Fórum

6 príspevkov

05

15:10

jún

2019

Najsevernejšie mesto sveta, dokážete vysloviť jeho názov?

Najsevernejšie mesto sveta, dokážete vysloviť jeho názov?

Najsevernejšie mesto sveta, dokážete vysloviť jeho názov? Prichádzame do najsevernejšieho mesta na svete, ktoré má nad 1000 obyvateľov. BUBO má opäť vybratý najlepší hotel v meste, a tak už len samotný čas strávený na hoteli môže byť pre niekoho zážitkom. Výborná reštaurácia Nansen, malý pub s dobrou kuchyňou a miestnym čapovaným pivom z najsevernejšieho pivovaru na svete. Máte chuť sa zrelaxovať, čaká tu na vás sauna a jacuzzi. Vo vstupnej hale vás privíta ľadový medveď a nezabudnite sa vyzuť, pretože tu na Špicbergoch je to zvyk, ktorý je zakotvený v baníckej tradícii mesta. Mesto bolo založené v roku 1906 Američanom Johnom Munroe Longyearem, ktorý pochádzal z Bostonu a pracoval v spoločnosti Arctic Coal Company of Boston. Mesto sa v minulosti volalo Longyear City po jeho americkom zakladateľovi. No bolo neskôr odkúpené Nórmi a práve oni pozmenili názov mesta, keď namiesto city začali používať byen, čo v preklade z nórčiny znamená mesto. V roku 1916 sa tu začalo ťažiť uhlie, pričom ťažbu prevádzkovala firma Store Norske Spitsbergen Kulkompani. V súčasnosti je v okolí mesta v prevádzke iba jedna baňa, číslo 7. Baňa číslo 3 bola využitá pre globálnu semennú banku, tak ako bolo spomenuté v predošlom BUBO fóre. Ostatné bane sú mimo prevádzku a nachádzajú sa v tesnom susedstve domov tohoto mesta. Mesto je správnym sídlom a sídli tu syssleman, ktorý vykonáva v mene Nórskeho kráľovstva správu nad Špicberským súostrovím a ostrovom Jan Mayen od roku 1920, kedy bola podpísaná Špicberská dohoda. Neskôr v roku 1925 bolo územie ostrovov oficiálne pričlenené k Nórsku, aj keď naďalej platia pravidlá podpísané v zmluve o Svalbarde. Mesto bolo počas druhej svetovej vojny zničené Nemcami a po jej skončení opäť obnovené. Dnes je Longyearbyen najsevernejším mestom, ktoré má nad 1000 obyvateľov na svete. Presnejšie ich dnes v ňom žije niečo približne okolo 2144. No na Špicbergy sa chodí žiť iba na niekoľko rokov. Priemerne tu ľudia zostávajú 5-6 rokov a potom sa vracajú na pevninu. Výnimkou sú ľudia čo tu žijú viac ako 15 rokov. Zaujímavosťou je, že je tu zakázané zomrieť a už vyše 70 rokov sa tu nepochováva. Všetko je to kvôli permafrostu, ktorý má za následok, že sa tu telá nerozkladajú, a tak by spolu s nimi mohli prežiť aj nebezpečné vírusy. Ak je niekto už starý, tak ho prevezú na pevninu, ak je niekto vážne chorý, tak ho prevezú tiež. No ak tu predsa len niekto zomrie, jeho telo tu neostáva a je poslané do Nórska. Nie len zomrieť, ale aj narodiť sa tu je zakázané. Budúce mamičky sú v siedmom mesiaci prevážané na pevninu, jednak pri komplikovanom pôrode nemá nemocnica dostatočné vybavenie. No tak isto je tu problém v tom, že Svalbard je síce Nórske zámorské územie, no na základe zmluvy z roku 1920 si na neho môžu nárokovať aj iné krajiny, ktoré túto zmluvu podpísali. A tak je tu problém s občianstvom, ktorému sa Nóri snažia vyhnúť prevozom na pevninu. Skoro všetko, čo v tomto meste nájdete, je najsevernejšie na svete. Či už je to pumpa, banka, univerzita, pivovar, kostol, reštaurácia. Jednoducho aj preto bude vaša cesta spolu s BUBO do tohoto mesta unikátna. My vám, samozrejme, spravíme rezerváciu v najlepšej reštaurácií Longyearbyen. Tak isto s vami spravíme logickú prehliadku mesta, v ktorej sa dozviete pútavé informácie z miestnych výborných múzeí venovaných Špicbergom a polárnym expedíciám. Prejdeme sa k hranici mesta, kde nás upozorní značka s ľadovým medveďom, že za ňu ísť bez pušky je nezákonné. No miestni obyvatelia tvrdia, že pravdepodobnosť, že by vás pred touto značkou napadol medveď je nižšia ako pravdepodobnosť, že vás zrazí auto na ceste medzi letiskom a Longyearbyen. Keď uvidíte koľko tu jazdí áut, pochopíte. Pripravenú máme pre vás aj úžasnú túru po okolí mesta, kde využijeme skúseného miestneho sprievodcu s puškou, vďaka čomu si užijeme tie najkrajšie výhľady a dáme si trošku do tela. Tak čo, už balíte kufre na náš najbližší termín?  

05

13:31

jún

2019

Špicberské globálne úložisko semien

Špicberské globálne úložisko semien

Špicberské globálne úložisko semien Cestou z letiska míňame Semennú banku alebo ak chcete Špicberské globálne úložisko semien. Jedná sa o zaujímavý Nórsky projekt, ktorý umožňuje bez poplatku všetkým krajinám na svete uskladniť a uchovať semená rastlín špecifických a dôležitých pre danú krajinu. Do vnútra sa síce nedostanete, pretože samotná banka sa otvára dvakrát do roka, a to pre vedcov a zároveň pre účely uloženia nových semien. No poďme si priblížiť prečo je toto miesto tak dôležité. Zamýšľali ste sa už niekedy nad tým, že by svet zasiahla globálna katastrofa, či už prírodná alebo ľudská v podobe vojny? Na obnovenie ľudskej spoločnosti by bolo potrebné nanovo vysadiť rastliny, najlepšie už adaptované na konkrétne podmienky (vysoká vlhkosť, či sucho). Od roku 2008, kedy bolo globálne úložisko semien založené, predstavuje zálohu rastlín, ktoré môžu pomôcť ľudstvu v tých najhorších časoch. Samotných semenných baniek je na svete viacero, niečo vyše 2000, no táto na Špicbergoch je prvá globálna a slúži pre celý svet. Dôvodov jej výnimočnosti je hneď niekoľko. Jedná sa totiž o veľmi bezpečné miesto, pre veľmi nízke riziko vulkanickej a seizmickej aktivity. Jej uloženie je v nadmorskej výške 130 metrov nad morom. Zabezpečuje tak ochranu pred zaplavením a nemalo by ju ohroziť ani zvýšenie hladiny mora po roztopení ľadovcov na póloch. Zapustenie do skaly je 120 metrov hlboké. Pre tieto účely poslúžila jedna z baní v okolí mesta Longyearbyen, ktorá sa už aktívne nevyužívala na ťažbu uhlia. Dlhá chodba vedie k trom samostatným miestnostiam. Kapacita je 4,5 milióna vzoriek, čo predstavuje 2,5 miliardy semien. Pričom veľkosť jednej vzorky je 500 semien. Aktuálne využitie predstavuje 864 309 vzoriek, vrátane viac ako 100-tisíc druhov pšenice a vyše 120-tisíc druhov ryže, čo je 19,2 percenta celkovej kapacity. Vzorky ostávajú majetkom krajín, ktoré ich tam uložili. Vzorky semien sú uložené pri teplote -18 °C a predpokladá sa, že aj keby vypadol prúd, ostali by zmrazené počas dvoch storočí. V samotnej banke sa využíva prirodzená nízka teplota a ochladzovanie pomocou systému, ktorý je napájaný z miestnej uhoľnej elektrárne. Možno vás prekvapí, že jedna krajina už túto banku využila a svoje vzorky semien si vybrala. Bola to konkrétne Sýria. Tá bola najprv nútená po vypuknutí vojny presunúť svoju semennú banku z mesta Aleppo do Turecka a následne na Špicbergy. Sýria neskôr požiadala o vrátenie približne polovice svojich vzoriek, aby jednotlivé rastliny opäť zasadili, rozmnožili a vzorky semien opäť zaslali späť do Nórska. Perlička na záver: Slovensko svojim počtom uložených rastlinných druhov trojnásobne prevyšuje Veľkú Britániu. Až 488 druhov uložených semien rastlín je pritom endemických. V globálnom úložisku rastlín máme pritom uložených 542 vzoriek, ktoré pochádzajú zo 138 rôznych rodov rastlín. Predstavuje to 230 971 semien. BUBO uložilo svoje zážitky na Špicbergách taktiež.  

05

13:27

jún

2019

Let na 78 rovnobežku

Let na 78 rovnobežku

Let na 78 rovnobežku Máme za sebou troj hodinový let a pristávame na medzinárodnom letisku v Longyearbyen. Každý deň sem prilietajú pravidelné linky z Tromsø a Osla. Okrem SAS sem pravidelne lieta aj nórsky Norwegian. Napriek tomu, že sa nachádzame na Nórskom území, ktorým Špicbergy sú, v Osle bolo nevyhnutné okrem bezpečnostnej kontroly absolvovať aj kontrolu pasovú. Pristáli sme naozaj ďaleko na severe, dá sa letieť ešte severnejšie? Nie pravidelnou linkou. Svedčí o tom aj dĺžka nášho letu. Tá bola dlhšia o pol hodinu ako let Viedeň - Oslo. Treba povedať, že aj pristátie bolo dobrodružné. Hneď po tom ako sa pristávacej plochy dotkli všetky kolesá nášho lietadla nasledovalo zvlášť prudké brzdenie. Dôvodom je, že samotná pristávacia dráha je na akomsi polostrove (výbežku), a tak obe strany pristávacej dráhy končia v Isfjorde (ľadovom fjorde). “Neubrzdíš to”, skončíš vo fjorde, neodlepíš lietadlo od zeme, vieš čo ťa čaká. Štatistiky letiska zatiaľ hovoria, že sa nie je čoho báť. Vchádzame do budovy letiska, ktoré bolo dokončené v roku 1975, ale prešlo si modernizáciou a rekonštrukciou. Jediný terminál, jediná letisková hala, jediná odletová brána a tak isto jediný batožinový pás, pri ktorom vás bude vítať prvý ľadový medveď, ktorého na svojej ceste uvidíte. Pri troche šťastia/nešťastia, je to fakt relatívne, ten ďalší bude živý. Postupne si zbierame našu batožinu z batožinového pásu. Vieme ju celkom jednoducho identifikovať aj na základe šťastných BUBO batožinových visačiek. Letisko je naozaj malé a pred jeho budovou nenájdete zástupy dychtivých taxikárov, ktorí by sa najradšej pobili o možných zákazníkov. Naopak, buď ste si dopredu objednali a zaplatili drahý transfer, alebo využijete Flybuss, ktorý premáva medzi letiskom a mestom. Presnejšie, odvezie vás na váš hotel, na ktorom vás vyzdvihne aj pred vaším odletom. Stačí sa informovať na recepcii vášho hotela. Úvodnú fotku si robíme so smerovníkom, na ktorom sú presné súradnice Longyearbyenu 78°13′N 15°38′E, a tak isto vzdialenosti jednotlivých hlavných miest sveta. Od severného pobrežia Nórska sme približne 640 km a na severný pól je to 1309 km. Mesto je od letiska vzdialené približne 6 km, a tak nás čaká krátka cesta na náš hotel Radisson Blu.  

18

17:10

máj

2019

Vyzuj si topánky a odlož pušku

Vyzuj si topánky a odlož pušku

Vyzuj si topánky a odlož pušku -dodatočne uverejňujem tento príspevok zo zimných Špicberg- Každý dom ma nezávislé kúrenie, šnúra trčí z domu a smeruje k autu. V nárazníku majú koncovku. Keď je auto odparkované, nenaštartuješ. Nafta od -20 zamŕza, na plnú nádrž nafty dodáš 4 l benzínu. Dízel musíš urobiť dlhé trate, a tu mesto má celkovú dĺžku 700 metrov a nie je teda kde a kam jazdiť.  Reštauráciu Nansen otvorili minulý týždeň a Funke lodge, kde bývame, vo februári 2018, teda presne pred rokom. Predtým bola 25 rokov zatvorená. Ide jednoznačne o najlepší hotel Špicberg a je presne v duchu toho čo sa mi páči – má dušu. V jedálni na raňajky som si ako profesionál v turistickom businesse obsadil najlepší stôl, a teraz sa kochám. Je desať hodín a svetlo, svetlooo. Je 20. februára a slnko malo v hlavnom meste vyjsť 15. februára po viac než troch mesiacoch absolútnej tmy. No musí byť jasné, že skutočnosť je iná a v meste vsadenom medzi vysokými špicatými horami slnko v skutočnosti nevidíte. No nastane čosi ako Modrá hodinka, kedy sa z tmy vynoria drevené domčeky červenej, zelenej a žltej farby. Chcete vidieť slnko? Musíte vyjsť hore na končiar. No vtedy pozor na ľadové medvede, na neúprosnú, rýchlu šelmu, ktorá je 2x väčšia ako tiger a stovku behá pod 9 sekúnd…. No teraz sa kochám. Advent fjord je dole, šedý, pokojný, uzučký, na konci je trochu ľadu, ale inak už 15 rokov nezamrzol. Ľadovce Lars a Longyer z jedálne nevidím, to musím vyjsť z hlavnej budovy. Sedím tu v úžasnom pokoji, hrá pokojná hudba k tomu nádhernému výjavu pred oknami. Všetci sme bosí, teda bez topánok. Topánky si pri vstupe do hotela musíte vyzuť, je na to miestnosť, ktorá pripomína lyžiareň a tam si prezujete kožené papučky. Zvláštny zvyk, ktorý som nezažil ani na severe Nórska, možno iba v japonskom Ryokane. Pri vstupe do každého domu aj do kostola sa to takto robí, “Odlož si pušku a topánky, a potom vstúp.” Dvere sa nikdy nezamykajú, aby si sa mohol schovať pred útočiacim medveďom. No nezamykajú sa ani autá…veď ciest je tu maximálne 60km a auto sa teda nedá ukradnúť. Práve sa preberá prípad ruského turistu, ktorý si požičal pušku a potom vykradol miestnu banku, zobral peniaze, utiekol, no následne sa vrátil, veď tu niet kam utiecť…. V reštaurácii Nansen nás obsluhuje čašník potetovaný, s veľkou bradou, je to Jiří, ktorý tu žije 5 mesiacov. “Stačí povedať, že máš depku a môžeš ostať kedykoľvek doma” hovorí “Základ je nezačať piť…” “Pred troma rokmi tu na tento kopec vyšli 2 turistky, Talianky, a napadol ich medveď, tá jedna skočila dole, 20 metrov padla, celá sa dolámala, no prežila, druhej vyžral medveď vnútornosti.” “Keď ideš na snežnom skútri, tak musíte byť dvaja, nikdy nevieš či nepadneš do kravasu aj so skútrom 8 metrov. Je tu stále tma a minule kamošovi vbehla lyža skútru pod rúru, leteeel ďaleko, a potom museli jeho skúter vytiahnuť teréňakom” Svet sa mení a civilizuje, polárne, ešte nedávno nedostupné, oblasti sa dostanú na mapu turistov. Dobrodruhovia už budú musieť vyraziť ďalej. Napríklad do ruskej Arktídy…alebo do Zeme kráľovnej Maud na Antarktíde. No a ak sa na to pozrieme naopak, tak Špicbergy sú teraz pre Vás bližšie. Nielenže prežijete, ale si to aj užijete! A prečo nevyraziť na Špicbergy s BUBO? Sme priekopníkmi v luxusných polárnych expedíciách.  

23

17:57

feb

2019

Na skútroch drsnou Arktídou

Na skútroch drsnou Arktídou

Na skútroch drsnou Arktídou Prvý raz nás obliekli do overalov, na nohy dali Buffiny do -70°C (pre porovnanie, na Antarktíde som mal do -100°C), veľké palčáky a teplé prilby s ochranným štítom či okuliarmi a teplým nákrčníkom. Vedeli prečo. Vonku bolo -25°C, a pri rýchlosti 50km/h a vetre omrzliny vzniknú veľmi rýchlo. Plus, môže byť zimšie a môžete ísť rýchlejšie, a vtedy omrznete do minúty. Batoh som si upevnil vzadu na sedadlo, lebo keď ideme dvaja, druhému by bolo ťažko. Na prilbe mám čelovku, to je v polárnej noci základ. Vyrážame, ja som zo všetkých posledný, čo je dobrý trik, lebo skupina ide pomaly, a ako posledný si viem zastať a sakra zrýchliť. Mám Yamahu 1200 a zrýchlenie je ako na motorke, fakt sila. Jazda je ľahká a zvládne ju úplne každý, kto jazdí autom či aspoň na trojkolke. Máte tu jeden červený gombík, ktorý vysuniete hore – cmuuk – a potom kľúčikom smerom doprava naštartujete. Motor vypnete tak, že buchnete po tom červenom cuplíku. Držíte riaditka, ktoré sú tu vyhrievané. Pozor, lebo ak si to dáte naplno, tak Vám zhoria rukavice. Palcom pravej ruky pridávate plyn. Vľavo je brzda. No väčšinou stačí ubrať motor. Vyhrievané máte aj palce na nohách, špičky topánok máte vsunuté vpredu, a vyhrievanie si regulujete. Vyhrievané je aj sedadlo, ale ja to nemám rád. Ten čo sedí za vami vzadu je na tom horšie. Vy máte aj plexisklový štít, on nič. Ten vzadu sa drží rukovätí, alebo, ak máte k sebe blízko, tak Vás drží okolo pásu. Skupinové tripy smerujú na východ, resp., následne zabočia do dolinky severne. Každopádne, ide sa po rovine asi 30 km/h a vy budete nadšení. Ja, ako posledný, som si nechal rozostup a vystrelil som na 80 až 85 km/h. V tej tme, na tých nepredvídateľných bubnoch, som sa cítil ako závodník. Keď mi Robert povedal, že on tu išiel 180km/h, tak som pochopil, že som aj po tréningu v Antarktíde stále amatér. Robert hovorí, že prevrátiť sa dá ťažko, no dnes sa nám to pár krát skoro podarilo. Laco išiel ku kostolu do kopca a zrazu sa začal skúter nakláňať, ľavá lyža sa zdvihla do vzduchu a ..nebyť toho, že Laco má doma MV Agusta Brutale, a že nespanikáril, tak mohol ležať pod 400kg skútrom. Keď sedím vzadu, tak sa musím nakláňať spoločne so šoférom do ľavotočivej zátačky, zdvihnúť zadok a navážiť sa na ľavú nohu, zadok visí z ľavej strany sedadla. Ideálne pérovať, ako pri lyžovaní, ako keď idete cez bubny. Nedá sa iba tak sedieť, sekne Vás v chrbte. Stále to hádže, vietor Vám šľahá do tváre. Zatiahnete plexisklový štít, a ten Vám ihneď zmrzne a nič nevidíte. Oškrabete a povytiahnete ho, a odmŕza vám brada. Je to však ukrutná sranda, totálna paráda, a každému chalanovi sa to bude ľúbiť, bude výskať a šantiť ako malé decko. Prešli sme 40 km a otočili sme sa. Snežný skúter hltá kilometre ako nič a presunie vás na dlhé dlhé vzdialenosti. Dnes sme išli sami, Robo zohnal dva skútre. Ten jeho zhorel, je odstavený pri tabuli Longyearbyen. Najprv ho mal zaparkovaný na ľade vo fjorde, ľad má ešte až do marca narastať, to tu vie každý. No zrazu teplý Golfský prúd vohnal teplé vody pod ľad. Vonku bolo ešte stále -25°C, ale ľad sa začínal topiť a skúter potápať. Kamaráti mu volali, nech si ho rýchlo odnesie, lebo bude po ňom. Naštartoval a musel skákať, lebo ho ošmahli plamene. Takže dnes musel požičať dva skútre a naštartovať ich ráno. Základné značny, ktoré vidím na Špicbergoch sú: Polaris: je ľahký, ale rýchly, ideálny na skoky. Ski -doo: je ďalšou silnou značkou, veď boli prví, ide o kanadskú legendu Josepha Bombardiera, a mnohí doteraz volajú každý snežný skúter “skidú”; Jamaha je klasika, považovaná za vyššiu kvalitu. Dvojtakty (two stroke) môžeš ráno naštartovať ako kosačku, vytiahnuť šnúru, a tak keď je zima, či skúter dlhšie oddychoval, máš svalovicu. Tieto sú chladené vzduchom. Veľké Yamahy a celkovo väčšie štvortakty majú chladič. Trail, Crossover, Mountain, 2-up touring… Sidewinder je snom každého trapera. Robo oba snowmobily naštartoval a dopravil ich pred náš hotel. Odmietam jeho veci (overal atď.) na oblečenie, veď mám svoje z Antarktídy, kvalitku. Žltú bundu som dostal na Severnom póle ako darček. Topánky mám skvelé, novučičké -La Sportiva- mám ich rád. No tak v polovici dňa už cítim, že si necítim palce na nohách a odmŕza mi nos. Aj prsty na rukách, napriek tomu, že mám dvojo rukavíc, z toho jedny palčáky, si začínam cítiť. Vhupli sme totižto do takého mlieka, že nevidím ani na meter, a tak musím spomaliť a otvoriť plexisklo, no vtedy to pocíti môj nos. Dnes frčíme vlastne stále 80tkou, s nejakým maximom, keď dáme, stovkou. Frčíme na východ, na západ, na juh. Obeháme okolie dôkladne a ja výskam. Na úplný začiatok dňa sme zbehli k pumpe. Najprv skočím dať kartu do automatu, zadám Pin a potom číslo stojana, kde som (mám 2 možnosti), a tankujem do plna. Benzín je neuveriteľne lacný, lacnejší než nafta, liter stojí 9 NOK a za plnú nádrž platím 18 Euro. Po celodennom jazdení, kedy som vôbec nešetril, dopĺňam nádrž za 7 euro. Pozorujem ten ruch na pumpe. Príde otecko s malým synom, mamička je za nimi na ďalšom skútri. Normálka. Z každého skútra trčí puška, aj z tých našich. Ľudia majú za opaskom pištole, všetci sú zababušení. Všetci sa tvária, že to takto má byť, že takto vyzerá svet. Človek sa naozaj prispôsobí čomukoľvek… Je niečo pred obedom a my sa zastavujeme u jedného zo psích dvorov (dog yard). Je to ten, kde robí psovoda aj Slovák Marcel. BUBO sprievodkyňa Danka ho navštívili v Laponskom Karasjoku, a teraz sa presťahoval sem. Určite je dobrý psovod. No nemá čas, je to ten človek, ktorý radšej rozpráva so svojimi psami. “Má svoj svet” obhajujú ho ostatní. “Často so psami spáva, riadne to cítiť..” dopĺňajú na vysvetlenie, aby mi to nebolo blbé. Stretám ryšavú Švédku, ktorá je tu za psiu superstar a dostala sa aj na obálku miestneho magazínu. Takto sa dozvedám čosi viac.. Potom mierime na druhú stranu, ideme strmo hore a zrazu sa z ničoho nič dostaneme do mlieka, a teraz nepreháňam, nevidieť ani na meter. Kým vidieť na 15 metrov, ešte filmujem, aj keď jazdiť s jednou rukou v hlbokom snehu nie je úplne ľahké, a prvý skúter na mňa nečaká, a keď nepočká, tak ho stratím a už nenájdem. Obiehame partiu lyžiarov, ktorí idú do vrchov- práve rozmýšľajú, že sa otočia. Potom už nefilmujem a ledva vidím červené spätné svetlo.. Nespadneme do priepasti? Ideme asi 5km/h, nalepení na seba, ale aj tak si nie sme istí, ja idem ako druhý a tak som v pohode, padne prvý skúter. No medzitým víchrica zametie naše stopy. Ako späť? Otáčame sa. Keby sa teraz na nás rozbehol medveď, nemáme šancu. Nevidel by som absolútne nič. Bolo by to rýchle, veď polárny medveď je sinejší než grizly, a šmahom ruky by dokázal odťať hlavu koňovi. Dole po prvý raz za dva dni používam brzdu, zostup je prudký. Treba brzdiť prerušovane, ak brzdu stlačíte dlhšie, idete do šmyku. To sa mi stalo, keď sme zbehli dole, zadíval som sa inde, Robo predo mnou zastal a ja som už musel flekovať. Tu dole vojdeme na asfaltovú cestu. Tá je síce pokrytá súvislou vrstvou ľadu, ale chýba tu sneh. Ak by som na nej išiel 10 minút, zavarím skúter. Ten potrebuje sneh na chladenie. Niektoré skútre chladič majú, ale môj nemá, a tak hneď zbieham na sneh a chladím a pridávam. O chvíľu poznám všetky cestičky v Longyearbyen, všetky skratky, ako prejsť popod most, obísť most, kde prekrižovať cestu, ako sa vyhnúť protiidúcemu skútru, a kde parkovať. V roku 1969, v roku, kedy som sa narodil, tu bolo 140 snežných skútrov, dnes je tu viac skútrov než obyvateľov, bezmála 3000. Zásady prvej jazdy na snežnom skútri: základ je dobre sa obliecť zoberte si ruksak s teplými vecami, aby ste sa vedeli doobliecť (vyzliecť)+ čaj prilba, “lyžiarske okuliare”, kukla a prípadne nákrčník –absolútna nutnosť vždy majte plnú nádrž noste reflexnú vestu, vždy svieťte, majte čelovku majte so sebou pušku ak idete ďalej do prírody, buďte pripravení na provizórny bivak nechoďte dlhšie po ceste, vždy po snehu do zákrut sa nakláňajte, prenášajte váhu, aby ste sa neprevrátili dole strmým kopcom brzdite prerušovane vždy choďte s domácim, počasie sa neuveriteľne rýchlo mení nikdy nechoďte sám – ak padnete do trhliny, budete potrebovať pomoc     A nenabúrajte, je to drahé. Poistky sú väčšinou so spoluúčasťou 600 Euro. Prajem nádherný ulovený arktický zážitok. Arktída je náročná, nebezpečná a stále je to miesto pre dobrodruhov.      

20

10:18

feb

2019

Vyzuj si topánky a odlož pušku

Vyzuj si topánky a odlož pušku

Vyzuj si topánky a odlož pušku Reštauráciu Nansen otvorili minulý týždeň a Funke lodge, kde bývame, vo februári 2018, teda presne pred rokom. Predtým bola 25 rokov zatvorená. Ide jednoznačne o najlepší hotel Špicberg a je presne v duchu toho, čo sa mi páči – má dušu. V jedálni na raňajky som, ako profesionál v turistickom businesse, si obsadil najlepší stôl a teraz sa kochám. Je desať hodín a svetlo, svetlooo. Je 20. februára a slnko malo v hlavnom meste vyjsť 15. februára po viac než troch mesiacoch absolútnej tmy. No musí byť jasné, že skutočnosť je iná a v meste vsadenom medzi vysokými špicatými horami slnko v skutočnosti nevidíte. No stane sa čosi ako Modrá hodinka, kedy sa z tmy vynoria drevené domčeky červenej, zelenej a žltej farby. Chcete vidieť slnko? Musíte vyjsť hore na končiar. No vtedy pozor na ľadové medvede, na neúprosnú, rýchlu šelmu, ktorá je 2x väčšia ako tiger a stovku behá pod 9 sekúnd…. No teraz sa kochám.. Advent fjord je dole; šedý, pokojný, uzučký, na konci je trochu ľadu, ale inak už 15 rokov nezamrzol. Ľadovce Lars a Longyer z jedálne nevidím, to musím vyjsť z hlavnej budovy. Sedíme tu v úžasnom pokoji, hrá pokojná hudba k tomu nádhernému výjavu pod nami. Všetci sme bosí, teda bez topánok. Topánky si pri vstupe do hotela musíte vyzuť, je na to miestnosť, ktorá pripomína lyžiarne, a tam si prezujete kožené papučky. Zvláštny zvyk, ktorý som nezažil ani na severe Nórska, možno iba v japonskom Ryokane. Pri vstupe do domu sa to takto robí. Odlož si pušku a topánky, a potom vstúp. Dvere sa nikdy nezamykajú, aby si sa mohol schovať pred útočiacim medveďom. No nezamykajú sa ani autá…veď ciest je tu maximálne 60km, a auto sa teda nedá ukradnúť. Práve sa preberá prípad ruského turistu, ktorý si požičal pušku a potom vykradol miestnu banku, zobral peniaze, utiekol, no následne sa vrátil, veď tu niet kam utiecť…. V reštaurácii Nansen nás obsluhuje čašník potetovaný s veľkou bradou, je to Jiří, ktorý tu žije 5 mesiacov. “Stačí povedať, že máš depku a môžeš ostať kedykoľvek doma” hovorí. “Základ je nezačať piť” “Pred troma rokmi tu na tento kopec vyšli 2 turistky, Talianky, a napadol ich medveď, tá jedna skočila dole, 20 metrov padla, celá sa dolámala, ale prežila, druhej vyžral medveď vnútornosti.” “--neskôr zisťujem, že toto nie je úplne správne a v skutočnosti ide o prípad Niny Jeannette Olauseen, ktorú na Platafjellet zožral medveď v roku 1995. "Keď ideš na snežnom skútri, tak musíte byť dvaja, nikdy nevieš či nepadneš do kravasu aj so skútrom 8 metrov. Je tu stále tma a minule kamošovi vbehla lyža skútra pod rúru, leteeel ďaleko, a potom museli jeho skúter vytiahnuť teréňakom” poračuje Jiří. Svet sa mení a civilizuje; polárne, ešte nedávno nedostupné oblasti, sa dostanú na mapu turistov. Dobrodruhovia už budú musieť vyraziť ďalej. Napríklad do ruskej Arktídy…alebo do Zeme kráľovnej Maud na Antarktíde. No a ak sa na to pozrieme naopak, tak Špicbergy sú teraz pre vás bližšie. Nielenže prežijete, ale si to aj užijete!  

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu