Fórum

7 príspevkov

15

22:54

sep

2019

FC Aleluya

FC Aleluya

Náš zájazd Burundi Rwanda Uganda začína v meste Bujumbura. Hlavné mesto Burundi nám možno najviac preslávil známy to konžský herec Joseph Dielle. Poznáme ho z filmov Jak básnici prichádzajú o ilúzie alebo Jak básnikom chutí život?. Tzv. Mireček z Bujumbura tu špásoval s dokonalým bielym úsmevom v roli medika. Letisko Bujumbura vyzerá, akoby tu zastal čas. Batožine sa len veľmi pomaly chce ísť von, a tak pôsobia všetci. Všetko je tu africky komótne. Je také klasické prašné teplo. Ale to nás neodrádza od nášho programu pozrieť si najväčšie mesto tejto krajiny, ktorá je približne o polovicu menšia než Slovensko. Mesto Bujumbura leží na brehu jazera Tanganika. To sa považuje za jedno z najhlbších na našej planéte vôbec. Po jazere Bajkal, zvykne uvádzať druhú najväčšiu nameranú hĺbku, a to takmer 1,5km. A práve pri tomto jazere sa tiež stretli dvaja cestovatelia 19. storočia, ktorí sa navždy zapísali do dejín objavovania Afriky: Livingstone a Stanley. Miesto si patrične označili zápisom do kameňa a nachádza sa len pár kilometrov južne od Bujumbury, takže nesmie chýbať medzi našimi zastávkami. Súčasný prezident Burundi sa preslávil svojou vášňou k futbalu, a tak ako perlička nám tróni informácia, že založil svoj vlastný futbalový klub, ktorý nazval FC Aleluya. Futbalom žije celá Afrika a my v Burundi začíname svoje dobrodružstvo po tomto kontinente s cieľom navštíviť jeden z najohrozenejších druhov primátov našej planéty. Vo vedľajšej Rwande sa tešíme na zážitok nášho života: stretnutie s gorilami horskými v ich prirodzenom prostredí.

FC Aleluya

Katarína Líšková

13

07:25

aug

2018

U rodiny "Bojovníka"

U rodiny "Bojovníka"

Skoro ráno vstávame a vyrážame z komfortného hotela v Gisenyi smer Národný park Volcanoes, ktorý leží na severozápade krajiny pri hraniciach s Demokratickou republikou Kongo a Ugandou. Nachádza sa v ňom časť pohoria Virunga s jej ôsmimi vulkánmi. Pokrýva plochu 160 kilometrov štvorcových dažďových pralesov a bambusových hájov. Práve v tomto parku americká zoologička Dian Fossey bojovala za záchranu horských goríl, ktoré žijú len na tomto jedinom mieste na svete. Práve pozorovanie týchto zaujímavých primátov, našich najbližších príbuzných zo zvieracej ríše, je naším dnešných cieľom.Asi po dvoch hodinách jazdy, kedy sme ešte trošku pospávali, dorazíme do mestečka Ruhengeri a ideme sa zaregistrovať. 88 cestovateľov celkovo tu rozdelia na skupinky po osem a každému pridelia sprievodcu, ktorý si nás berie na krátky brífing. Dozvedáme sa o rodine horských goríl, ktorú sa chystáme navštíviť. Ntambara je jedna z dvadsiatich rodín, ktoré v Rwandskej časti pohoria Virunga žije. Pozostáva z dvanástich členov, dominantného samca – strieborný chrbát (silverback), mladého samca (vice-president), niekoľkých samíc, mladých samcov a jedného mláďaťa. Meno skupina získala podľa starého samca, ktorý pred niekoľkými rokmi zahynul. Bol však mimoriadne agresívny a slovo Ntambara znamená „bojovník“, čo presne vystihovalo jeho povahu.Po registrácii a zoznámení sa s našou gorilou rodinkou sadáme do auta a presúvame sa ku Národnému parku. Odtiaľto už vyrážame peši. Môžeme si najať aj nosičov, ktorí nám pomôžu s foto-technikou a niekedy aj s náročným terénom. Túto službu samozrejme využívame nie preto, že by sme výstup nezvládli sami, ale je to určitá forma podpory a zapojenia miestnych komunít do ochrany prírody a týchto nádherných, ale kriticky ohrozených zvierat. Prechádzame okolo zemiakových políčok, kde s obrovským nasadením pracujú miestni. Rwanďania sú neuveriteľne pracovití a je to na ich malebnej a čistej krajine naozaj vidieť. Po necelej hodine prichádzame ku hranici parku, kde sa ku nám pridáva stopár, ktorého partička dohľadala našu rodinu a teda vieme presne kam ísť. Stúpame hore po vychodených chodníčkoch cez divokú džungľu. Stopár volá svojim kolegom a dozvedáme sa, že ku našej rodinke to bude asi hodina cesty. Ntambara je jedna z najdostupnejších rodín tu v parku, ale aj najaktívnejších. Po necelej hodinke sa z kopca nad nami ozve výkrik. To sa dohovárajú stopári a my začíname tušiť, že sa blížime ku cieľu našej túry. Naši nosiči a sprievodca vyťahujú rukavice a mačety, aby mohli presekať prípadné prekážky na ceste a začíname sa predierať naozaj hustým porastom a strmým terénom. Nosiči nám však pomáhajú a o chvíľu dorazíme na malú čistinku. Tu si odkladáme všetky veci s výnimkou fotoaparátu a ku gorilám je to už len pár metrov.Začína sa nám rátať čas – pozorovať gorily môžeme presne hodinu. Rwanda má totiž striktné pravidlá návštevy týchto majestátnych tvorov. Hodina s turistami ich príliš nevyrušuje a zbytok dňa sa môžu venovať svojim bežným aktivitám – najmä jedeniu, odpočívaniu a hrám. V Ugande, kde vodia ku rodinám väčšie skupiny turistov niekoľko krát za deň, už niektoré odišli vyššie do nedostupných hôr. V hustom poraste sa nám začínajú objavovať prvé čierne klbká horských goríl. Väčšia časť rodiny sa však nachádza okolo stromu, kde sa klbčia mladší členovia skupiny, vrátane toho najmladšieho. Silverbacka sme zahliadli z opačnej strany stromu a pokúšame sa k nemu dostať. Spokojne si leží, prevaľuje sa z boku na bok a vyzerá, že sme mu úplne ukradnutí. Sem-tam na nás uprie pohľad a v jeho očiach je vidieť neskutočný pokoj. Po niekoľkých minútach sa stavia, poobzerá sa a prebehne priamo cez nás. Davidovi dokonca skočí na nohu. Usadí sa v kríkoch a začína sa napchávať. Okolo nás sa motajú aj ostatní členovia rodiny a my si užívame tieto jedinečné chvíle.Presne po hodine sa so Silverbackom a celou jeho skupinou lúčime a odchádzame naspäť ku autu. Myšlienky nám víria hlavou a bez slov schádzame dolu džungľou. Snažíme sa uchopiť tento jedinečný zážitok, ktorý nás bude sprevádzať po celý život. Myslíme na Dian Fossey, ktorá za ochranu týchto tvorov položila život, na ťažké časy, ktoré Rwanda zažívala počas genocídy v roku 1994 a na obrovskú snahu všetkých, vďaka ktorým sa podarilo tento maličký kúsok nášho bytia uchovať. 

U rodiny "Bojovníka"

Maťo H. z BUBO

19

19:27

feb

2012

Burundi

Burundi

Burundi, kde to do frasa lezi? Padla nejedna otazka na slovensku. Vedla jazera Tanganika? Aj take existuje? Ked citam na internete spravy ci hladam informacie, vsetko je to o tom ze je to trochu nebezpecna krajina a mam si davat nadmieru velky pozor. Opat som sa presvedcil, ze niekedy sa v knizkach, v novinach prehana a ze je lepsie vsetko vidiet na vlastne oci. I ked vstup do tejto krajiny mozno naplnal predstavy nejednej publikacie. Na hranici s Tanzaniou vsade samopalnik, colnik, policajt a vsetci pozeraju do mojho pasu ako keby som spadol z mesiaca. Vraj tento hranicny priechod tolko cudzincov nevyuziva a nasledna cesta do blizkej dediny ma o tom len presvedcuje, ked 18 kilometrov bolo vytvorenych snad koloniou tankov a my v osobnom aute do ktoreho sa zmestilo hadajte kolko ludi. 8! Na mieste vodica bol este jeden spolucestovatel cernosko. V dedine, kde si ani nepamatam nazov som bol takou atrakciou, ze si uz viem predstavit ako sa citi velmi ale velmi popularna osoba. Kam som sa pohol, tam siel so mnou dav ludi. Ako keby to reziseroval sam pan Kusturica niekde na blaznivom balkane. Burundi ma jednu nadhernu prirodnu atrakciu a tou je jazero Tanganika, ktore je najdhsim jazerom na svete a patri medzi najstarsie. Po ceste do hlavneho mesta este s exotickejsim nazvom Bujumbura, Neustale pristupu domaci a ti uz nevedia kam dat svoj naklad, tak napriklad cerstvo ulovene ryby uvazuju na spatna zrkadla minibusu. Pytam sa kde je inspekcna kontrola? TO asi vafrike neexistuje. Vsetci mi chcu pomahat, nieco sa dozvediet a ked sa dozvedaju ze som neveriaci, neveriacky krutia hlavou ako sa to da a pomaly mi davaju biblie. Burundi ma vsetko po com clovek tuzi, ktory chce vidiet nieco exoticke, nedotknute. Z Burundi naberam smer Rwanda

M

Martin z BUBO

11

21:31

nov

2011

Burundi - Rwanda

Burundi - Rwanda

Sklamem Vas. Uz iba tym, ze pisem kazdy den. Takze viete ze toto expediciou nazyvat nemozeme. Rwandu sice navstivilo malo Slovakov, Burundi este menej vsakze a povest tychto krajin je strasna.... Vsetko je vsak inak, presne opacne. Keby ste videli dnesnu fotografiu nasej vecere s tekvicovou polievkou, genialnym steakom, ovocim ako zakusok a vynikajucim cervenym, to stolovanie a zapaleny krb v pozadi - tipovali by ste na St. Mozirtz, mozno na luxusny rezort v Skalistych horach - vsak uvidite foto - no my sme v ciernom srdci Afriky. Spim v jednom z najlepsich hotelov v akom som kedy spal, v hoteli / lodgi / kde je minimum turistov a ktory ma dusu a sluzby ktore vysoko prevysuju 5*. Minimalisticka kupelna ako od milanskych designerov, v izbe krbava a vyhlad na nedozernu dzunglu. Jednu viec viem- v SR taky hotel nemame, naozaj nie ani na Strbskom plese ani v Bratislave. Ano zobral by som sem svoju rodinu aj male deti. Sme na okraji najhustejsej dzungle sveta. Tu dzunglu poznam, od Kamerunu, Ekvatorialnej Gunei, krizom cez Stredoafricku republiku a Kongo Presiel someone ju dzipom, pesi na pyroge... a teraz som tu zo strany druhej, vychodnej. Co je v strede? Od najdlhsieho jazera na svete /600km/ a hlbokeho az 1400m sme sa presunuli cez plantaze kavy do vrchov. Exotika, exotika, exotika. Burundi je prekvapenie a odporucam kazdemu. Trhy kde turista posobi ako najvacsi exot a vsetci su v takom soku ze nasilie nehrozi. Stovlky/!!/ ludi stoji a caci na nas v nemom uzase. Prekrizovali sme na nasich Landcruiseroch /sme 6 Pax a mame 2 velke Land Cruisre kaki farby/ sever Burundi, prekrocili rieku a sme na hranici. Krajina sa zmenila, ludia nie a svojimi usmevmi nas sprevadzaju dalej /toto je citat od Juraja/. Butare malo byt hlavnym mestom, je to kulturne a intelektualne stredisko Rwandy. V roku 1994 tu bol starostom Tutsi a ked zacali pogromy vsetci sem utekali a spoliehali sa na vzdelanost miestneho obyvatelstva. inteligentni ludia predsa take svinstva robit nebudu..Starostu vsak zabili, lietadlom priviezli bojovnikov z kmena Hutu a zacali sa najstrasnejsie cistky kde iba tu v okoli mesta zahynulo cca 250tis obyvatelov. Mojmu soferovi prave tu zahynula cela rodina. On sa zachranil lebo zil vtedy v Tanzanii. Sekalo sa macetami, ludi mucili, zeny znasilnovali, neusetrili nikoho, islo o vyhladzovanie jedneho naroda druhym. Pritom tieto narody spolu ziju starocia a proboemy zacali pred 50 rokmi a dovtedy neboli ziadne -aj ked niektori tvrdia ze boli nemakju pravdu. Vsetko sposobili kolonialisti - Belgicania - ktory vytvorili obcianske preukazy a do nich kazdemu zaznacili ci je Hutu {maly uzemcisty nevzdelany chudobny rolnik} alebo Tutsi {vysoky, bohaty, pastier-bojovnik, vzdelanec}. Moj sofer je maly uzemcisty, stale sa smeje a mal som ho podla vseobecnej charakteristiky za Hutu, no on je Tutsi. Takze takto sa maju veci. Teraz je politika uzasneho prezidenta - keby sme na Slovensku mali aspon z polovice takychto politikov - taka ze sa rozprava o spolocnom Rwandskom narode. Z Rwandy sa pod patronatom prezidemnta vytvara Svajciarsko Afriky. Cesty po ktorych sme isli, obrobena krajina, dobre obleceni ludia a bodka za vsetkym tento hotel, hovoria o tom, ze sa mu dari. Drzim palce Rwanda. A pre Vas ostatnych - odporucam! Vsetko co som vyssie napisal je pravda!!! Zatial je tu velmi draho -10x Hurghada - ale stale ide o vynimocnu destinaciu, kde nechodi kazdy. Tento pobyt Vas ovplyvni nie 10x ale ako by ste isli do Hurghady 100x. Pre ludi ktori hladaju vo svojom zivote speciality na najvyssej urovni.

L

Lubo z BUBO

11

07:31

nov

2011

Burundi

Burundi

Nadherne rano, slnko svieti, vietor prinasa od Tanganiky sviezi vzduch. Kvety tak silno vonaju ze sa z toho toci hlava. Obrovsky areal pod patronatom Belgicanov obhospodaruju sikovni Hutuovia, ktori su zdatni polnohospodari. Ranajky su vzdy na inom mieste. Zaciname kavou - najznamejsia plodina Burundi. Posielame pohladnice, tento starobyly zvyk, sme v starobylom kralovstve /Burundi ma prevratne zaujimavu a staru historiu/ obnovili. Zili sme 20 hodin, Stando doslova 24 hodin denne a Burundi sme spoznali od vrchu az dole! Dnes vyrazame na sever krajiny, 11.11.11/myslim 2011/ o 11.hodin 11 minut budeme na hraniciach a zacne ina odysea v krajine 1000 vrchov... Sledujte nas!

L

Lubo z BUBO

11

00:38

nov

2011

Z Bujumburi na juh

Z Bujumburi na juh

Vyzliekli sme sa bezali po piekovej plazi, presli asi dvojmetrovy skalny prah, skocili a zacali plavat a plvali a plavali, voda je vo vyske 700 mnm prijemna a chladiva. Vynorim hlavu a predo mnou su vrchy Konga porastene dzunglou, miesta tvrdych bojov aj dnes. No ja som v Burundi a od Juzneho Kiwu ma delia iba vodu Tanganiky. Nikdy som nemyslel ze budem stat na brehoch mystickeho jazera kde stali Speke, Burton. Fotim sa pri kameni kde Livingstone a Stanley vyrili svoje mena. Bolo to v novembri 1871. Prechadzame krajinou na juh a snazim sa vniknut do podstaty. ‘Ideme na trh’, aj ked to nie je v programe a trh je genialny a my sme jedini jedinucki turisti a je to silne, tuhe ako Burundska kava, chrumkave ako opecene burundske banany, delikatesne ako ryba capitano z tanganiky, bomba – tie tu v dzungli stale su. Samozrejme koncime klasicky na policii, sef policie je Mohamed a vysvetluje nas ze nas povazuju za Somalskyhc terorstov, aby sme to pochopili a v malej miestnosticke s portretom prezidenta nas drzia a mne je dobre. Som v Afrike, som opat doma. Juraj prerusi moje rozhovory s Mohamedom, ktore sa snazia neutralizovat problem. Mohamed ho zahriakne, s tebou sa nebavim. No o 5 minut sa Juro neda a s usmevom sa luci a dakuje za mile uvitanie a my odchadzame a Mohamed s otvorenymi ustami sleduje co sa deje. V Kongu by nam to tak lahko nepreslo. No a ideme dalej a stojime v dedinkach kde sa zhrcia vsetci a pozeraju na nas co sme zac a su velmi mili, nikede neuveritelne, nikde je citit ze obcianska vojna skoncila pred 7 rokmi a ze to skoncenie nie je definitivne a ze v Burundi maju radi alkohol a tak je navecer dusnejsie. Rybari sa biju a padaju a trhaju tricka a zasa sa biju. Vzplanutie z pokoja do amoku je tu v Afrike rychle ako formula, vsetko je tu rychle a prave. Ked ste v Afrike citite ze zijete. Samy, samy. V nasom hotely – najlepsi v celej krajine – sa kona summit ministropv a a nas bazen je vacsi nez akykolvek na Slovensku, mame viac bazenov v hoteli. Na obed mame velku rybu, cerstvu ugrilovanu a ugali z kasavy a zeleninu a Primus, joj toto pivo som posledne pil v Kinshase –zdravim Mata. Vecera luxusna rybacia polievka a capitano v hoteli kde v r 1962 zastrelili prezidenta. Nocne mesto, futbalovy zapas, beha cela dedina, vyroba oleja, prava sytozelena dobra Afrika, spevak z Konga, tance , najlepsi bar statu Havana kde hraju reagae, tmave ulice bez poulicneho osvetlenia, vona, ta nadherna vona... Burundi je to prekvapenie, kore si zasluzia odvazni cestovatelia.

L

Lubo z BUBO

09

22:45

nov

2011

BURUNDI - RWANDA - KONGO - UGANDA.

BURUNDI - RWANDA - KONGO - UGANDA.

Nas prvy den. Nadherny let cez Saharu kde vidite vzdy nadherne utvary, ani oblacik a zrazu sutok Modreho a Bieleho Nilu a virem ze sme nad Chartoumom a dalej lietadlo nadskoci ako na retarderi a to viem ze sme nad pralesmi a to je cas na pripitok - prave preleitame rovnik - a potom vpravo to co je, to hori prales; Musi to byt uz niekde v DRC *vo Velkom Kongu§, ..ved to je chrliaca sopka! Naozaj bomba. Teraz som v lietadle nesedel sam, ale videl som chrlit sopku Virunga. To musi byt aj v spravach vsak. Vigunga moj sen. Gorili nas tam cakaju, verim ze ich soptenie neodstrasilo... Rozmyslal som prejst Virungu zo zapadu, z Konga, no volby ktore tu budu 28, tento mesiac nevestia nic dobreho. Zla situacia sa moze este zhorsit aj ked to sa da uz dost tazko. Kiwu je znacne skusana oblast... Takze toto je moja prva sprava. Partia 6 klientov + ja v dvoch skutocne luxusnych Land Roweroch vyrazila za dobrodruzstvom. BURUNDI - RWANDA - KONGO - UGANDA. Zaciname!

L

Lubo z BUBO

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY

Priekopníci luxusných expedícií

Najvyššie zľavy teraz!