov nejde o expediciu aj ked v Afrike je vsetko trosku ine.  Togo sa mi velmi paci. Na severe aj tu na juhu pri hraniciach z Ghanou. Vcera a hranici sne zazili kreslenu rozpravku kedy colnici stratili vizovu znamku, asi ju odfukol ventilator. A potom po stvornozky prehladavali hlinenu dlazku. Potom sme sa uz plavili do Togoville, do hlavneho mesta Togolandu, nemeckej sporiadanej vypucovanej kolonie. Smrad, spina, velke ci skor male NIC. To dokazu iba cernoskovia. Dusno, neda sa prejst ani 100m a to sme tu v studenej sezone. "tie bubny su co?" " tam nemozete to je pohreb" Ohooho, prave, ze tam musime.mo chvilu tancujeme na uzasnom ritualy(9 dni po smrti neboztika- pochovali ho doma, zahrabali meter a pol do zeme, no jeho dusa tu ostala a preto sa oslavuje. Plavime sa spat. Ja idem do svateho lesa, predieram sa pichliacami a zrazu pocujem bubny. Su to tie z druhej strany Lac Togo, alebo sa cosi deje tu vo woodoo lesiku? Hladam, potim sa makam, chcem to obist dokola no nenajdem nic. Casto nenajdem nic. Do Lome je nadherna asfaltka, ide to rychlo. Nasi sprievodcovia nevedia kde je nas hotel, v zivote nepoculi, bavigujem ich ja. Vecer skocime do preslavenej Indocinskej restauracie na Avenue de la Nouvelle Marche a zmenume chute.vkrevety a sepie na cesnaku a k tomu 5 piv, su nadhernym zaverom dna.chaos na Grand Marche, hrosie a krokodilie hlavy na Fetisistickom trhu a teraz nocna rychla jazda motorkami spat do hotela. Na recepcii ma caka Moze" lubo nemam ani korunu, nemam ako tento hotel zaplatit" Ochh aj toto je Afrika. Miliony problemov ktore tu kazdy den riesim. Aj to je dovod preco sem ziadna ina cestovka zajazdy nerobi. Ahoj, bezim na ranajky! A potom riesit veci. Vsetci su zdravi a pozdravuju vas.

12

23:46

dec

2013

Woodoo

Woodoo

Woodoo Tmava miestnost je naplnena zvukom bubnov, mnohotonalnym spevom, extatickym tancom a pachom krvi. Na zemi sa v predsmrtnych krcoch zmietaju dve sliepky. Ked tancujem, , sem tam na ne slapnem. Som bosi a smyka sa to a skor citim ako vidim. Je to ohromne silne, prirodne a prirodzene silne. V tej miestnosti citim svoju prapodstatu, je mi velmi dobre,citim sa tak milo akokeby  pripitucky, kdesi na rozhrani dvoch svetov. Toho co poznam a toho nevedomeho, co iba tusim. Je pol druhej rano a zda sa mi, ze len teraz sa veci poriadne rozbiehaju. Rytmus udava dzudzu- sef saman woodoo- vola sa Žira a tu v okolitych dedinach je znamy. Jeho dedina su animisti, neviem ako ju Joan nasiel. Je antropolog, Benin je krajina, kde sa narodil a musel ziskat tip. Turisti sem evidentne nechodia. Toto je ozajstby ritual, takto to naozaj chodi. Ziadnych turistickych 30 minut, ale 5 hodin magie, tranzu a krvi.  Zrazu ciernou miestnostou plnou spotenych tancujucich tiel bleskne svetelny vyboj, iskry dopadaju okolo nas. Dzudzu sa usmieva ako diskjockej, ktoremy sa podarilo pustit tu najlepsiu odpalovacku a ktoremu tancuje cely parket. Co je to woodoo? Urcite nie to co tvrdi Hollywood. Ziadne prepichovanie babik a robenie zla. Woodoo je o dobre, o nasej prapodstate. Nasim cielom je zistit viac na vlastnej kozi. Vodoun vzniklo prave tu v Benine. Animisticke prirodne nabozenstvo - magicno ktore je mimo nasho klasickeho chapania sveta, Woodoo je tuzbou homo sapiens po viere. My proste musime verit, to je nasa prirodzenost. Cim viac cestujem, tym viac verim v prapovodno. To co teraz pomenovavame ako " primitivne nabozenstva", nekulturne zvyky, barbarstvo, povazujem za prapovodnu crtu kazdeho z nas. Civilizacia je nanos na povrchu, ktory sa snazi prekryt nasu prirodzenost. V tomto smere ma nadchol moj pobyt u pygmejov. Odvtedy hladam. Preco sa aj male deti boja hada? Vidia ho prvy raz a boja sa ho. Preco mam tak rad ohen?100 000 rokov s ohnom neprekryje 100 rokov ustredneho kurenia. 2000 rokov "civilizovaneho krestanstva" neprekryje  nasu 50x dlhsiu prapodstatu. A ta je v povodnych domorodych ritualoch. Ritual svadby, pohrebu mame, Vianoce aj Velku nic sne prebrali z pohanskych- animistickych tradicii aj ked to kazime ako sa len da. Bojime sa tranzu. Radsej si ideme sadnut k psychoanalitikovi, popripade sa ticho ozrat v krcme. Takto je to teraz legitimne. Takto sa to nosi. Nechat sa potriet krvou a nahy tancovat na krizovatke ciest o polnoci nam pripada uchylne. A toto som dnes v noci robil.  Nevedel som co bude. Ked do toho dzbana tiekla krv barana a sliepok, myslel som si, ze to budem musiet vypit. Ked som o polnoci dostal do ruky zahnuty dlhocizny noz, nevedel som co sa bude odomna pozadovat. Viem, ze na woodoo ritualoch sa bezne ku kuracej pridava aj ludska krv. V tomto ohlade bol nas ritual soft.  Zacalo to pomaly, tak ako vsetko v Afrike. Odbocili sne z hlavnej cesty na " polnu" ( aj hlavna vyzera ako polna s polmetrovymi jamami) a potom odbocime este raz. Ked sme chceli ist dalej musime odrezavat konare stromov. Africke dedinky su to najkrajsie co poznam. Cisto, uhladena zem- zametaju ju?- absolutna pohoda, vona. Tu su vsade palmy, sme na juhu a vsetko rastie, iba sa naciahnut. Taky ananas a mango dlho nikto z nas nejedol! Tu budeme stanovat. Toaleta v busi, kohuty na strome. Ideme na pivko- bolo to to najlepsie ( bolo najvychladenejsie) co sme tu mali. Kde je nas sofer? Je yz rna, sadam na motorku a vyrazam do tmy. Najdem cernoskov vecerat, akokeby na nas zabudli. Stale rozpravaju ako ich predkov biely muz v okovach odvazal prec na lode a tak teraz nename co pozadovat. Dva dni som bol na nich mily, no teraz prichadza cas pucungu a tak sklopia usi a do 5 sekund vyrazame. Proste cernoskovia sa zabudli ako male deti.  Prichadzame do svatyne vymalovanej naivistickymi obrazmi levov, divych zien ( pripomina mi bohynu Durga z hinduistickeho panteonu), vyzuvame sa a vchadzane dalej. Vpredu ostatni pozeraju stupidny film na dvd, deti pospavaju, v rohu stoji motorka. Nic nenasvadcuje vynimocnej atmosfere ani nicomu, nic nie je tak ako si predstavujeme. Mne sa to vsak paci. Je to prirodzene a oni su takito, prirodzeni, nesputani, nescivilizovani. Dzudzu zacina ticho rozpravat, prerusuju ho vystrely z filmu z vedlajsej miestnosti. Jemu to nevadi a tak ani mne. "Kazdy z vas ma nejaky problem. Nehovori o nom, no ma ho. Dnes ten problem vyriesime." Sustredim sa davam dzudzu- ovi malu mincu. On prosi duchov predkov ci moze zacat ritual a ked nie su proti zaciname. Hodi 2x " kockami" ( su to akesi skrupinky) a podla toho co ukazu vidi odkial sme prisli a kam ideme. Dostavame orechy cola( kola) ktore boli kedysi sucastou coca coly, trpke orechy, ktore su velmi jemnou drogou. Potom orechy vraciame. Sedime v svatini do pol pasa nahi, obaleni bielou plachtou, napudrovani. Saman je v bielom, vyzera slusne a slavnostne. Potom cakame. Hodinu? Chalani sa pytaju " objednal si woodoo ci saunu?" je to dusno. Ta horucava vsak ide aj zvnutra. Niektori to vzdavaju uz teraz. Mne je prijemne. Som uplne vyrovnany, nebojim sa ani trosku, mne teplo nie je. Tesim sa co bude. Myslim na svoj problem.  " ideme" zaveli zrazy dzudzu a bubny sa rozozvucia. V rukach nesu sliepky a baranka. Ideme bosi nocnou Afrikou, nohy sucham v piesku, citim zem. Milujem jest rukami a zistuhem, ze milujem chodit bosi. Bubny, palmy, spiaci polozeny mesiac. Kam ideme? Je s nami asi 50 dedincanov a deti. Bosi vnimam bytie ovela sulnejsie. Zem je tepla. Prideme na " velku" krizovatku. Bubny zacnu viac duniet, spevy su stale silnejsie, maceta, na co je? Zacne sa kopat diera do hliny, prebehne okolo motorka. Do jamy sa vlozi posvatna dyka, okolo saman rozlozi 4 kalisky na ktore da orechy cola. Potom zareze sliepky a krv tecie do vykopanej jamy, na orechy cola a do dzbana. Potom zareze baranka. Ked nieco chces vybavit, musis priniest obetu a my sme si museli baranka aj sliepky kupit. Na konci mi to maso davali, ale vsetko sme nechali dedine. Nech si na blaznivych jovo- jovo spomenu. Je to vela krvi. Dzudzu mi natiera na hrud znak. Aj tento mi pripomina Shivov trojzubec. Potom tancujeme, ja s dykou v ruke, niektore zeny sa dostavaju do tranzu, maju krce, musia im odovrat deti. Tie zeny su woodoo, oni " to maju",  maju v hlave woodoo. U nas robili kedysi liecitelky, my Slovania sme taktiez taketo veci ( samanky) mali. Ako maly chlapec som takuto carodejnicu stretol v Drietomej.  Potom zarezeme na mieste fetishov pripominajucuch falus dalsiy sliepku. A potom vo vnutri dalsie. Evidentne sne nesetrili a woodoo by malo zafungovat. V priebehu vecera sa mi zda moj problem maly. Nemal som si radsej vybrat iny? Fakt sa to takto rychlo riesi! Iba tym, ze ho mam 5 h v hlave? Dzudzu prichadza do pol oasa holy, v cervenom, uplbe iny ako doteaz. Ked doteraz tancoval bolo to take pohodove, no teraz ide naplno. Je to neuveritelne. Udava rytmus a privadza spolocentvo do tranzu. Pubertaci toho piva tolko nevypili, ale napriek svojmu veku su v tom s nami. Su sko vlnity plech. V zivote som takto nikoho tancovat nevidel, dzudzudzudzu, je to absolutna bomba.  Na konci si sadneme k Dzu dzu a on sa usmieva. "chcete sa ma nieco spytat?" ako rozmyslam, ze co tak zacne hrat na svojom tele, jeho telo je teraz bubnom a on hra ako orchester. Genialne! Co sa ho uz len budem pytat. Dzudzu dnes nacrel do mojej prapodstaty. Dakujem.

09

19:42

dec

2013

Ako v BUBO travime nedelu

Ako v BUBO travime nedelu

"Severne Togo nie je v nasom programe. Su chudobni, je tam diktatura, teraz vladne syn diktatora a policajti Vas zavru do basy. Ja budem musiet ist po viza do Lome a to bude trvat dni, vela dni. Neda sa to. To iste co je v Togu uvidite u nas v Benine" Napadlo to Marcela, ktory zbiera raritne " Unesca" a mne sa to zapacilo.  Dostat sa do krajiny bez viz, to je vyzva. Raz som sa tak dostal do USA- z Yukonu. Africki policajti dokazu byt riadni tvrdasi. Mame vyborneho beninskeho sprievidcu no tato cesta bude pre neho riadnou skolou. Musi pochopit, ze my nie sme klasicki turisti a myslime vazne, ze chceme vidiet veci co nie su bezne. Vcera sme pozreli blative dvojposchodive hradiska Tata Somba tu na Beninskej strane. Voodoo oltariky pred hradiskom, lebky vysiace vedla dveri, dalsie hradisko vo vzdialenisti kam doleti sip. Zaujimave. Vecer jazzovy klub do tretej do rana som vynechal. Nedelu doobedia som uz isiel naplno, stravil som ju v kostole. Celestianska cirkev vznikla tu v Benine a ma mnoho znakov woodoo. Zalozil ju Samuel Oshoffa, aby sa zbavil primesi a vplyvu zapadu. Jej vyznavaci chodia v bielom a bosi, uzasne spievaju a ich kazne su temperamentne ako dokaze byt iba Afrika. Predstaveny cirkvi v regione Atacora pan Tiando Maxime M-F mi slubil, ze pokrsti novy Bubacky katalog. Ked ma vizionar cirkvi v Nattitingu Okasse Malick zazrel vo dverach zdupnel. Iba na chvilu. " Cakal som vas. Mal som vecer sen, ze pridu bieli muzi" Celestianske omse su tradicne velmi dlhe. Kostol sa dostava do varu postupne. Zavolaju si ma dopredu a vysvetlia veriacim o co ide. " Tito bieli muzi vela cestuju. Maju vela priatelov, ktori vela cestuju. Spoznavaju svet, snazia sa dozvediet viac. Odchadzaju od rodin a putuju. Je to narocne, nebezpecne, ale velmi povznasajuce. Ludia v ich krajine sa napriklad o nas dozvedia cez tychto ludi. Je to slachetne, aleluja. Volaju sa BUBO. Tu je knizka, kde su ich cesty na rok 2014. Pokrstime ju spolocne, budeme sa spolocne za vsetky ich cesty modlit. Tu Okasse mal vidinu, ze tito ludia pridu a teraz su tu, s nami,  aleluja" Potom sa spieva, pater Maxime tancuje s BUBO katalogom, mne dali do ruky bibliu. Knisem sa ako nalomeny konar, na cernosske pohyby sa samozrejme nechytam, no aj tak vidim, ze kazdym pohybom si ziskavam sympatie veriacich. Tancujem a spievam s nimi a tak som ich. " Klakni si !" vyzvu ma. Katalog polozia na bielu umelohmotnu stolicku predo mna a Maxime zacne plamenny krst. Je to silne! "Prajem vsetkym, co cestuju s BUBO stastne cesty, vela zazitkov a bezpecny navrat! Aleluja!"  Zdeno to nahrava a na BUBO Bale Vam to pustime.  Potom ma berie na paskal Okasse, drzime katalog a cez kostol vytancujeme von. On cierny ako uhol, ja biely ako stena. Necakal som ze polovicu omse budem spolucelebrovat a este aj tancovat.. No teraz sa smejem a som stastny. Teraz som si absolutne isty, ze rok 2014 bude cestovatelskym skvostom. Pater sa so mnou luci a hovori, " povedz o nas u vas doma. My sa budeme za BUBO modlit 2x do tyzdna cely rok. A dakujeme, ze si prisiel. Dakujeme, ze ste prisli, aleluja. Bon voyage." Na obed vyrazame do Toga. Po tomto krste niet pochyb, ze to vyjde. Niektori oddychuju pri hotelovom bazene ( mame jednoznacne najlepsi hotel mesta) a my sa zastavujeme na trhu, dnes je " market day" a trh praska vo svikoch. Kupujem si dundu añekò co je  fritovany jam ( taro) s cili omackou. Je to genialne, za 50 centov som najedeny. K tomu cerstvu papayu a banany ako dezert. O hodinku a pol sme na hranici. Nalozime hraniciara a ideme sa udat na gendermarie, kde veci rychlo vybavime.  Potom uz kupit listky,Tata Somba na tejto strane je od roku 2004 pod patronatom UNESCO a za to sa plati. Vsetko v pohode. Zrazu dvaja nabuseni chlapici v maskacoch na motorkach nam jasne vysvetlia, ze veci vobec nie su v pohode. " Vy ste sice boli ba gendermarie, ale my sme policia. Kde mate viza?" Produkujem dristy v zmysle, ze sme nevedeli, je nam to luto a policajt, ze jemu to vobec nie je luto a ako si to predstavujeme vstupit do krajiny bez viz. " Vstupil by si do Ciny ci do USA bez viz?" na toto sa neoplati odpovedat. " Mesieu, takze sa vratime a vase unesco neuvidine" skusam inu taktiku. Natahujeme sa 20 minut. Borek zatial ozere ginom pol dediny. Tu v Togu je neuveritelne lacno.  No a potom nechavam sprievodcovi volnu ruku nech veci urovna a potom mi to vyuctuje. Policajti vidia, ze sa nebojime, sme v absolutnej pohode a tak to nie je az tak drahe. Zabralo to celestianske woodoo? Berieme este dvoch lokalnych sprievodcov a vchadzane na vysnivane uzemie. Ako? Ano bolo to super, lepsie ako super. Ritualbe tance, hole zeny nosiace na hlavach 20 kg lavory sorgumu, hradiska na upati hor posobia velmi romanticky. Davame si Togske pivo, vychutnavame zapadakov, ktory je velmi mily a sme stastni. Mame neuveritelny zazitok, dalsiy krajinu bez viz. zvecerieva sa. Prach sa vznasa nad baobabmi a robi pohlad na zapadajuce slnko este romantickejsim. Popri ceste vypaluju dedincania suchu travu. Horiace ciary rozdeluju obzor na fotogenicke parcely. Polygamia, animizmus, nadherna vonava Afrika daleko od civilizacie. V bedektroch vela toho nenajdete, je to vsak dobry tip. Cau.

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test