Fórum

4 príspevky

23

14:38

jan

2017

Podrobovateľ riek práve utiekol

Podrobovateľ riek práve utiekol

Podrobovateľ riek práve utiekol V Gambii najmenšom štátiku obrovskej Afriky som bol pred vyše rokom. Písal som vtedy o extravagantnom prezidentovi Yahya Jammeh. A ten práve z krajiny ušiel, nie trajektom, ktorým sme sa prepravili do susedného Senegalu my, ale štátnym lietadlom a s ukradnutými peniazmi. V Afrike sú menšie štátiky než Gambia ale nie na pevnine. Seychelles či Sao Tome kam sa chystám v máji sú menšie, ale to sú ostrovčeky. Na druhom najväčšom kontinente je Gambia naozaj najmenšia, menšia než Svazijske kráľovstvo či Lesotho, Džibuti. Gambia, raj starých tlstých Európanok, sa k nám správala diktátorsky. Som zvyknutý na africké kontroly no tu to bolo každé 2km a kontroly boli dlhé a zabili sme pol dňa kým sme prešli zo Soma cez Kaiaf, Kwinella, Dumbutu, Kalagi, Jalokoto, N’Demban, Bessi, Bulok, Faraba Sutu, Brikama, Busumbala, Yundum, okolo letiska po ceste Banjul – Serekunda až na ostrovček hlavného mesta. Na každom z tých miest bola kontrola. Na moste nás opäť kontrolujú ako každého, upozorňujú nás, že večer nás nemusia pustiť späť. “Jaja Džameh” bol od nezávislosti (už je to 52 rokov) iba druhým vodcom Gambie. Ako politik – herec vzal na seba podobu extrémistického muslima, chodil tak oblečený vždy s paličkou v ruke. “Ak Alah zvolí , budem vládnuť miliardu rokov” vyhlasoval. Gambijskú republiku od roku 2015 premenoval na Gambijskú islamskú republiku. Tvrdil, že vie liečiť AIDS a aj neplodnosť. “Načo doživotní väzni. Kto ich bude živiť” vyhlásil a nechal oponentov popraviť. Homosexuálom navrhoval odťať hlavy. Vraj chýba v kase 11 milónov dollárov (500 milónov dalasi). Ale to je smiešne číslo, to bude určite chýbať omnoho viac. Luxusné autá (včítane Rolls –Roycea a Bentley) už odleteli kargom ku kamošovi Idrissovi do N’Djameny. A kde je Yahya teraz? Zrejme u ďalšej známej africkej rodiny Nguema Obianga v Rovníkovej Afrike ktorá je taktiež súčasťou mojej májovej cesty “Expedícia Harambe” Synovi Obianga, Teodorinovi boli v USA aj vo Francúzsku zhabané majetky včítane Ferrari, kolekcie Michalela Jacksona. Medzinárodné media pobúrilo keď v Juhoafri ckej republike synček za víkend minul 10 miliónov Randov, vtedy cca 700 000 Euro. Každopádne – “Jeho excelencia Šeik Profesor Všemocný Doktor Jaja Džameh, podrobovateľ riek” po 22 rokoch v The Gambia skončil.

23

11:12

nov

2015

Ebola tour 39

Ebola tour 39

Ebola tour 39 Je 20. novembra a my odchádzame z Banjulu, z hlavného mesta Gambie. Naše auto sme s batožinou poslali na trajekt už ráno a teraz je Yusuf na druhej strane. My sme prišli taxíkom, aby sme ušetrili čas. Dostať sa z Banjulu do Dakaru po zemi sa dá iba ak použijete trajekt. A tak čakáme v tomto chaose a preberáme s Moissem, čo sa stalo dnes v Bamako. Teroristi tam v hoteli Radisson zajali okolo 170 ľudí. „Ľubo, ako sa to môže stať? Okolo hotela je množstvo vojakov z UN v ťažkej zbroji, transportéry, guľomety, pancierové päste, vo vnútri v hoteli bývajú dôstojici. Ako sa toto môže stať?“Ja som prespal v Bamako pred cca 3 týždňami. Viem, že situácia tu je zlá, teroristi chcú odtrhnúť sever krajiny. Prespal som tu iba pár hodín a vyrazil na juhovýchod. Pred dvoma rokmi sme sa dstali až do Timbuktou, čo bola jedna úžasná cesta. 3 roky pred nami sa to nikomu nepodarilo a ľudia nás vítali ako osloboditeľov. Hoteliér v Timbouktu mal prejav a o tom, že sme predzvesťou dobrých čias. A aj chvíľu to vyzeralo, že bude ok, no situácia sa opäť zhoršila a nádherné Mali je rovnako nebezpečné ako Jemen. Tie krajiny sa mi podobajú nádhernými hlinenými pamiatkami, ktoré sú jedni z najkrajších na svete. Ach jaj. Bamako predbehlo dnes na prvých priečkach správ Paríž.Ja vám píšem z moslimskej Gambie a cítim sa bezpečne na 100%. Krajina plná britskej lúzy, ktorá sem chodí za lacnou dovolenkou a lacným sexom si sama dala prezývku,  „krajina úsmevu" - no je to skôr krajina „otravovačov".„Vieš, nemáme prácu, väčšina mojich kamarátov odišla do Talianska a Británie, sú utečenci. My sme závislí na vás - na turistoch, každá bankovka sa zíde. Ja pracujem ako odšťavovač džúsov na pláži a zároveň ako sprievodca" hovorí Alan.Tieto príbehy počúvam opakovane. „Keď máš ústa sestra, nemôžeš sa stratiť," znie príslovie Wouluf, dominantného kmeňa Senegambie. A tak sa mi každý prihovára, každý chce pomôcť, každý je vašim sprievodcom a následne si za službu pýta drobnú bankovku. Včera som ešte platil " „Cefa" tu platím „Dalasi" .  Príjemný trajekt z ostrova St. Marie trvá 40 minút a potom ďalšiu pol hodinku na hranicu. Celá naša skupina má víza, ja nemám, nestihol som a rád skúšam nové veci. Naši mi dajú náskok 5 minút. Predo mnou je skupinka Nórov, stoja povinne u okienka a policajt pomaličky zapisuje z pasov ich údaje. Ja to okienko obídem a idem si vypýtať výstupnú pečiatku. Dostávam ju za 2 minúty, po tom, čo policajtovi požičiam pero, lebo ma musí zapísať do knihy, no nemá pero. Afrika je krásna nič tu úplne neplatí.Pred colnicou sedia dve mladé nešťastné Francúzsky. Nechcú ich pustiť von z Gambie, chcú od nich 40 000 cefa a ony nemajú cash, iba kartu, nefunguje im ani mobil. Požičiavam im svoj a keď si vybavím svoju výstupnú pečiatku, zisťujem o čo ide. Sú úplne na dne, sedia tu od rána asi 6 hodín. Požičiavam im všetky peniaze čo mám, asi 550 dalasi. Ony to skúsia no prídu so zvesenou hlavou, že ich poslali preč. „Hlavu hore, sme v Afrike, to sa vybaví, toto naozaj nie je problém. Možno to bude trvať ešte pol hodinky ale pustia vás. Na 100%. choďte tam ešte raz! Keď vám to nedajú, prejdete hranicu bez pečiatky, aj to sa dá." Život je o energii a Afrika totálne. To vaše mentálne nastavenie tu mení všetko. O 15 minút baby prídu s tým, že pečiatku dostali a vracajú mi všetky peniaze, nepotrebovali ich. Sú šťastné. Počkám na našich, vymeníme Dalasi späť na CEFa a potom spoločne prejdem peši na senegalskú  (200 m) stranu. Nóri  tu už stoja, majú dnes večer odlet z Dakaru, no nechcú ich pustiť lebo nemajú víza. Ani my nemáme. Naše pasy sú položené pod tými nórskymi a toto je tak na hodinku. Načiahnem sa, žmurknem na policajta a zoberiem naše pasy z kôpky. Zakývam na druhého, ktorý je vo vnútri. Pultík a pred ním sedí v kruhu 6 dlhokánskych chlapov a v pokoji diskutujú- počujem slová Bamako a Radisson. Vrazím druhému colníkovi pasy do ruky a kecám a popri tom päsťou búcham do otvoreného pasu pantomímou ukazujúc orazenie pečiatky. Moje správanie je jasné, nie sú v tom žiadne pochybnosti.  Celým telom hovorím „prišiel som pre vstupnú pečiatku a tak ju dostanem."  Môj partner, v tomto prípade colník, to cíti. Afrika nie je o dodržiavni pravidiel ale o pocitoch. Od prúseru, kedy vstup do krajiny vybavoval Moisse a z Pobrežia Slonoviny nás otočili, už pečiatky vybavujem ja a Moisse má na starosti dostať do krajiny náš autobusík. My sme hotoví za 5 minút, čo je svetový rekord. Moissemu to trvá pol hodiny. Čo robiť s voľným časom? Dáme si pivko.„Pivo nepredávam, som moslim," s pohŕdaním mi odpovie obchodník.„Nemusíš piť, no predávať môžeš," odpovedám. „Nie, nepredávam. Predávať alkohol je rovnaký hriech, ako ho piť."Nasadáme do taxíka a mierime asi 4 km po pieskových cestičkách do domu na okraji dedinky. Tu vo veľkom dvore žije rodinka kmeňa Sere. Keď vstúpim, 3 ročný chlapček si ma premeria, no keď vstúpia hneď za mnou obrovskí chlapi, Maťo a Ďuro, tak chlapček sputí neuveriteľný rev. Dostávame Le Gazelle. Dvor nemá žiadne označenie, sme u domácich. Pán domu je mäsiar, jeho žena sa stará o šesť detí. Evidentne ide o ilegálnu činnosť. Pivo je teplé, dnes nebolo dostať ľad a prúd v dome zavedený nie je. No aj tak v tom teple chutí. Ležíme na posteli pod mangovníkom a vychutnávame si pokoj africkej dedinky. Ideme dole z kopca, sme v civilizovanom a bezpečnom Senegale.

23

10:44

nov

2015

Ebola tour 38

Ebola tour 38

Ebola tour 38 Najmenší štátik obrovského afrického kontinentu pripomína jazyk. Rozkladá sa po oboch brehoch majestátnej rieky Gambia. Prechádzame hranice v Soma. „The Gambia," hlása tabuľa. Chalanom opečiatkujú pasy priamo v Soma na policajnej stanici, ja dostávam vstupnú pečiatku na 48 hodín priamo na colnici a dobehnem ich v aute. V čiernom taxíku je 7 čiernych ľudí, klimatizáciou sú otvorené okná, bavia sa jazykom wolof, no vedia anglicky. Cesty sú prekvapivo dobré a tak by sme mohli frčať. No to by sme nemohli byť v Afrike. Každé 2 kilometre nás kontrolujú policajti. Od získania nezávislosti mala Gambia iba dvoch politických vodcov. 24 rokov vládnuceho Jawaru zvrhol vo vojenskom prevrate terajší prezident Yahya Jammeh a ten sa bojí o svoju kožu. Bol na neho spáchany atentát už 7x. Pochádza z minoritného kmeňa Jola a zmenil zákony tak, aby prisťahovalci z Casamance voliť mohli, no Gambijci žijúci v cudzine nie. Všade vidieť jeho obrovské plagáty s heslom „ozajstný brat" a množstvo charitatívnych projektov, ktoré osobne podporuje. Vládne už 21 rokov. V posledných prezidentských voľbách získal 72% hlasov. Je teda veľmi obľúbený. No pre istotu stále stojíme a prezidentská garda nás buzeruje na každom rohu. V Banjule potom bývame v najlepšom hoteli mesta hneď na pláži, vedľa prezidentského paláca. Keď sa ideme najesť do oblasti s názvom Senegambia, máme ešte tvrdšiu previerku. Všetky Yahyove deti sa narodili v USA, no nedostali občianstvo. Jeho tretia žena mala 18 keď si ju zobral, no zdá sa, že sa už rozviedli. Yahya je známy aj svojim postojom k doživotným väzňom. Načo ich živiť? Chce hneď trest smrti. Keď si uvedomíme, koľko je v tom politických väzňov, je jasné, že západ je šokovaný.Po celej ceste sme mali absolútny pokoj. No Senegambia je o doterných chlapcoch, čo chcú stále pomáhať. Od Banjulu po Dakar je to neuveriteľná pakáreň a ja sa niekedy musím správať ako v Indii a urobiť si miesto pre seba a svoje myšlienky. No mám aj dobrú skúsenosť. V Banjule má po kráľovskom Albertovom trhu previedol Alex. V bielej džalabii so žltou obrubou ho tu každý pozná. S ním môžem fotiť. Veľké baraccudy, údenie sumčekov, halal zabíjanie kráv, farebný prístav. Vypýtal si 50 dalasi, dal som mu 100. Má jednu dcéru, nech jej niečo pekné kúpi.

23

10:26

nov

2015

Ebola tour 37

Ebola tour 37

Ebola tour 37 Guineu Bissau sme prešli krížom-krážom. Celú krajinu sme zmapovali zo severovýchodu až po juhozápad a potom z centra krajiny na západ. Som spokojný. Posledný vojenský prevrat bol v krajine v roku 2012. Vtedy zajali prezidenta aj nového nádejného kandidáta Carlosa Gomez Juniora. Bolo to v druhom kole prezidentských volieb, 2 týždne pred voľbami. Bývalého ministerského predsedu armáda zatkla. No neskôr prepustili a vyhostili do Pobrežia Slonoviny. „Cadogo" si vraj zahrával s Angolou a Bissau sa bojí, aby ich silný brat neovládol. Čakal som katolíkov hovoriach portugalsky, no týmto jazykom hovorí maximálne 14% ľudí. Väčšina rozpráva kriolsky a sú moslimovia. Aj keď HDP majú nižšie než susedia,  majú lepšiu infraštruktúru, a keby som mal niekomu predpovedať skvelú budúcnosť, bude to táto krajina. Len už žiadna občianska vojna (1998-1999) a žiaden vojenský prevrat prosím! Najsilnejším kmeňom sú ľudia Balanta, ktorí teraz „robia problémy", obávaní bojovníci, kde je rada starších (Fanado) dôležitejšia, než volený parlament. Keď si princ vyberá manželku, je veľká slávnosť, bubnuje sa a hrá sa na kusunde, dievčatá tancujú doslova bojové tance, kde cítiť energiu a kde chýba ladnosť. Princ si vyberie ako aj ostatní mladíci. Tí na znak dospelosti musia ukradnúť kravu. Niekedy sa sem musím vrátiť na Kussunde, veľkú slávnosť po zbere milletu. To zasa tancujú muži a vyberajú si dievčatá. Táto slávnosť je každý rok. Malo to byť niekedy teraz... Balanta majú mnoho iniciačných rituálov, kde sa učia, ako sa chovať k rodine, k starším, k svojmu kmeňu. Takto si udržujú svoju identitu. Napriek tým vojenským prevratom mi ľudia pripadali šťastní, spokojní a doslova bohatí. Perfektný pokojný život. „Len politici nám robia problémy." Asi je to všade rovnaké.Prechádzame do Senegalu, do južnej časti s názvom Casamance. Táto obrovská oblasť má reklamu „ Kto nepozná Casamance, nepozná Senegal". Väčšina turistov sa sem nedostane. No naozaj južný Casamance a severný Casamance sú úplne iné, než zvyšok krajiny. Zelené, plné vody. Prechádzame cez mesto Ziguinchor ( Žiginšòr) položené na južných brehoch nádhernej rieky. Casamance oddeľuje od zvyšku krajiny Gambia. No aj historický je to iná oblasť a preto sú separatistické tendencie silné. Casamance má ku Gambii bližšie než k Dakaru. Bedekre upozorňujú na možné prepadnutie atď. No po tom, čo sme na tejto ceste prešli my, je to brnkačka a ťažká civilizácia. Mám dve mapy a dávam pozor na cestu. Pred Bignona musíme odbočiť vľavo, aby sme išli priamo do Banjulu. Trošku sa zakecáme a už v Bignona (Biñona) sme. Ešte skontrolujem mapy a áno, sme na správnej ceste. Moisse sa chce pre istoru opýtať, ale hovorím mu, Moisse veď je to jasné, pozri na mapy, Bignona je už 5 km za odbočkou a tak logicky musíme byť na dobrej ceste. Neboli sme. Táto blbosť nás stojí 200 km zachádzku. Ja blbec, som v Afrike  - nikdy nedôveruj ničomu európskemu, všetko je tu predsa inak. Európania opisujú po sebe chyby a Afričanom je to jedno, oni mapy nepoužívajú, oni cestu jednoducho vedia. Omylom prechádzame celým Casamance a podľa reklamy ho dôkladne spoznávame. Namiesto banánov tu predávajú melóny, namiesto kešu všade búrske oriešky, postupne je krajina suchšia a moslimskejšia. No stretnutie s kmeňom Djola je pre mňa zaujímavé. Veď Djola je aj terajší prezident Gambie.

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu