Keď je zakázané zomrieť Mestá a štáty kde je zomrieť trestné

 Toto nie je vtip. Naozaj existujú mestá a dokonca väčšie politické entity, kde je zomrieť ilegálne. Cestujem svetom a čas od času sa na takom miesta dostanem. Nenájdete o tom popis nikde,  až keď sa TAM ocitnete.
 
Poďte sa najprv prejsť na ostrov, na ktorý sa vlastne nedá dostať. A hlavne, je tu zakázané zomrieť. Ide o nezávislé územie s vlastnou vlajkou, vládou, menou, kde je však zakázané vlastniť nehnuteľnosť a keď vaše dieťa dovŕši osemnásť rokov, musí sa zamestnať alebo ostrov opustiť. Zostarli ste? Nech sa páči, odíďte. Ide o jedno (pre vášnivého cestovateľa) z najťažšie dostupných území na našej planéte. O Ascension som napísal blog.
 
Poviete si to sú blázni, ale podobnú skúsenosť mám aj z Európy. Sellia je mesto na nárte čižmy Talianska, úplne na juhu. Stredoveké mesto nemá cintorín a tak zakázalo zomrieť. Nie sú  v Európe jediní a Cugnaux vo Francúzsku v blízkosti Toulouse prikročilo k podobnému kroku.
V Británii bola samovražda ilegálna do roku 1961, čo bolo jedno tomu, ktorý zomrel, ale predsa len celej jeho pozostalej rodine nie. Británia nebola jediná, veľkou absurditou je aj keď čítate  trestný zákonník Malajzie kde sa píše: „Kto sa pokúsi spáchať samovraždu a urobí akýkoľvek čin smerujúci k spáchaniu takéhoto trestného činu, bude potrestaný odňatím slobody na jeden rok alebo peňažným trestom alebo oboma.“
 
Veľkým hitom u nás v BUBO sú Špicbergy. Chodíme sem desaťročia, ale od roku, kedy sme práve tu na Špicbergoch uložili zážitky našich klientov do jaskyne, ktorú strážia ľadové medvede, sa cesty na odľahlé ostrovy na severe Atlantiku rozbehli viac. Zákonom z roku 1950 je na Špicbergoch zakázané zomrieť. Špicbergy sú v mnohých ohľadoch špeciálne a pre mnohých bude prekvapením, ale ide o luxusnú destináciu s dobrými hotelmi.
 
Zákony o zákaze zomrieť sú však nie iba tie nové. Už v 5. storočí pred naším letopočtom Thúkydidés zaznamenal, že zomrieť bolo na posvätnom ostrove Delos zakázané: „Všetky hrobky tých, ktorí zomreli na Delose, boli vykopané,“ napísal Thukydides, „a bolo vyhlásené, že v budúcnosti nebudú na ostrove povolené žiadne úmrtia ani pôrody; tých, ktorí mali zomrieť alebo porodiť, mali preniesť do Rheney."
 
S rovnakým zákonom s náboženských dôvodov sa stretávajú naši klineti na ostrove Icukušima, Mijadžima,  kde sa nachádza takzvaná „plávajúca brána“ - oranžová tóri postavená v mori. Srnky sa nám tu chodia klaňať a my si dávame veľké ustrice za veľmi prijateľnú cenu. Na Icukušime, ktorá je pre šintoistov veľmi dôležitá je zomrieť taktiež zakázané.
 
Svet je plný „absurdít“ a preto je tak krásny. Cestujte a vnárajte sa do inakosti. My v BUBO práve inakosť a silné zážitky vo svete hľadáme a bude Vám našim know-how veľmi radi slúžiť.