Zdravíme zo Soulu Z denníka sprievodcu BUBO

Zdravíme zo Seoulu. Hlavné mesto Južnej Kórey nás privítalo chladným počasím a tak sme sa zohriali pri chryzantémovom čajíku a ryžových krekroch v pasáži Insandong. Večer sme ešte s Palim prebrázdili nočný Seoul, korunovaný na kopci postavenou už tak majestátnou TV vežou v centre mesta. Oddych po dlhom lete a ráno sme naskákali do busu a šup sa na najstráženejšiu hranicu na svete. Kórejská vojna nikdy neskončila keďže nebol podpísaný mier. Iba prímerie a to po 575. rozhovoroch. Stále je tu celá americká 7. armáda a 8. letecký zbor a samozrejme tá juhokórejská. Ostnatý drôt, vojenské stanovištia, guľomety, pozorovacie veže nuž ako za studenej vojny. Akurát že tu sme aj my 8 členná slovenská skupina a ďalekohľadmi sledujueme druhý breh rieky Imchin. "Aha 2ja severokórejci!!!!" Áno sú tam naozaj sme ich videli, pravdepodobne vojaci strážiaci druhú stranu. Bizarné a zároveň mrazivé ocitnúť sa ani nie kilometer od sveta otočeného 90stupňov k realite. Ešte sme stihli aj kráľovský palác a dnes už sme v Gyeongju a chystáme sa do hôr. Mimochodom dostali sme sa sem asi 35 tunelmi cez horí a v priesmyku nám dokonca husto snežilo. Nabudúce o jedle.