Therese Bertheau: Priekopníčka, ktorá v sukni dobyla nórske štíty

Nórsko je krajina hrdých horolezcov a dobrodruhov, no máloktoré meno v histórii tamojšieho alpinizmu vyvoláva taký rešpekt a údiv ako Therese Bertheau. V čase, keď boli hory považované za výhradne mužskú doménu a spoločenské konvencie zväzovali ženy do tesných korzetov, sa táto odvážna učiteľka stala prvou skutočnou horolezkyňou Nórska. Jej príbeh nie je len o športových výkonoch, ale aj o tichom, no neoblomnom boji za slobodu pohybu a ženskú nezávislosť.

Therese sa narodila v roku 1861 a profesijne pôsobila ako učiteľka v Osle. Jej cesta k výšinám sa začala v 80. rokoch 19. storočia, kedy sa pridala k výpravám do najdivokejších častí Nórska. Preslávila sa najmä svojimi prvovýstupmi v pohorí Jotunheimen, ktoré je srdcom nórskych hôr. V roku 1894 sa stala prvou ženou, ktorá vystúpila na ikonický vrchol Store Skagastølstind (známy ako Storen), čo bol v tom čase výkon, ktorý vyrážal dych aj skúseným mužským kolegom. Celkovo počas svojho života absolvovala viac ako 30 náročných výstupov na vrcholy, ktoré vtedy budili strach.

Čím však Therese fascinovala verejnosť najviac, bol jej „revolučný“ spôsob obliekania. Podľa vtedajšej etikety bolo pre ženu absolútne neprijateľné objaviť sa na verejnosti v nohaviciach – a to platilo aj pre strmé skalné steny. Therese Bertheau preto lozila v dlhej, ťažkej sukni, čo v technicky náročnom teréne predstavovalo obrovské riziko a fyzickú záťaž. Traduje sa však, a historické pramene to potvrdzujú, že pod touto sukňou mala oblečené praktické nohavice (často označované ako „knickerbockers“). Keď sa dostala dostatočne vysoko do hôr, kde ju už „slušná spoločnosť“ nevidela, sukňu si jednoducho vyzliekla, uviazala o skalu alebo schovala do batoha a výstup dokončila v nohaviciach. Pred návratom do civilizácie alebo k horským chatám si sukňu opäť obliekla, aby zachovala dekorum.

Tento pragmatický prístup z nej urobil neoficiálnu ikonu ženskej emancipácie v športe. Therese nebola len pasívnou účastníčkou výprav; bola to technicky zdatná horolezkyňa, ktorá často lozila ako prvolezkyňa na lane, čo znamenalo, že niesla zodpovednosť za celú skupinu. Jej prítomnosť v horách bola taká prirodzená a dominantná, že si získala uznanie aj od najslávnejšieho nórskeho horolezca tej doby, Williama Cecila Slingsbyho, ktorý ju považoval za rovnocennú partnerku.

Odkaz Therese Bertheau žije v nórskych horách dodnes. Ukázala celému svetu, že vášeň pre dobrodružstvo nepozná hranice pohlavia a že aj v nepohodlnej sukni sa dajú dosiahnuť tie najvyššie vrcholy. Zomrela v roku 1936, no zostáva nezabudnuteľnou postavou, ktorá svojou odvahou a vynaliezavosťou s nohavicami pod sukňou doslova prešliapala cestu budúcim generáciám horolezkýň. Pre každého milovníka hôr, ktorý dnes kráča po chodníkoch v Jotunheimene, je jej meno symbolom éry, kedy sa v drsnej nórskej prírode rodilo moderné horolezectvo.